Streda, 21. október, 2020 | Meniny má UršuľaKrížovkyKrížovky

Jadrová bezpečnosť nadobudla iný rozmer

Energia z jadra neslúži len na výrobu elektrickej energie, ale aj v bežnom živote má veľmi široké využitie. Na odbornom seminári v Demänovej sa témou zaoberali mladí slovenskí jadroví vedci.

Cšetky jadrové elektrárne na svete teraz prechádzajú prísnymi bezpečnostnými testami a jadrová bezpečnosť sa oveľa viac posúva dopredu.Cšetky jadrové elektrárne na svete teraz prechádzajú prísnymi bezpečnostnými testami a jadrová bezpečnosť sa oveľa viac posúva dopredu. (Zdroj: ILUSTRAČNÉ: SITA)

LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Odborné semináre sú výsledkom dlhodobej spolupráce francúzskej ambasády, bratislavskej fakulty elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity a trnavského Výskumného ústavu jadrovej energetiky.

„Vedecký seminár sa nám podarilo pripraviť už šiestykrát, to znamená, že o francúzsko-slovenskú spoluprácu v oblasti jadrovej energetiky je medzi mladými inžiniermi veľký záujem. Francúzsko je lídrom vo výrobe energie z jadra, druhý najvyšší podiel na výrobe energie z jadra má momentálne Slovensko, takže spolupráca nie je náhodná,“ povedal veľvyslanec Francúzskej republiky Jean-Marie Bruno.

Z celkového množstva elektrickej energie, ktorá sa vyrobí na Slovensku, viac ako polovicu vyrobia v jadrových elektrárňach.

Energia z jadra sa využíva aj v medicíne

Využitie energie pri štiepení jadra ľudia v minulosti zneužili pri výrobe zbraní. V histórii došlo aj k niekoľkým závažným haváriám jadrových zariadení, keď sa veľké množstvo rádioaktivity uvoľnilo aj do životného prostredia.

Práve to, podľa Vladimíra Slugeňa, profesora v odbore jadrová energetika z Katedry jadrovej fyziky a techniky Slovenskej technickej univerzity, v ľuďoch vytvára mýtus, že jadrová energia je nebezpečná a škodlivá.

Tak, ako sa vyvíja každé odvetvie, vyvíja sa aj oblasť jadrovej energetiky. „Treba si uvedomiť, že energia z jadra a ionizujúce žiarenie môžu mať v bežnom živote široké využitie. Nemusia slúžiť len na výrobu elektrického prúdu či byť zneužité pri výrobe zbraní. Ionizujúce žiarenie sa bežne využíva, napríklad, v medicíne, pretože dokáže liečiť,“ vysvetlil V. Slugeň.

Odborník na jadrovú energetiku povedal, že najčastejšie sa s ním stretávame pri liečbe nádorových ochorení. Ionizujúce žiarenie nádor rozruší alebo pri paleatívnej liečbe dokáže zmierniť bolestivé stavy.

Ide o inú vlnovú dĺžku, čo v prírode existuje

„Žiarenie dokáže sterilizovať aj medicínske prístroje alebo zabrániť rýchlemu kazeniu potravín. Ožiarením, napríklad fazule alebo zemiakov, vieme zabrániť predčasnej klíčivosti. Pri správnom využívaní dokáže žiarenie prospievať nielen ľudskému zdraviu, ale pomáhať aj v hospodárstve,“ dodal. Odborník priblížil, že ionizujúce žiarenie existuje na Zemi milióny rokov. Človek si naň zvykol a v niektorých oblastiach ho dokonca potrebuje.

„V podstate ide len o inú formu slnečného žiarenia, inú vlnovú dĺžku niečoho, čo v prírode okolo nás bežne existuje. Ak ho chceme podrobnejšie poznať, potrebujeme na to vedomostný základ a odvahu pozrieť sa na techniku zvedavými očami. Snažíme sa o to hlavne na vysokých školách, aby mladí ľudia začali rozmýšľať, ako využiť možnosti prírody.“

Slovenskí vedci dokážu konkurovať zahraničným

Ak by sme chceli slovenských jadrových vedcov zaradiť do rebríčka svetovej vedy, nebolo by to, podľa V. Slugeňa, jednoduché.

Veľké výskumné centrá sú nadnárodné a slovenské vedecké pracoviská Slovenskej technickej univerzity a Výskumného ústavu jadrovej energetiky sa prostredníctvom vedeckých programov európskej komisie snažia podieľať na veľkých medzinárodných projektoch.

„Robíme všetko, aby sme v medzinárodných výzvach boli čo najúspešnejší. Len cez kvalitné výsledky sa môžeme uchádzať o európske peniaze. Nie je to jednoduché. V ťažkom konkurenčnom boji musíme presvedčiť tých, ktorí robia niečo podobné v Nemecku, Anglicku či, napríklad, vo Francúzsku, že sme prinajmenšom takí dobrí, ak nie lepší, ako oni,“ doplnil V. Slugeň.

Problém slovenskej vedy je, podľa neho, v tom, že je veľmi poddimenzovaná. „Smutné je, že sme na predposlednom mieste v Európe s polpercentným podielom hrubého domáceho produktu, ktorý vkladáme do vedy. Štát si za viac ako dvadsať rokov nedokázal presne určiť priority, čo chce v rámci hospodárskej politiky vo vede rozvíjať. Musí presne vedieť, či to bude medicína, informačné technológie alebo jadrová energetika,“ povedal V. Slugen. Pre porovnanie, v susednej Českej republike do vedy investujú dvojnásobne viac.

Úroveň vzdelávania je dobrá, študentov je málo

Úroveň vysokoškolského vzdelávania v oblasti jadrovej energetiky je napriek tomu na Slovensku vysoká, ale študentov nie je veľa. Ročne školu ukončí asi dvadsať až dvadsaťpäť mladých inžinierov.

„Dôležité je využiť to kvalitné, čo na Slovensku máme. Ľudský potenciál, vzdelávanie, vedu, výskum, kvalitu výstupov či úspešnosť v medzinárodných projektoch, ktoré v jadrových technológiách máme, sú tradične na vysokej úrovni a dokážeme držať európsky trend,“ vysvetlil profesor.

Téma bezpečnosti prevádzky jadrových zariadení nielen na Slovensku, ale aj v Európe, ktorou sa mladí inžinieri na odbornom seminári v Demänovej venovali minulý rok, má dnes po havárii vo Fukušime, iný rozmer.

„Ľudia sa viac začali zajímať, čo jadrová bezpečnosť je, sú zdatnejší, majú viac vedomostí a chcú o nej viac diskutovať na odbornej úrovni,“ konštatoval V. Slugeň.

Havária vo Fukušime bola iná ako v Černobyle

S súvislosti so situáciou vo Fukušime sa dynamickejšie začal rozvíjať proces zvládnutia ťažkých havárií. To znamená, že pri podobných nešťastiach, ktoré postihnú celú elektráreň, musí existovať rezervný plán. Ten musí fungovať, keď zlyhá úplne všetko. V podstate, úlohou manažmentu ťažkých havárií je analyzovanie všetkých možných faktorov, ktoré by mohli haváriu zapríčiniť.

Havária v Japonsku bola, podľa odborníkov, napriek veľkému rozsahu iná ako v Černobyle.

„Nik z ľudí nebol ožiarený, radiačné následky boli len minimálne, na chorobu z ožiarenia nik nezomrel, dokonca sa ani neliečil. Približne dvadsaťpäťtisíc ľudí zomrelo v dôsledku prívalovej vlny tsunami.

Bezpečnostné opatrenia a havarijné plány, ktoré vo Fukušime urobili, síce úplne nezamedzili úniku radiácie do životného prostredia, ale väčšie prírodné a hospodárske škody spôsobilo zemetrasenie a s ním spojená prívalová vlna. Každá takáto udalosť prináša so sebou poučenie, všetky jadrové elektrárne na svete teraz prechádzajú prísnymi bezpečnostnými testami a jadrová bezpečnosť sa oveľa viac posúva dopredu,“ dodal V. Slugeň.

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. Downtown Bratislavy sa rozrastie o nový rezidenčný projekt
  2. Na Slovensku pribúdajú nové bankomaty. Viete čo v nich vybavíte?
  3. Zamestnanec chcel príspevok na stravu, no šéf mal iný názor.
  4. Vitajte v postapokalyptickom svete
  5. Covid a post-Covid: Ako sa chrániť pred kybernetickými útokmi?
  6. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  7. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  8. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  9. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  10. Zaplatiť za kávu či obed pomocou správy v čete? Už čoskoro
  1. Úprava osobného motorového vozidla
  2. Important information for Brazilians living in Slovakia
  3. Prečo sú dnes ryby také dôležité?
  4. Vitajte v postapokalyptickom svete
  5. NAŽIVO: Ako na koronu reagujú úspešné firmy? Sledujte #akonato
  6. NAŽIVO: Čo čaká ekonomiku? Sledujte #akonato konferenciu
  7. Päť chýb pri zateplení strechy
  8. Kupujte originálne tonerové kazety HP
  9. Investície s fixným ročným výnosom od 6 % do 8 %
  10. Prebudili ste sa už v sude, sene alebo teepee? Je to zážitok!
  1. Rysy navštívi päťtisíc ľudí denne. Ako vyzerá denný chod chaty 30 306
  2. Kam sa vybrať za jesennými výhľadmi? 16 267
  3. Vyučujú školy informatiku dobre? Tieto patria medzi ukážkové 14 029
  4. Jedlo v Bratislave: Tieto reštaurácie určite vyskúšajte 13 176
  5. Pravá strana Dunaja môže vďaka Inchebe získať novú tvár 11 761
  6. Čo bude s gastráčmi a miliardy z EÚ ako prekliatie? 9 767
  7. Toto sú povolania budúcnosti. Niektoré prekvapili 9 631
  8. Ako vidia budúcnosť deti zo základných škôl? Budete prekvapení 9 620
  9. Korenie sexuálneho života po päťdesiatke. Tieto tipy vyskúšajte 9 362
  10. Hodnotenie profesionála: Ako obstáli obľúbené hotely v Tatrách? 9 152
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Tvorba rozpočtu mesta na rok 2021 je ohrozená, tvrdí primátor

Tvorba rozpočtu mesta Liptovský Mikuláš na rok 2021 je podľa primátora Jána Blcháča ohrozená.

Ján Blcháč.

Rozbehnutý Tatran pozastavila až pandémia

Po výborne rozbehnutej 10-zápasovej futbalovej bilancii bez prehry pre druholigový MFK Tatran Liptovský Mikuláš mu dočasnú stopku vystavila koronavírusová pandémia.

Je otázne či Tatran v tohto sezónnej jesennej časti ešte zažije ligovú atmosféru.

V mimoriadnych situáciách bude mesto spolupracovať s akadémiou

Mesto Liptovský Mikuláš bude v mimoriadnych situáciách spolupracovať s Akadémiou ozbrojených síl generála Milana Rastislava Štefánika.

Chladiarenské rúry sú už položené na svojom mieste

Rozsiahla rekonštrukcia ľadovej plochy bude čoskoro hotová.

Chladiarenské rúry sú už na svojom mieste.

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Prinášame informácie o pripravovanom testovaní na Orave

Získať dobrovoľníkov ku odberom je v niektorých dedinách ťažké, v Sihelnom bude pomáhať aj starosta.

Vojaci kontrolujú miesta určené na testovanie Oravcov

Samosprávy musia do piatka rána pripraviť priestory, kde sa uskutočnia odbery. Oravcov budú testovať trikrát.

Aktuálne: Dopravná nehoda na Balkáne

Vodič má zrejme ťažké zranenie.

Koronavírus si vyžiadal prvú obeť z radov zdravotníkov

Obvodný lekár v Lokci podľahol ochoreniu COVID-19, mal len 48 rokov.

Už ste čítali?