Utorok, 23. január, 2018 | Meniny má Miloš
Pridajte si svoje mesto

Zaujímavú priemyselnú architektúru zbúrajú

Za hospodársky a spoločenský rozvoj vďačí Ružomberok priemyslu. Jedným zo svedkov rozvoja sú budovy, v ktorých sa rodila moderná výroba papiera v areáli Solo. Práve na tie dostal ich vlastník povolenie na zbúranie.

Administratívna budova je nositeľkou historických hodnôt. Aj keď je povolenie na asanáciu platné, papierne u nezbúrajú.(Zdroj: ARCHÍV PAMIATKOVÉHO ÚRADU)

RUŽOMBEROK. Ružomberský stavebný úrad vydal rozhodnutie o povolení asanácie, teda zbúrania, pre viac ako tri desiatky budov v areáli Solo. Medzi nimi sú dielne, výrobné haly, sklady, ale aj nedávno zrekonštruované riaditeľstvo.

Majiteľom pozemkov, a teda aj budov, je spoločnosť Mondi SCP, ktorá dostala povolenie na odstránenie väčšiny stavieb, v ktorých kedysi prekvital papierenský priemysel. Búracie práce by mala spoločnosť dokončiť do leta 2016.

Napriek súhlasu stavebného úradu spoločnosť tvrdí, že v areáli nevznikne holá pláň a budovy nezrovná so zemou. „Asanácia sa týka len tých stavieb, ktoré ohrozujú bezpečnosť ľudí a sú v nevyhovujúcom technickom stave,“ potvrdil Ľubomír Čech, hovorca spoločnosti. Zároveň však dodal, že riaditeľstva sa bagre nedotknú.

Múzeum výroby papiera zatiaľ nebude

Spoločnosť pred časom uvažovala o prevádzkovaní múzea výroby papiera, ktoré v Ružomberku siaha až do 17. storočia. Vhodné priestory by mohla nájsť, napríklad, v budove riaditeľstva, ktorá má historickú hodnotu.

„Momentálne neuvažujeme, že by sme takéto múzeum prevádzkovali sami. Svoju činnosť potrebujeme v plnej miere sústrediť na výrobu a predaj papiera v nie jednoduchej situácii na trhoch,“ dodal Čech.

Ľudia, ktorí majú záujem o históriu ružomberského papiera, môžu zatiaľ svoju zvedavosť utíšiť iba v expozícií Liptovského múzea.

Solo nechráni pamiatkový zákon

Budovy v areáli Solo nie sú v zozname národných kultúrnych pamiatok a ani ich Pamiatkový úrad nevytipoval na zaradenie do tohto zoznamu. Nie sú ani v evidencii pamätihodností mesta Ružomberok. Napriek tomu sú medzi nimi aj také, ktoré sú zaujímavé svojou architektúrou a históriou.

„Z existujúcich stavebných objektov, nachádzajúcich sa v areáli Solo, má nesporne historickú hodnotu súčasná administratívno-prevádzková a čiastočne aj jedna z výrobných budov,“ povedal Peter Kulašík z ružomberského pracoviska Krajského pamiatkového úradu.

Sú ošarpané a ekonomicky nepríťažlivé

Stavby, v ktorých vznikla moderná výroba papiera v meste, teda zrejme stretne rovnaký osud, ako väčšinu pamiatok industriálnej architektúry, ktoré majú smolu, že nie sú pod ochranou paragrafov. V priebehu rokov stratili lesk, peniaze na ich obnovu sa hľadajú ťažko a je ekonomicky výhodnejšie ich zbúrať, hoci sú súčasťou histórie.

„Staré budovy, ktoré boli v minulosti dôležité pre priemysel a život mesta, sú súčasťou kultúrneho dedičstva a tvoria identitu urbanizovaného územia. V prípade industriálnej architektúry mesta Ružomberok o to viac, že súvisia s dejinami mesta,“ povedal P. Kulašík.

Na ochranu by malo myslieť aj mesto

Od doby svojho vzniku po postupný ekonomický nárast produkcie bol priemysel impulzom hospodárskeho a spoločenského rozvoja mesta. „Industriálna architektúra 19. a 20. storočia je svedkom doby, v ktorej bol priemysel jedným z nezanedbateľných mesto-tvorných prvkov,“ spresnil pamiatkar.

O zachovanie industriálnej architektúry by sa mala preto starať v prvom rade samospráva, ktorá by sa mala snažiť o jej začlenenie do organizmu mesta.

„Program uchovania industriálneho dedičstva by mal byť v prípade Ružomberka začlenený do zásad ekonomického a kultúrno-spoločenského rozvoja mesta,“ povedal Kulašík a odcitoval ružomberského rodáka, profesora a architekta Štefana Šlachtu: „Nie je to len o paragrafoch, je to najmä o kultúrnosti a vzťahu k hodnotám a dedičstvu“.

Stojí na mieste medeného hámra

S výrobou papiera začali v Ružomberku už v 17. storočí v malej prevádzke na výrobu ručného papiera. Na tradíciu nadviazal Jakub Klein, ktorý sa považuje za otca priemyselnej výroby papiera v Ružomberku.

Predchodca dnešného Sola vyrástol prestavbou medeného hámra na pravom brehu Revúcej v rokoch 1889 až 1893. Továreň neskoršie zmenila majiteľa a prešla výraznou rekonštrukciou a rozšírením. V roku 1910 tam pracovalo približne sedemsto ľudí. V roku 1936 podnik účastinári odpredali koncernovému podniku živnostenskej banky Solo, spojené akciové sirkárny a lučebné továrny v Prahe. Následne fabrika prešla reorganizačnými zmenami až po akciovú spoločnosť Mondi SCP.


  1. V lavíne zahynul poľský skialpinista 2 498
  2. Kedy možno auto zaparkovať pred rodinným domom 317
  3. Ako dobre poznáte Liptov? 286
  4. Radostný počin dvoch bratov sa zrodil takmer bezodpadovo 185
  5. Vo Važci otvorili Otcovu stodolu na pomoc mužom 173
  6. V obchodnom dome nahlásili bombu, išlo o planý poplach 172
  7. MAS bude zárukou dobrej spolupráce medzi obcami 156
  8. Na sedačkovej lanovke v Jasnej skolaboval 64-ročný lyžiar 134
  9. Devastácii prírody by sa mohlo predísť ekologickým cestovným ruchom 124
  10. Robí reklamu fašiangovej tradícii aj recyklácii 100

Najčítanejšie správy

Mikuláš

V lavíne zahynul poľský skialpinista

Západné Tatry majú prvú tohtoročnú obeť. V lavíne tam včera zahynul mladý skialpinista.

Kedy možno auto zaparkovať pred rodinným domom

So zaparkovanými autami na obecných alebo krajských cestách majú problém viaceré liptovské obce. Proti sebe stoja ohľaduplnosť a zákon.

Ako dobre poznáte Liptov?

Otestujte svoje vedomosti o Liptove. Pripravili sme pre vás prvý zo štvorice testov. Odpovedzte na zaujímavé otázky z histórie, geografie, športu, ale aj rekordoch a spoznajte liptovské naj.

Radostný počin dvoch bratov sa zrodil takmer bezodpadovo

Janko a Vladko. Vekový rozdiel im nedoprial veľa spoločných detských hier, dospelosť im dovolila vyhrať sa s veľkou ekostavebnicou, dokonca takmer bezodpadovou.

Vo Važci otvorili Otcovu stodolu na pomoc mužom

Otcova stodola bude miestom stretávania sa mužov, aby si pomáhali v osobnostnom a duchovnom raste.

Blízke regióny

Prezident Andrej Kiska: Panelovka je hanba

Prezident republiky navštívil Turčianske Teplice. Po rokovaní s primátorom Igorom Husom sa stretol aj so študentami Spojenej školy - Gymnázia Mikuláša Galandu.

Ťažká cisterna zlomila most. Pozrite, ako zareagovala obec

Jasenovčania vyriešili havarijnú situáciu rýchlo. Nový most postavili za dva dni.

Treba si navzájom viac otvoriť dvere

V Martine dnes popoludní otvorili Konzulát Srbskej republiky na Slovensku. Je druhým v republike. Podobné zastupiteľské pracovisko funguje už aj v Košiciach.

FOTO: Prezident Andrej Kiska v Turčianskych Tepliciach

Hlava štátu dnes navštívala kúpeľné mesto v Turci. Okrem prijatia na mestkom úrade Andrej Kiska debatoval aj so študentami Spojenej školy - Gymnázia Mikuláša Galandu.

V potoku našiel hrdzavý kus železa. Vykľula sa z neho praveká sekerka

Archeológovia nekopú dinosaury, v praveku nebola Orava vyľudnená a pokrytá ľadom a nie je pravda, že by sa pravekí ľudia od nás celkom líšili. Pravda však je, že nelegálni kopáči a detektoristi stále pripravujú ľudstvo o krehké známky histórie. Dedičstvo ukryté pod zemou potrebuje našu ochranu.

Všetky správy

Zarábajú milióny na úkor štátu. Priekupníkov dreva sa nedarí odstaviť

Niektoré firmy, ktoré len skupujú drevo a posúvajú ho ďalej, majú s Lesmi SR uzatvorené nevypovedateľné zmluvy.

Po streľbe v petržalskom paneláku zostali dvaja mŕtvi

Na chodbe polícia našla telo ženy a muža, na mieste našli dieťa.

Prečo sa Česi rozhodli vyhodiť vlastnú krajinu do povetria

Voliči Mariana Kotlebu a Miloša Zemana sa hnevajú na 21. storočie.

Prečo ľudia podvádzajú? Prieskum dal jasnú odpoveď a nie je iba jedna

Aké sú motivácie tých, ktorí páchajú neveru a prečo sú aj šťastní ľudia neverní?