LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Múzeum Janka Kráľa opäť siahlo hlboko do histórie mesta a odkrylo rodinné tajomstvá ďalšej významnej mikulášskej dynastie.
Po Stodolovcoch, Hubkovcoch a Pálkovcoch ponúka prostredníctvom expozície z cyklu významných rodín mesta detailný pohľad na rodinu Lackovcov. Pri návšteve V salóne pani Marienky Lackovej-Bujnovej zistíte, ako sa zrodili mikulášske kožiarske závody.
Mená Mikulášanov zapísané v dejinách Slovenska
„Hlavným cieľom výstavy je priblížiť návštevníkom múzea významných mikulášskych rodákov, rodiny z tohto mesta a ich prínos v oblasti kultúry, priemyslu, ale aj verejného života. Sú osobnosťami, ktoré prekročili prah Liptovského Mikuláša a ich mená sa zapísali do celoslovenských dejín,“ vyjadrila sa historička Iveta Blažeková.
K vplyvným postavám histórie Liptovského Mikuláša neodmysliteľne patria aj príslušníci rodu Lackovcov. Ich meno sa navždy stalo synonymom mikulášskeho kožiarskeho priemyslu. Stáli pri jeho zrode, budovaní a dokonca aj páde. V roku 1948 boli ich fabriky znárodnené a od toho okamihu boli Lackovci paradoxne označovaní za nepriateľov ľudu.
Lackovci, tvorcovia priemyslu v Liptove
Expozícia V salóne pani Marienky Lackovej-Bujnovej vznikla zo zbierok múzea, archívnych dokumentov, osobných svedectiev a súkromných zbierok potomkov rodiny Režuchovcov, Jeleny Rengevičovej a Anny Tarnócyovej z Liptovského Mikuláša.
„Vydali sme publikáciu obsahujúcu informácie, ktoré doteraz neboli známe. Múzeum svojou výskumnou činnosťou vlastne prináša zatiaľ neobjavené, nové poznatky,“ prezrádza Blažeková. Podľa jej slov práca pre múzeum zahŕňa aj objavovanie vecí, ktoré história zahalila rúškom tajomstva.
„Zaujímavosťou tiež je, že pred dvadsiatimi rokmi bola rodina Lackovcov tabu. Predstavovali typických kapitalistov, podnikateľov, vykorisťovateľov ľudu, na ktorých robili ich robotníci. My sa teraz snažíme, aby sa ich meno dostalo opäť do povedomia ľudí,“ hovorí Iveta Blažeková.
O tom, že členovia garbiarskej dynastie Lackovcov neboli iba úspešní podnikatelia, svedčí ich pestrá činnosť v rôznych oblastiach. Pôsobili v Slovenskej národnej strane, mikulášskych spolkoch, ako napríklad Červený kríž, Tatran či vydavateľstvo Tranoscius. Neboli iba vlastníkmi garbiarskych tovární, ale patrili im aj pozemky na južnom Slovensku a nehnuteľnosti vo Viedni a mnohých ďalších mestách. Od roku 1915 boli aj vlastníkmi kúpeľov Lúčky.
Marienka, drobná žena s ušľachtilými činmi
Rôznorodou činnosťou vynikala Mária Lacková, rodená Bujnová. V salóne vítala aj významné osobnosti zo Slovenska a zahraničia. Ochotne poskytla radu a pomoc všetkým, ktorí to potrebovali bez ohľadu na spoločenské postavenie alebo majetok. Podporovala deti v sirotinci, šírila osvetu v detských poradniach a kurzoch pre matky. O veľkosti jej osobnosti svedčí aj to, že neťažila iba z bohatstva svojej rodiny, ale financie získavala organizovaním dobročinných podujatí. Veľa energie venovala myšlienke výstavby mikulášskeho zdravotného domu. Dnes ho poznáme ako budovu Slovenského Červeného kríža. Usilovala sa aj o výstavbu evanjelického starobinca Bethania, avšak jeho založenia sa už nedožila.
Verejnosť môže navštíviť expozíciu do 3. februára. Po garbiarskej dynastii Lackovcov, Múzeum Janka Kráľa návštevníkom predstaví Hriankovcov, ďalšiu z významných rodín Liptova.
Autor: Lucia Kanderová
