LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Odborné semináre sú výsledkom dlhodobej spolupráce francúzskej ambasády, bratislavskej fakulty elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity a trnavského Výskumného ústavu jadrovej energetiky.
„Vedecký seminár sa nám podarilo pripraviť už šiestykrát, to znamená, že o francúzsko-slovenskú spoluprácu v oblasti jadrovej energetiky je medzi mladými inžiniermi veľký záujem. Francúzsko je lídrom vo výrobe energie z jadra, druhý najvyšší podiel na výrobe energie z jadra má momentálne Slovensko, takže spolupráca nie je náhodná,“ povedal veľvyslanec Francúzskej republiky Jean-Marie Bruno.
Z celkového množstva elektrickej energie, ktorá sa vyrobí na Slovensku, viac ako polovicu vyrobia v jadrových elektrárňach.
Energia z jadra sa využíva aj v medicíne
Využitie energie pri štiepení jadra ľudia v minulosti zneužili pri výrobe zbraní. V histórii došlo aj k niekoľkým závažným haváriám jadrových zariadení, keď sa veľké množstvo rádioaktivity uvoľnilo aj do životného prostredia.
Práve to, podľa Vladimíra Slugeňa, profesora v odbore jadrová energetika z Katedry jadrovej fyziky a techniky Slovenskej technickej univerzity, v ľuďoch vytvára mýtus, že jadrová energia je nebezpečná a škodlivá.
Tak, ako sa vyvíja každé odvetvie, vyvíja sa aj oblasť jadrovej energetiky. „Treba si uvedomiť, že energia z jadra a ionizujúce žiarenie môžu mať v bežnom živote široké využitie. Nemusia slúžiť len na výrobu elektrického prúdu či byť zneužité pri výrobe zbraní. Ionizujúce žiarenie sa bežne využíva, napríklad, v medicíne, pretože dokáže liečiť,“ vysvetlil V. Slugeň.
Odborník na jadrovú energetiku povedal, že najčastejšie sa s ním stretávame pri liečbe nádorových ochorení. Ionizujúce žiarenie nádor rozruší alebo pri paleatívnej liečbe dokáže zmierniť bolestivé stavy.
Ide o inú vlnovú dĺžku, čo v prírode existuje
„Žiarenie dokáže sterilizovať aj medicínske prístroje alebo zabrániť rýchlemu kazeniu potravín. Ožiarením, napríklad fazule alebo zemiakov, vieme zabrániť predčasnej klíčivosti. Pri správnom využívaní dokáže žiarenie prospievať nielen ľudskému zdraviu, ale pomáhať aj v hospodárstve,“ dodal. Odborník priblížil, že ionizujúce žiarenie existuje na Zemi milióny rokov. Človek si naň zvykol a v niektorých oblastiach ho dokonca potrebuje.
„V podstate ide len o inú formu slnečného žiarenia, inú vlnovú dĺžku niečoho, čo v prírode okolo nás bežne existuje. Ak ho chceme podrobnejšie poznať, potrebujeme na to vedomostný základ a odvahu pozrieť sa na techniku zvedavými očami. Snažíme sa o to hlavne na vysokých školách, aby mladí ľudia začali rozmýšľať, ako využiť možnosti prírody.“
Slovenskí vedci dokážu konkurovať zahraničným
Ak by sme chceli slovenských jadrových vedcov zaradiť do rebríčka svetovej vedy, nebolo by to, podľa V. Slugeňa, jednoduché.
Veľké výskumné centrá sú nadnárodné a slovenské vedecké pracoviská Slovenskej technickej univerzity a Výskumného ústavu jadrovej energetiky sa prostredníctvom vedeckých programov európskej komisie snažia podieľať na veľkých medzinárodných projektoch.
„Robíme všetko, aby sme v medzinárodných výzvach boli čo najúspešnejší. Len cez kvalitné výsledky sa môžeme uchádzať o európske peniaze. Nie je to jednoduché. V ťažkom konkurenčnom boji musíme presvedčiť tých, ktorí robia niečo podobné v Nemecku, Anglicku či, napríklad, vo Francúzsku, že sme prinajmenšom takí dobrí, ak nie lepší, ako oni,“ doplnil V. Slugeň.
Problém slovenskej vedy je, podľa neho, v tom, že je veľmi poddimenzovaná. „Smutné je, že sme na predposlednom mieste v Európe s polpercentným podielom hrubého domáceho produktu, ktorý vkladáme do vedy. Štát si za viac ako dvadsať rokov nedokázal presne určiť priority, čo chce v rámci hospodárskej politiky vo vede rozvíjať. Musí presne vedieť, či to bude medicína, informačné technológie alebo jadrová energetika,“ povedal V. Slugen. Pre porovnanie, v susednej Českej republike do vedy investujú dvojnásobne viac.
Úroveň vzdelávania je dobrá, študentov je málo
Úroveň vysokoškolského vzdelávania v oblasti jadrovej energetiky je napriek tomu na Slovensku vysoká, ale študentov nie je veľa. Ročne školu ukončí asi dvadsať až dvadsaťpäť mladých inžinierov.
„Dôležité je využiť to kvalitné, čo na Slovensku máme. Ľudský potenciál, vzdelávanie, vedu, výskum, kvalitu výstupov či úspešnosť v medzinárodných projektoch, ktoré v jadrových technológiách máme, sú tradične na vysokej úrovni a dokážeme držať európsky trend,“ vysvetlil profesor.
Téma bezpečnosti prevádzky jadrových zariadení nielen na Slovensku, ale aj v Európe, ktorou sa mladí inžinieri na odbornom seminári v Demänovej venovali minulý rok, má dnes po havárii vo Fukušime, iný rozmer.
„Ľudia sa viac začali zajímať, čo jadrová bezpečnosť je, sú zdatnejší, majú viac vedomostí a chcú o nej viac diskutovať na odbornej úrovni,“ konštatoval V. Slugeň.
Havária vo Fukušime bola iná ako v Černobyle
S súvislosti so situáciou vo Fukušime sa dynamickejšie začal rozvíjať proces zvládnutia ťažkých havárií. To znamená, že pri podobných nešťastiach, ktoré postihnú celú elektráreň, musí existovať rezervný plán. Ten musí fungovať, keď zlyhá úplne všetko. V podstate, úlohou manažmentu ťažkých havárií je analyzovanie všetkých možných faktorov, ktoré by mohli haváriu zapríčiniť.
Havária v Japonsku bola, podľa odborníkov, napriek veľkému rozsahu iná ako v Černobyle.
„Nik z ľudí nebol ožiarený, radiačné následky boli len minimálne, na chorobu z ožiarenia nik nezomrel, dokonca sa ani neliečil. Približne dvadsaťpäťtisíc ľudí zomrelo v dôsledku prívalovej vlny tsunami.
Bezpečnostné opatrenia a havarijné plány, ktoré vo Fukušime urobili, síce úplne nezamedzili úniku radiácie do životného prostredia, ale väčšie prírodné a hospodárske škody spôsobilo zemetrasenie a s ním spojená prívalová vlna. Každá takáto udalosť prináša so sebou poučenie, všetky jadrové elektrárne na svete teraz prechádzajú prísnymi bezpečnostnými testami a jadrová bezpečnosť sa oveľa viac posúva dopredu,“ dodal V. Slugeň.
