LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Pred dvesto rokmi bol bobor ešte bežnou súčasťou liptovskej prírody. Človek ho z prirodzeného prostredia úplne vytlačil. Jedinou spomienkou na prítomnosť bobra v Liptove je len názov obce Bobrovec. Pomenovanie dostala podľa zvierat, ktoré v hojnom počte žili v Jaloveckom potoku.
V okolí Nízkych Tatier videli, podľa záznamov, bobra naposledy v prvej polovici 19. storočia. Príroda je niekedy silnejšia ako ľudské snaženie a všetko nasvedčuje tomu, že bobor sa vracia na miesta, kde sa mu kedysi darilo. Pracovníci Národného parku Nízke Tatry (NAPANT) už rok sledujú staronového obyvateľa liptovskej prírody.
Obhrýza stromy a stavia hrádzu
O návrate bobra do Liptova svedčia obhryzené stromy a hrádza, ktorú si postavil. „V okolí Liptovského Hrádku sme našli neodškriepiteľné dôkazy o výskyte bobra. Z ochranárskeho hľadiska ide o dôležité zistenie, preto nechceme rozširovať informácie o presnom mieste jeho výskytu,“ povedal Mikuláš Hančin, environmentálny pracovník NAPANTu.
Spozorovať bobra vo voľnej prírode je náročné, pretože je plachý a cez deň sa väčšinou skrýva. Všetko zatiaľ nasvedčuje tomu, že liptovský bobor je samotár, no Hančin predpokladá, že vytvorí pár a populácia sa môže u nás rozšíriť.
Bobrovi najviac chutia mäkké dreviny a vyhovuje mu kombinácia stojatých a tečúcich vôd v podhorských oblastiach a nížinách.
Bobry postupne prenikajú hraničnými vodami
Bobor sa teda vrátil po viac ako stopäťdesiatich rokoch. Pracovníci NAPANTu predpokladajú, že do Liptova prišiel z východnej časti Slovenska. Bobrie rodiny tam obývajú korytá riek Poprad a Dunajec. Ich návrat do týchto častí krajiny úzko súvisí s poľským projektom obnovy bobrej populácie vo voľnej prírode.
K podobnému projektu pristúpili aj na rakúskej strane. Bobry sa tam udomácnili a hraničnými vodami postupne prešli aj na rieku Morava, kde žijú už niekoľko rokov. „Všetko nasvedčuje tomu, že bobry sa pomaly, ale isto, vracajú na Slovensko,“ povedal Hančin. Lovili ho pre kožušinu a sekrét.
Bobra vodného v súčasnosti u nás chráni zákon. Jeho prítomnosť v okolí Liptovského Hrádku považuje strážca za významný dôkaz sily prírody.
„Je to druh, ktorý bol na pokraji vyhynutia, ale podarilo sa mu prežiť. Preto musíme dbať o jeho ochranu, aby sme predišli chybám z minulosti, keď ho človek svojou činnosťou takmer vyhubil,“ zdôraznil Hančin.
Ľudia v minulosti lovili bobra pre kožušinu ale aj pre takzvané kastoreum, sekrét bohatý na olej párovej žľazy. Sekrétu ľudia pripisovali pozitívny účinok na ľudský organizmus a verili, že je to aj prostriedok podporujúci potenciu. Okrem toho sa využíva pri výrobe parfémov.
Významnou súčasťou prebiehajúcich rokovaní je zabezpečenie starostlivosti o lesnú a poľnú zver v období núdze.
