RUŽOMBEROK. Odveta pod ruskými košmi bude 8. januára. Pred prvým duelom o postup medzi štyri najlepšie celky druhej najprestížnejšej kontinentálnej súťaže žien sme hovorili s generálnym manažérom nášho vicemajstra Stanislavom Onuškom. No reč nebola len o Kursku, ale dotkli sme sa aj ekonomickej situácie v klube, ktorá je veľmi kritická.
Čo všetko sa vám podarilo zistiť o ruskom veľkoklube?
- Máme veľa informácií. Len mimochodom, vlani v lete sme Dinamo Kursk videli hrať na turnaji v Trutnove, no bez súčasných Američaniek. V najvyššej ruskej súťaži, ktorá je známa svojou kvalitou, patrí Dinamu momentálne tretia priečka, za euroligistami – Spartakom Moskovská oblasť a UMMC Jekaterinburg.
Družstvo má vo svojom strede dve Američanky, držiteľky zlatých olympijských medailí – Michelle Snowovú a Temeku Johnsonovú, dvojnásobnú ruskú olympioničku Natáliu Vodopjanovú, či vynikajúcu litovskú rozohrávačku Aušru Bimbaitéovú.
V tíme sú aj ďalšie súčasné alebo bývalé reprezentantky Ruska. Tiež treba poznamenať, že ide i nenormálne vysoké družstvo. Dinamo sa netají svojou ambíciou vyhrať EP FIBA a tým si zabezpečiť účasť v budúcej sezóne štart v Európskej lige.
Ruského súpera asi všetci pasujú za jednoznačného favorita. Čo by ste vo štvrťfinále považovali za úspech?
- Mal by som mimoriadne príjemný pocit, keby sa nám podarilo doma vyhrať čo len o bod. Teší ma, že do Koniarne zavíta Dinamo Kursk. Je to záruka veľkého basketbalového zážitku. Zvlášť si želám pekný duel a po ňom spokojnosť ružomberského diváka.
Na osemfinálový zápas s Ankarou prišlo do hľadiska 1600 divákov. Predpokladáte v stredu ešte vyššiu návštevnosť?
- Už dávno si záujemcovia tak dlho dopredu nezháňali lístky. Verím, že hľadisko sa pekne naplní. Nejde o všedného súpera. Kursk zatiaľ v Európskom pohári neprehral ani jeden zápas. V každom prípade je to aj divácky magnet.
Ružomberský basketbal postupom do štvrťfinále FIBA Cupu dosiahol najvýznamnejší úspech za posledných desať rokov. Už teraz by to mal byť dôvod na radosť. Žiaľ, jedno oko sa môže veseliť, no druhé veľmi smútiť. Vstúpili ste do roku, ktorým sa skončila výrazná podpora klubu od akciovej spoločnosti Mondi SCP. Oproti roku 2011 ide o 200-tisíc eurovú dieru v klubovom rozpočte. Ako vlastne fungujete v situácii, keď sa nevie, čo bude po máji 2012?
- Družstvo žien našimi problémami nezaťažujem. Samozrejme, mnohé informácie sa dostanú aj medzi hráčky. Nervozita je v klubových kanceláriách, ale nie je dôvod, aby teraz bola v šatni.
Takže, ako to bude ďalej? Črtá sa nejaká nádej na záchranu špičkového basketbalu
v meste?
- Zatiaľ nemám nič nové, hoci stále sa niečo deje. Vkuse som v teréne a s menšími sponzormi riešim niektoré aktuálne veci. Pre informáciu uvediem, že postup do štvrťfinále EP FIBA bude klub stáť 15-tisíc eur. To sú náklady súvisiace s domácim zápasom a cestou do Kurska. Rád by som už v marci a apríli skladal alebo stabilizoval tím pre najbližšiu sezónu.
Keďže máme záujem, aby väčšina hráčok zostala, tak v tom čase je to i ekonomicky najvýhodnejšie. Nie potom, keď sa dievčatá rozpŕchnu. Samozrejme, všetko závisí od toho, či sa nám podarí dať dokopy potrebný finančný balík. Neprestávam veriť, že stanovisko spoločnosti Mondi, dlhé roky kľúčového partnera klubu, sa zmení.
