RUŽOMBEROK. „Lásku k športu som si vypestoval v rodnej Banskej Bystrici. V čase mojej mladosti žila veľmi čulým športovým životom. Navyše, môj otec bol dlhé roky predsedom tamojšieho športového klubu,“ zaspomínal Karol Chrenko, pôvodným menom Karol Spindler, muž, ktorý tridsaťjeden rokov zastával post primára chirurgického oddelenia ružomberskej Nemocnice s poliklinikou.
V juniorskej reprezentácii
Spod Urpína sa Spindlerovci presťahovali najprv do Košíc a odtiaľ do Liptovského Mikuláša. Počas mikulášskych gymnaziálnych rokov sa začala aj Karolova vážna hokejová kariéra. Jej prvým významným medzníkom bol štart v slovenskej juniorskej hokejovej reprezentácii vo februári 1941 na VI.
Medzinárodných zimných hrách mládeže v Garmisch-Partenkirchene. „Ako študent oktávy som hral za Liptovský Mikuláš na turnaji v Kežmarku. Tu si ma vybrali na zimné hry do Nemecka,“ spomína K. Chrenko. Slovenský výber v Garmisch-Partenkirchene najprv zdolal Maďarsko 3:1 a vo finále domácu reprezentáciu 3:2.
„Bolo to ohromné prekvapenie, nikto s nami nerátal,“ vraví už jediný žijúci člen víťazného tímu. „Finálový zápas s Nemcami som odohral bez jediného striedania, v poslednej tretine už aj s tmou pred očami.“
Hrával aj najvyššiu súťaž
K. Chrenko bol všestranným športovcom. V štyridsiatom prvom nechýbal ani na Medzinárodných zimných hrách mládeže v dnešnej Vroclavi, kde Slovensko reprezentoval v hode oštepom a diskom.
Súťažne hrával tiež volejbal a najviac rokov sa venoval tenisu. Najďalej to však dotiahol v hokeji. Počas štúdia medicíny šesť sezón hrával za VŠ Bratislava československú ligu. Po skončení vysokoškolského štúdia život mladého lekára zavial do Martina.
„Na mojom novom pôsobisku hokejové mužstvo neexistovalo. Tak som zozbieral chlapcov a vytvorili sme aj klub. V noci sme sa pravidelne striedali pri polievaní prírodnej ľadovej plochy,“ prezrádza jubilant, ktorý v centre Turca zanechal za sebou aj dôležitú tenisovú brázdu.
Od roku 1955 v Ružomberku
Z martinskej nemocnice prišiel Karol Chrenko v päťdesiatom piatom do Ružomberka, kde žije dodnes. Aj keď mladý 33 – ročný primár veľa času trávil v „špitáli“ a neustále veľmi intenzívne pracoval na svojom ďalšom odbornom raste, s obrovskou vervou sa zahrúžil i do športu.
„Ružomberok bol v tom čase bez hokeja,“ pripomína doktor Chrenko. Podobne, ako v Martine, aj tu sa mu podarilo vytvoriť partiu zanietencov. V sezóne 1961/1962 Iskra Ružomberok vyhrala I. A triedu. Pod Čebraťom dal ambiciózny chirurg nový dych aj bielej loptičke.Keď antukové kurty v Malých Tatrách museli ustúpiť výstavbe základnej školy, dokázal ich napokon presadiť do konečnej podoby všešportového štadióna, kde sa s nimi v pôvodnom zámere vôbec nerátalo.
„Mojimi rukami prešlo viacero neskôr veľmi dobrých hráčov i trénerov,“ právom sa hrdí stále mimoriadne bystrý deväťdesiatnik. „Dlhé roky som takisto zastával funkciu predsedu tenisového oddielu. Veľmi rád si spomínam tiež na Ružomberskú juniorku, ktorú sa mi podarilo založiť. Organizovali sme ju osem rokov, kým si ju nevzala Bratislava.“ Medzi víťazmi tohto turnaja nachádzame aj olympijského víťaza Miloslava Mečířa či Mariána Vajdu, trénera súčasnej svetovej mužskej jednotky Novaka Djokoviča.
