LIPTOV. Do liptovskej kotliny prišli ľudia zo všetkých kútov Slovenska. Na území okresov Liptovský Mikuláš a Ružomberok žije dovedna viac ako 130-tisíc ľudí. Pod Tatry prišli z rozdielnych dôvodov, častí krajiny aj v inom období.
Najviac ľudí, ktorí žijú v Liptove, má priezvisko Baláž. Potvrdila to Natália Hattalová z ministerstva vnútra. Minulý rok evidovali v centrálnom registri obyvateľstva až 851 Balážovcov, ktorí majú trvalý pobyt v Liptove.
V tesnom závese sú Veselovský, ktorých je 722 a prvú trojku najviac rozšírených priezvisk u nás uzatvára priezvisko, ktoré dlhodobo kraľovalo v najvyššej početnosti aj pre celé Slovensko. Tretie najrozšírenejšie priezvisko majú Kováčovci, na konci uplynulého roka ich bolo 601.
Balašovci, páni hradu
V okrese Liptovský Mikuláš žije najviac Balážovcov. Hoci od 19. a 20. storočia je meno rozšírené najmä medzi rómskym obyvateľstvom, história ukazuje, že Balážovcom v žilách koluje modrá krv. Priezvisko Baláž sa v súčasnej podobe v Liptove vyskytlo prvý raz v Štrbe v roku 1625.
„Priezvisko Baláž je maďarskou formou mena Blažej, ďalšou formou je, napríklad, Balaša. Balašovci sa v Liptove vyskytovali už v 16. storočí, keď boli záložnými pánmi hradu a panstva v Liptovskom Hrádku. Najznámejším sa stal Valentín Balaša, pán Nového hradu, protiturecký bojovník a renesančný básnik, ktorý je pochovaný v krypte rímskokatolíckeho kostola v Liptovskom Hrádku,“ povedal Peter Vítek, riaditeľ pobočky štátneho archívu v Liptovskom Mikuláši.
Lehotskovci sú z Liptova aj Turca
Druhým najpočetnejším priezviskom v Liptovskom Mikuláši je Kováč. Keďže kováčske remeslo bolo kedysi pre život veľmi potrebné, žil vždy v rámci každej dediny kováč. V Liptove sa s priezviskom stretávame od konca 16. storočia skoro vo všetkých väčších sídlach, prvý raz v Ružomberku v roku 1604.
„Najvýznamnejším nositeľom tohto priezviska v Liptove bol Martin Kováč, prvý evanjelický učiteľ v Jamníku,“ doplnil Vítek.
Priezvisko Lehotský, ako tretie najrozšírenejšie priezvisko v liptovskomikulášskom okrese, patrí jednoznačne potomkom zemanov z Kráľovej Lehoty, ale aj Lehôtky z Turca. Ide teda o dva rozdielne rody, ale v obidvoch prípadoch je priezvisko odvodené od názvu obce Lehota. „Predkov rodu Lehotskovcov z Kráľovej Lehoty povýšili do zemianskeho stavu a získali do svojho majetku dedinu Kráľovu Lehotu už v roku 1361. Lehotskovci boli najpočetnejším zemianskym rodom v Liptove,“ vysvetlil riaditeľ archívu v Liptovskom Mikuláši.
Rod preslávili viacerí členovia. Treba spomenúť aspoň Egida Lehotského, právnika a poslanca uhorského snemu a Jána Lehotského učiteľa, evanjelického kňaza a národného buditeľa.
Najviac Ružomberčanov má korene na Orave
Medzi Ružomberčanmi prevláda v súčasnosti priezvisko Veselovský, ktoré má korene na Orave v Námestove. Prví nositelia používali pôvodne priezvisko Námestovský. Založili osadu Veselé, ktorú získal Juraj Námestovský alebo Veselovský. „Tento Juraj Veselovský sa s povolením hradného panstva Likava usadil aj so svojimi ľuďmi na lúkach zvaných Lúžna v Lúžňanskej doline. Za zásluhy pri osídlení novej dediny dostal štyri usadlosti a hoľu Fedorová. Potomkovia rodu žijú dodnes najmä v Liptovskej Lúžnej, ale aj v iných obciach Liptova,“ opísal Vítek.
Druhé najčastejšie priezvisko Ružomberského okresu, Ondrejka, je odvodené od mena Ondrej. „Od 17. storočia sa s priezviskom stretávame vo forme Ondrejka, Ondrejkovič najmä v Liptovskej Štiavnici, Sliačoch a Partizánskej Ľupči. Ide o poddanské rody, z ktorých jeden člen dosiahol veľmi významné postavenie,“ spresnil riaditeľ archívu.
Ondreja Ondrejkoviča povýšil kráľ do zemianskeho stavu a udelil mu erb za jeho činnosť pri záchrane umeleckých diel vysokej hodnoty.
Trojicu najrozšírenejších priezvisk ružomberského okresu uzatvárajú Gejdošovci. Meno vzniklo z pomenovania hráča na gajdy a v celom Liptove sa priezvisko rozšírilo do všetkých oblastí už v 18. storočí.
Autor: Lubica Kubišová
