LIPTOV. V silných mrazoch, keď sa nočné teploty pohybujú okolo mínus 30 stupňov, hynú zvieratá. Skúsený pracovník pobočky Slovenskej akadémie vied v Starých Horách Miroslav Saniga ráta straty. Tvrdí, že podobnú situáciu nezažil za posledných tridsať rokov.
Spolupracovníci hlásili Sanigovi za posledný týždeň iba z oblasti Donovál niekoľko mŕtvych sov, jastraba aj vysokú zver. Vodnému vtáctvu zase robia problémy zamrznuté vodné plochy.
Hlad a vyčerpanie
„Bojím sa veľkých strát. Je veľa snehu a silné mrazy. Sova vydrží za normálnych okolností o hlade aj dva, tri dni, ale v takýchto mrazoch nie,“ konštatoval prírodovedec.
Pri teplotách okolo mínus 30 stupňov Celzia zvieratá nemrznú, ale hynú od hladu a vyčerpania. Ich telo spotrebuje väčšinu energie na výrobu tepla a tá im chýba na lov a hľadanie potravy.
Prírodovedec živí vo svojej experimentálnej vtáčej záhrade v Liptovských Revúcach stovky sýkoriek, stehlíkov a iných vtákov. Za posledných sedem dní spotreboval na kŕmenie 140 kilogramov slnečnicových jadier a vlašských orechov.
Ťažký vtáčí život
Vtáky majú problém s hľadaním potravy. Sýkorka musí prijímať potravu každú hodinu a päťgramový králiček zlatohlavý každých pätnásť minút. Saniga hovorí, že skutočným vtáčím hrdinom je v tomto období murárik, ktorý si musí nájsť hmyz.
Vysoká zver nemá dosť potravy. Stráca plachosť a sťahuje sa k ľudským príbytkom, do záhrad. Kotné samice môžu prísť o potomstvo.
„Je veľa snehu. Jelenia a srnčia zver sa veľmi ťažko pohybuje a obhrýza len kôru stromov. Zvieratá sú vyčerpané. Sám som našiel strhnuté srnča.“
Hladné zvieratá sú aj menej plaché. K človeku prídu na niekoľko metrov. „Bojím sa aj o prírastky. Jelenice a srny sú teraz gravidné a hrozí, že prídu o potomstvo.“
Saniga je aj napriek zlej situácii optimistom. Verí, že po krutej zime príde dobrá jar a príroda straty nahradí.
Autor: WM
