Piatok, 28. január, 2022 | Meniny má Alfonz

Jadrová bezpečnosť nadobudla iný rozmer

Energia z jadra neslúži len na výrobu elektrickej energie, ale aj v bežnom živote má veľmi široké využitie. Na odbornom seminári v Demänovej sa témou zaoberali mladí slovenskí jadroví vedci.

Cšetky jadrové elektrárne na svete teraz prechádzajú prísnymi bezpečnostnými testami a jadrová bezpečnosť sa oveľa viac posúva dopredu.Cšetky jadrové elektrárne na svete teraz prechádzajú prísnymi bezpečnostnými testami a jadrová bezpečnosť sa oveľa viac posúva dopredu. (Zdroj: ILUSTRAČNÉ: SITA)

LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Odborné semináre sú výsledkom dlhodobej spolupráce francúzskej ambasády, bratislavskej fakulty elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity a trnavského Výskumného ústavu jadrovej energetiky.

„Vedecký seminár sa nám podarilo pripraviť už šiestykrát, to znamená, že o francúzsko-slovenskú spoluprácu v oblasti jadrovej energetiky je medzi mladými inžiniermi veľký záujem. Francúzsko je lídrom vo výrobe energie z jadra, druhý najvyšší podiel na výrobe energie z jadra má momentálne Slovensko, takže spolupráca nie je náhodná,“ povedal veľvyslanec Francúzskej republiky Jean-Marie Bruno.

Z celkového množstva elektrickej energie, ktorá sa vyrobí na Slovensku, viac ako polovicu vyrobia v jadrových elektrárňach.

Energia z jadra sa využíva aj v medicíne

Využitie energie pri štiepení jadra ľudia v minulosti zneužili pri výrobe zbraní. V histórii došlo aj k niekoľkým závažným haváriám jadrových zariadení, keď sa veľké množstvo rádioaktivity uvoľnilo aj do životného prostredia.

Práve to, podľa Vladimíra Slugeňa, profesora v odbore jadrová energetika z Katedry jadrovej fyziky a techniky Slovenskej technickej univerzity, v ľuďoch vytvára mýtus, že jadrová energia je nebezpečná a škodlivá.

Tak, ako sa vyvíja každé odvetvie, vyvíja sa aj oblasť jadrovej energetiky. „Treba si uvedomiť, že energia z jadra a ionizujúce žiarenie môžu mať v bežnom živote široké využitie. Nemusia slúžiť len na výrobu elektrického prúdu či byť zneužité pri výrobe zbraní. Ionizujúce žiarenie sa bežne využíva, napríklad, v medicíne, pretože dokáže liečiť,“ vysvetlil V. Slugeň.

Odborník na jadrovú energetiku povedal, že najčastejšie sa s ním stretávame pri liečbe nádorových ochorení. Ionizujúce žiarenie nádor rozruší alebo pri paleatívnej liečbe dokáže zmierniť bolestivé stavy.

Ide o inú vlnovú dĺžku, čo v prírode existuje

„Žiarenie dokáže sterilizovať aj medicínske prístroje alebo zabrániť rýchlemu kazeniu potravín. Ožiarením, napríklad fazule alebo zemiakov, vieme zabrániť predčasnej klíčivosti. Pri správnom využívaní dokáže žiarenie prospievať nielen ľudskému zdraviu, ale pomáhať aj v hospodárstve,“ dodal. Odborník priblížil, že ionizujúce žiarenie existuje na Zemi milióny rokov. Človek si naň zvykol a v niektorých oblastiach ho dokonca potrebuje.

„V podstate ide len o inú formu slnečného žiarenia, inú vlnovú dĺžku niečoho, čo v prírode okolo nás bežne existuje. Ak ho chceme podrobnejšie poznať, potrebujeme na to vedomostný základ a odvahu pozrieť sa na techniku zvedavými očami. Snažíme sa o to hlavne na vysokých školách, aby mladí ľudia začali rozmýšľať, ako využiť možnosti prírody.“

Slovenskí vedci dokážu konkurovať zahraničným

Ak by sme chceli slovenských jadrových vedcov zaradiť do rebríčka svetovej vedy, nebolo by to, podľa V. Slugeňa, jednoduché.

Veľké výskumné centrá sú nadnárodné a slovenské vedecké pracoviská Slovenskej technickej univerzity a Výskumného ústavu jadrovej energetiky sa prostredníctvom vedeckých programov európskej komisie snažia podieľať na veľkých medzinárodných projektoch.

„Robíme všetko, aby sme v medzinárodných výzvach boli čo najúspešnejší. Len cez kvalitné výsledky sa môžeme uchádzať o európske peniaze. Nie je to jednoduché. V ťažkom konkurenčnom boji musíme presvedčiť tých, ktorí robia niečo podobné v Nemecku, Anglicku či, napríklad, vo Francúzsku, že sme prinajmenšom takí dobrí, ak nie lepší, ako oni,“ doplnil V. Slugeň.

Problém slovenskej vedy je, podľa neho, v tom, že je veľmi poddimenzovaná. „Smutné je, že sme na predposlednom mieste v Európe s polpercentným podielom hrubého domáceho produktu, ktorý vkladáme do vedy. Štát si za viac ako dvadsať rokov nedokázal presne určiť priority, čo chce v rámci hospodárskej politiky vo vede rozvíjať. Musí presne vedieť, či to bude medicína, informačné technológie alebo jadrová energetika,“ povedal V. Slugen. Pre porovnanie, v susednej Českej republike do vedy investujú dvojnásobne viac.

Úroveň vzdelávania je dobrá, študentov je málo

Úroveň vysokoškolského vzdelávania v oblasti jadrovej energetiky je napriek tomu na Slovensku vysoká, ale študentov nie je veľa. Ročne školu ukončí asi dvadsať až dvadsaťpäť mladých inžinierov.

„Dôležité je využiť to kvalitné, čo na Slovensku máme. Ľudský potenciál, vzdelávanie, vedu, výskum, kvalitu výstupov či úspešnosť v medzinárodných projektoch, ktoré v jadrových technológiách máme, sú tradične na vysokej úrovni a dokážeme držať európsky trend,“ vysvetlil profesor.

Téma bezpečnosti prevádzky jadrových zariadení nielen na Slovensku, ale aj v Európe, ktorou sa mladí inžinieri na odbornom seminári v Demänovej venovali minulý rok, má dnes po havárii vo Fukušime, iný rozmer.

„Ľudia sa viac začali zajímať, čo jadrová bezpečnosť je, sú zdatnejší, majú viac vedomostí a chcú o nej viac diskutovať na odbornej úrovni,“ konštatoval V. Slugeň.

Havária vo Fukušime bola iná ako v Černobyle

S súvislosti so situáciou vo Fukušime sa dynamickejšie začal rozvíjať proces zvládnutia ťažkých havárií. To znamená, že pri podobných nešťastiach, ktoré postihnú celú elektráreň, musí existovať rezervný plán. Ten musí fungovať, keď zlyhá úplne všetko. V podstate, úlohou manažmentu ťažkých havárií je analyzovanie všetkých možných faktorov, ktoré by mohli haváriu zapríčiniť.

Havária v Japonsku bola, podľa odborníkov, napriek veľkému rozsahu iná ako v Černobyle.

„Nik z ľudí nebol ožiarený, radiačné následky boli len minimálne, na chorobu z ožiarenia nik nezomrel, dokonca sa ani neliečil. Približne dvadsaťpäťtisíc ľudí zomrelo v dôsledku prívalovej vlny tsunami.

Bezpečnostné opatrenia a havarijné plány, ktoré vo Fukušime urobili, síce úplne nezamedzili úniku radiácie do životného prostredia, ale väčšie prírodné a hospodárske škody spôsobilo zemetrasenie a s ním spojená prívalová vlna. Každá takáto udalosť prináša so sebou poučenie, všetky jadrové elektrárne na svete teraz prechádzajú prísnymi bezpečnostnými testami a jadrová bezpečnosť sa oveľa viac posúva dopredu,“ dodal V. Slugeň.

Najčítanejšie na My Liptov

Inzercia - Tlačové správy

  1. Zánik platobných kariet. Ako budú vyzerať platby budúcnosti?
  2. 20-minútové mestá: Mestá, v ktorých chcete žiť
  3. Tipy, kam so školákmi na dovolenku cez jarné prázdniny
  4. Investovať do akcií a ETF v malom sa teraz dá výhodnejšie
  5. Predplaťte si SME.sk vo vašej firme
  6. TOP zamestnávateľ, pre ktorého sa oplatí pracovať
  7. Rezerváciou first moment dovolenky viete ušetriť aj 40 % z ceny
  8. Európsky unikát. Kvalitné CBD funguje aj napriek neprajníkom
  9. Anketa: Slováci, ako sme na tom so závislosťami?
  10. Mecom ide na zelenú
  1. Tipy, kam so školákmi na dovolenku cez jarné prázdniny
  2. 100% ovocné šťavy pod lupou – Prečo sa ich oplatí konzumovať?
  3. Investovať do akcií a ETF v malom sa teraz dá výhodnejšie
  4. Vianočné dovolenky sa vrátili na čísla pred pandémiou
  5. Brusnica – lahodná i účinná zároveň
  6. TOP zamestnávateľ, pre ktorého sa oplatí pracovať
  7. Predplaťte si SME.sk vo vašej firme
  8. Čučoriedky - dokážu ochrániť váš zrak?
  9. Vedeli ste, že šport a podnikanie majú veľa spoločného?
  10. Slovensko uvažuje! Video so ŠOKOM má už vyše 900-tisíc videní
  1. Zánik platobných kariet. Ako budú vyzerať platby budúcnosti? 9 843
  2. Rezerváciou first moment dovolenky viete ušetriť aj 40 % z ceny 4 756
  3. Slovensko uvažuje! Video so ŠOKOM má už vyše 900-tisíc videní 3 611
  4. Európsky unikát. Kvalitné CBD funguje aj napriek neprajníkom 3 473
  5. Investovať do akcií a ETF v malom sa teraz dá výhodnejšie 3 249
  6. 20-minútové mestá: Mestá, v ktorých chcete žiť 2 962
  7. TOP zamestnávateľ, pre ktorého sa oplatí pracovať 2 668
  8. Akcie, fondy, kryptomeny. Do čoho treba tento rok investovať 2 387
  9. Anketa: Slováci, ako sme na tom so závislosťami? 2 216
  10. 5 neznámych vecí, ktoré umožňujú platobné karty 1 972

Blogy SME

  1. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (28.1. - 3.2.1922)
  2. Martin Greguš: Myslite si, že vlády na Slovensku to s modernizáciou železníc myslia vážne? Pozrite si, čo hovoria fakty...Nevadí Vám to?
  3. Lórant Kulík: URBEX-Časť 2: V tajných izbách chátrajúceho domu na kpt.Nálepku v Košiciach bezdomovci (ne)ukrývajú starožitný nábytok
  4. Miroslav Lukáč: "Geniálni" Fico, Pellegrini, Kotleba, nie sú problémom SR.
  5. Robert Štepaník: diel 60 - moje TOP10 za rok 2021, časť 2 (miesto 5 až 1)
  6. Zuzana Cascino: Tragédia svedomia.
  7. Helena Michlíková: Malý princ v rôznych jazykoch
  8. Peter Svoreň: Fenomén omikron a jeho dopad na svetovú ekonomiku
  1. Simona Kyselicová: Ako sa testuje na Covid v Nórsku. P.S.: Som pozitívna 12 334
  2. Pavel Macko: Vodka a cigary? 9 206
  3. Lórant Kulík: URBEX: Keď prejdete v Košiciach na ulici kpt.Nálepku cez (ne)utajenú pasáž, zapne sa časostroj 6 085
  4. Martin Ondráš: Keď sa podvod a klamstvo tvári ako etalón morálky 5 683
  5. Monika Nagyova: Vzťahové okienko. Páry, ktoré sa medzi sebou nerozprávajú. 5 238
  6. Tereza Krajčová: Anglický denník: Epilóg – Zbohom, Anglicko 4 248
  7. Martin Sústrik: Lesk a bieda vedy 4 051
  8. Tomáš Harustiak: Je na Slovensku 56% katolíkov ? Ale kdeže ! 4 019
  1. Jiří Ščobák: Analytici odpovídají: Kolik mám investovat do krypta? Které mi doporučují? Budou kryptoměny v roce 2022 prosperovat?
  2. Jiří Ščobák: Proč má akvarista začátečník dlouho čekat, než vloží do akvária ryby? (v rostlinných akváriích se substrátem)
  3. Milota Sidorová: Toto mesto v Taliansku založilo Kanceláriu pre čas. Čaká to aj Bratislavu?
  4. Pavol Koprda: Milan Mazurek straší vedľajšími účinkami vakcín. Čo naozaj hovoria dáta?
  5. Jiří Ščobák: Připravované důchodové reformy na Slovensku: V 3. pilíři se neudělá mnoho, 2. vypadá optimističtěji
  6. Jiří Ščobák: Jsou poplatky v slovenských bankách vysoké? Dá se jim vyhnout? Které jsou skryté?
  7. Lucia Šicková: S týmito 4 krokmi sme zaviedli kultúru feedbacku v našej firme
  8. Jiří Ščobák: Novak Djoković pravděpodobně pozitivní test neměl. Oslava poštovní známky a akce s dětmi to dokazují
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Ilustračné foto.

Epidemiologická situácia v základných školách (ZŠ) v oboch okresných mestách na Liptove sa zhoršuje.


TASR 13 h
Liptovskú Maru lemujú ochranné lesy. Ide o lukratívne územie s priamym prístupom k pláži a vodnej ploche. Štát sa väčšiny pobrežného územia zbavil tak, že ho vymenil za lesné pozemky na juhu Slovenska.

Na brehu Liptovskej Mary chystajú rezort, bude desať metrov od hladiny priehrady.


17 h
Analýza PCR testov na variant omikron.

Laboratória otestovali v utorok necelých 800 Liptákov. Takmer polovici z nich vyšiel pozitívny PCR test.


26. jan

Pandémia postavila kultúrne inštitúcie pred novú výzvu, Liptovské múzeum sa s nimi popasovalo, a novú výstavu Oživení zbojníci sprístupnili aj online.


26. jan

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Kúpalisko splnilo poslednú podmienku na prevádzku bazénov s termálnou vodou.


26. jan

Na miesto boli privolaní hasiči.


26. jan

Na brehu Liptovskej Mary chystajú rezort, bude desať metrov od hladiny priehrady.


17 h

Policajti v Banskobystrickom kraji vážili nákladné autá.


26. jan

Blogy SME

  1. Ján Serbák: Zaujímavosti zo storočných novín (28.1. - 3.2.1922)
  2. Martin Greguš: Myslite si, že vlády na Slovensku to s modernizáciou železníc myslia vážne? Pozrite si, čo hovoria fakty...Nevadí Vám to?
  3. Lórant Kulík: URBEX-Časť 2: V tajných izbách chátrajúceho domu na kpt.Nálepku v Košiciach bezdomovci (ne)ukrývajú starožitný nábytok
  4. Miroslav Lukáč: "Geniálni" Fico, Pellegrini, Kotleba, nie sú problémom SR.
  5. Robert Štepaník: diel 60 - moje TOP10 za rok 2021, časť 2 (miesto 5 až 1)
  6. Zuzana Cascino: Tragédia svedomia.
  7. Helena Michlíková: Malý princ v rôznych jazykoch
  8. Peter Svoreň: Fenomén omikron a jeho dopad na svetovú ekonomiku
  1. Simona Kyselicová: Ako sa testuje na Covid v Nórsku. P.S.: Som pozitívna 12 334
  2. Pavel Macko: Vodka a cigary? 9 206
  3. Lórant Kulík: URBEX: Keď prejdete v Košiciach na ulici kpt.Nálepku cez (ne)utajenú pasáž, zapne sa časostroj 6 085
  4. Martin Ondráš: Keď sa podvod a klamstvo tvári ako etalón morálky 5 683
  5. Monika Nagyova: Vzťahové okienko. Páry, ktoré sa medzi sebou nerozprávajú. 5 238
  6. Tereza Krajčová: Anglický denník: Epilóg – Zbohom, Anglicko 4 248
  7. Martin Sústrik: Lesk a bieda vedy 4 051
  8. Tomáš Harustiak: Je na Slovensku 56% katolíkov ? Ale kdeže ! 4 019
  1. Jiří Ščobák: Analytici odpovídají: Kolik mám investovat do krypta? Které mi doporučují? Budou kryptoměny v roce 2022 prosperovat?
  2. Jiří Ščobák: Proč má akvarista začátečník dlouho čekat, než vloží do akvária ryby? (v rostlinných akváriích se substrátem)
  3. Milota Sidorová: Toto mesto v Taliansku založilo Kanceláriu pre čas. Čaká to aj Bratislavu?
  4. Pavol Koprda: Milan Mazurek straší vedľajšími účinkami vakcín. Čo naozaj hovoria dáta?
  5. Jiří Ščobák: Připravované důchodové reformy na Slovensku: V 3. pilíři se neudělá mnoho, 2. vypadá optimističtěji
  6. Jiří Ščobák: Jsou poplatky v slovenských bankách vysoké? Dá se jim vyhnout? Které jsou skryté?
  7. Lucia Šicková: S týmito 4 krokmi sme zaviedli kultúru feedbacku v našej firme
  8. Jiří Ščobák: Novak Djoković pravděpodobně pozitivní test neměl. Oslava poštovní známky a akce s dětmi to dokazují

Už ste čítali?

Skryť Zatvoriť reklamu