Čiastočne ju zdokumentoval nestor, pamätník, dlhoročný funkcionár a organizátor športu v Liptovskej Ondrašovej, dnes 84-ročný Milan Trnovský.
V začiatkoch bolo športové hnutie v Liptovskej Ondrašovej, podľa pamätí Milana Trnovského, neorganizované a športové podujatia, hlavne futbal, sa konali sporadicky. Súčasne s futbalom sa rozbiehali aj iné športy – volejbal, stolný tenis a vybíjaná. Ondrašovskou špecialitou bolo takzvané vybíjanie kolov.
Hrali v čierno-bielych dresoch ako FC Santos
Prvú futbalovú loptu do Liptovskej Ondrašovej, ktorá bola samostatnou obcou a v roku 1960 ju pričlenili k mestu Liptovský Mikuláš, priniesol študent Weizer z Budapešti už v roku 1911. Futbal hrávali na ihrisku, ktoré v roku 1924 zabrali na vojenské účely (terajšie vojenské zdravotné sklady).
V roku 1933 predložil predseda komposesorátu v Ondrašovej Jozef Krivoš požiadavku, aby výbor odsúhlasil prenájom pozemku za Vochterňou pre športové účely. Výbor požiadavku schválil. Z roku 1933 pochádza aj jedna z prvých fotografií ondrašovských futbalistov, na ktorej sú v bielo-čiernych dresoch. Podobné mal slávny brazílsky klub FC Santos.
Tribúna z tatranského obkladu
V roku 1943 robil staviteľ Braňo Blška úpravu železničného mosta ponad Jalovčianku a popri tom postavil pri ihrisku za Vochterňou aj tribúnu, akú v tých časoch v okolí nemal nik. Ondrašovčania boli na ňu hrdí. Stála na meter vysokých betónových podstavcoch, aby odolala prípadným povodniam. Bola z tatranského obkladu a boli v nej tri miestnosti – pre domácich, hostí a rozhodcu.
Do roku 1948 bol futbal v obci na vysokej úrovni, klub hral v 1. A triede s takými kvalitnými mužstvami, akými boli Dolný Kubín, Palúdzka, Lisková, Celulózka Žilina, Turany a Okoličné.
Po roku 1948 šport v Liptovskej Ondrašovej zanikol. O štyri roky ho vzkriesil Milan Trnovský, ktorý bol fun- kcionárom Sokola a Telovýchovnej jednoty (TJ) od roku 1952 až do roku 1989. Dobrým pomocníkom a športovcom bol Miroslav Minca.
Ihrisko zatopila priehrada, desať rokov nemali žiadne
V roku 1965 rozhodla vláda o výstavbe vodného diela Liptovská Mara a do zátopovej oblasti začlenili aj ondrašovské ihrisko s tribúnou. Náhradné začali budovať koncom sedemdesiatych rokov minulého storočia za Kapallovcami, kde bol kedysi mlyn. Dodnes však nie je vysporiadané vlastníctvo pozemkov pod ihriskom a tribúna nie je taká, akú si predstavovali.
Viac ako desať rokov nemali Ondrašovčania vlastné ihrisko a hrávali na požičaných v Palúdzke, Bobrovčeku, Liptovskom Trnovci a na ihrisku Závodov 1. mája. Nemali ani svoje vlastné dresy. Obliekali si tie, ktoré ostatné športové kluby vyradili, aj tie získali iba zásluhou Milana Trnovského. Podarilo sa mu vybaviť aj vyradenú Tatru 805. Volali ju Tatra lejdy a futbalisti na nej vozili samých seba na zápasy do okolitých obcí.
Po Milanovi Trnovskom začali postupne organizovanie športu v Ondrašovej preberať E. Lizoň a bývalí aktívni športovci bratia Trochtovci.
O novodobej histórii športu v Ondrašovej sme sa porozprávali so súčasným predsedom ŠK Kriváň Liptovská Ondrašová Jozefom Krutákom.
V akom stave bol ŠK Kriváň Liptovská Ondrašová, keď ste doň nastúpili?
- V roku 1994 ma oslovili niekoľkí športoví nadšenci, Kazimír Krivoš, Jozef Gonda, ktorý sa neskôr stal predsedom vtedajšej ešte Telovýchovnej jednoty, Pavol a Peter Trochtovci, Igor Ťahúň, Dominik Plávka, členi Dobrovoľného hasičského zboru, Ján Kriška starší aj mladší a ďalší.
V tom čase bol šport v Liptovskej Ondrašovej na úpadku. Futbal hrali súťažne len žiaci a seniori, hral sa stolný tenis, a to bolo zo športového diania asi tak všetko. Ihrisko, šatne a celý areál boli na nedostatočnej úrovni a nespĺňali podmienky na slušnú realizáciu športových podujatí.
Úpadok športu v Liptovskej Ondrašovej trápil už spomínaných športových nadšencov, ale aj mňa a rozmýšľali sme, ako ďalej.
Na jeseň 1994 sme uskutočnili prvé kroky pre ozdravenie športu. Zvolali sme konferenciu, vytvorila sa členská základňa, zvolili sme komisie a nový výbor vtedajšej ešte TJ. Určili sa funkcie, mne prischla najskôr funkcia predsedu revíznej komisie, potom tajomníka.
Novovytvorený výbor začal od začiatku roka 1995 s elánom a nadšením pracovať. Postupne sa dopĺňala členská základňa a športové oddiely: futbalový - žiaci, dorast, seniori, šachový - žiaci, juniori, seniori, stolný tenis - seniori, bežecký - žiaci, dorastenci, seniori, a určili sa predsedovia oddielov.
Súbežne s riadením a organizovaním športu sme sa snažili obnoviť a pozdvihnúť kultúrnospoločenský život v Ondrašovej. Začali sme organizovať plesy, zábavy, posedenia so staršími občanmi, v zime cvičenia žien, vianočné turnaje šachu, stolného tenisu, v lete podujatia pre deti.
Vytvorili sme podmienky pre obnovu klubu pre starších občanov a začali sme s úpravami a zveľaďovaním športového areálu. Finančne nám pri tom pomohlo aj mesto Liptovský Mikuláš a podporovatelia.
Upravili sme trávnatú plochu ihriska a terén okolo neho, vybudovali elektrickú prípojku a rozvody na polievanie ihriska, postavili šatne, tribúnu, čiastočne oplotili areál ihriska. Pri týchto prácach športoví nadšenci a fun- kcionári odpracovali zadarmo v rámci brigád veľa hodín.
Kedy sa dostavili prvé športové úspechy a ako sú na tom jednotlivé kluby v súčasnosti?
- Futbalisti hrali v roku 1994 v poslednej IV. triede, z ktorej sa už nedalo vypadnúť nižšie. Postupne sa zlepšovali a v roku 1997 postúpili do 1. triedy okresnej súťaže, v ktorej účinkovali do roku 2003.
Futbalové družstvo dorastencov dosahovalo do roku 2002 dobré výsledky, potom bol päť rokov útlm. V roku 2008 sme ich prihlásili do súťaže 2. B triedy oblastnej súťaže Liptovského futbalového zväzu (LFZ) a vlani postúpili do 1. triedy.
Žiacke futbalové družstvo za posledných desať rokov štyrikrát vyhralo majstrovskú súťaž 2. B triedy LFZ. V súčasnosti majú žiaci krízu, ktorá spočíva hlavne v ich zodpovednosti a prístupe.
Stolní tenisti, ktorí v rokoch 1996 – 2004 dosiahli najlepšie výsledky v históriu ondrašovského stolného tenisu, sa v roku 2004 neprihlásili do súťaže. Myslím si, že z dôvodu nezodpovednosti niektorých hráčov. Tí zodpovednejší doteraz hrajú tenis v iných kluboch a veľmi dobre.
Šachový oddiel pod vedením Juraja Ivana dosahuje veľmi kvalitné úspechy, z ktorých by si mali brať príklad aj ďalšie oddiely.
Členovia bežeckého oddielu - žiaci, dorastenci, juniori aj seniori, sa pravidelne zúčas-tňujú na pretekoch Liptovskej bežeckej ligy aj na bežeckých pretekoch v rámci Žilinského kraja, organizujeme populárny beh Ondrašovská horička.
Treba dodať, že na úspechoch športu v Liptovskej Ondrašovej sa podieľali nielen samotní športovci, ale aj funkcionári a členovia výboru Dušan Gregor, tajomník ŠK Kriváň, Juraj Ivan, podpredseda ŠK a predseda šachového oddielu, Rudolf Dorniak, predseda bežeckého oddielu, Jaroslav Chodas, predseda futbalového oddielu, Gabriela Bartková, Jozef Gonda, tréneri Ondrej Hlavatý, Ján Zeleňák, Milan Gall, Ján Mudroň, nebohý Juraj Moravčík a ďalší.
Čo považujete za najväčší doterajší úspech ŠK Kriváň Liptovská Ondrašová a čo očakávate od budúcnosti?
- Za najväčší úspech považujem, že sa šport v Liptovskej Ondrašovej zastabilizoval a vybudovali sa slušné športové oddiely, ktoré vzorne reprezentujú túto mestskú časť.
Sme hrdí na to, že sa nám podarilo konečne po dlhom čase dobudovať športový areál ihriska v Liptovskej Ondrašovej, ktorý síce ešte úplne nespĺňa naše predstavy, ale očakávame, že s nadšením a elánom ich v blízkej dobe naplníme. Dúfame, že vedenie mesta Liptovský Mikuláš podporí naše snahy.
Chceli by sme nadviazať na doterajšie športové úspechy a posunúť naše športové oddiely do vyšších súťaží. Zároveň by sme chceli zvýšiť záujem mladých o šport, lebo to je naša budúcnosť. Pripravujeme aj webovú stránku ŠK Kriváň Liptovská Ondrašová.
Do nového roku by som chcel popriať všetkým našim funkcionárom, športovcom a podporovateľom všetko dobré a dúfam, že sa budeme stretávať v dobrom športovom duchu a zdraví aj naďalej.
