Štvrtok, 14. december, 2017 | Meniny má Branislava, Bronislava
Pridajte si svoje mesto

Jadrová bezpečnosť nadobudla iný rozmer

Energia z jadra neslúži len na výrobu elektrickej energie, ale aj v bežnom živote má veľmi široké využitie. Na odbornom seminári v Demänovej sa témou zaoberali mladí slovenskí jadroví vedci.

Cšetky jadrové elektrárne na svete teraz prechádzajú prísnymi bezpečnostnými testami a jadrová bezpečnosť sa oveľa viac posúva dopredu.(Zdroj: ILUSTRAČNÉ: SITA)

LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Odborné semináre sú výsledkom dlhodobej spolupráce francúzskej ambasády, bratislavskej fakulty elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity a trnavského Výskumného ústavu jadrovej energetiky.

„Vedecký seminár sa nám podarilo pripraviť už šiestykrát, to znamená, že o francúzsko-slovenskú spoluprácu v oblasti jadrovej energetiky je medzi mladými inžiniermi veľký záujem. Francúzsko je lídrom vo výrobe energie z jadra, druhý najvyšší podiel na výrobe energie z jadra má momentálne Slovensko, takže spolupráca nie je náhodná,“ povedal veľvyslanec Francúzskej republiky Jean-Marie Bruno.

Z celkového množstva elektrickej energie, ktorá sa vyrobí na Slovensku, viac ako polovicu vyrobia v jadrových elektrárňach.

Energia z jadra sa využíva aj v medicíne

Využitie energie pri štiepení jadra ľudia v minulosti zneužili pri výrobe zbraní. V histórii došlo aj k niekoľkým závažným haváriám jadrových zariadení, keď sa veľké množstvo rádioaktivity uvoľnilo aj do životného prostredia.

Práve to, podľa Vladimíra Slugeňa, profesora v odbore jadrová energetika z Katedry jadrovej fyziky a techniky Slovenskej technickej univerzity, v ľuďoch vytvára mýtus, že jadrová energia je nebezpečná a škodlivá.

Tak, ako sa vyvíja každé odvetvie, vyvíja sa aj oblasť jadrovej energetiky. „Treba si uvedomiť, že energia z jadra a ionizujúce žiarenie môžu mať v bežnom živote široké využitie. Nemusia slúžiť len na výrobu elektrického prúdu či byť zneužité pri výrobe zbraní. Ionizujúce žiarenie sa bežne využíva, napríklad, v medicíne, pretože dokáže liečiť,“ vysvetlil V. Slugeň.

Odborník na jadrovú energetiku povedal, že najčastejšie sa s ním stretávame pri liečbe nádorových ochorení. Ionizujúce žiarenie nádor rozruší alebo pri paleatívnej liečbe dokáže zmierniť bolestivé stavy.

Ide o inú vlnovú dĺžku, čo v prírode existuje

„Žiarenie dokáže sterilizovať aj medicínske prístroje alebo zabrániť rýchlemu kazeniu potravín. Ožiarením, napríklad fazule alebo zemiakov, vieme zabrániť predčasnej klíčivosti. Pri správnom využívaní dokáže žiarenie prospievať nielen ľudskému zdraviu, ale pomáhať aj v hospodárstve,“ dodal. Odborník priblížil, že ionizujúce žiarenie existuje na Zemi milióny rokov. Človek si naň zvykol a v niektorých oblastiach ho dokonca potrebuje.

„V podstate ide len o inú formu slnečného žiarenia, inú vlnovú dĺžku niečoho, čo v prírode okolo nás bežne existuje. Ak ho chceme podrobnejšie poznať, potrebujeme na to vedomostný základ a odvahu pozrieť sa na techniku zvedavými očami. Snažíme sa o to hlavne na vysokých školách, aby mladí ľudia začali rozmýšľať, ako využiť možnosti prírody.“

Slovenskí vedci dokážu konkurovať zahraničným

Ak by sme chceli slovenských jadrových vedcov zaradiť do rebríčka svetovej vedy, nebolo by to, podľa V. Slugeňa, jednoduché.

Veľké výskumné centrá sú nadnárodné a slovenské vedecké pracoviská Slovenskej technickej univerzity a Výskumného ústavu jadrovej energetiky sa prostredníctvom vedeckých programov európskej komisie snažia podieľať na veľkých medzinárodných projektoch.

„Robíme všetko, aby sme v medzinárodných výzvach boli čo najúspešnejší. Len cez kvalitné výsledky sa môžeme uchádzať o európske peniaze. Nie je to jednoduché. V ťažkom konkurenčnom boji musíme presvedčiť tých, ktorí robia niečo podobné v Nemecku, Anglicku či, napríklad, vo Francúzsku, že sme prinajmenšom takí dobrí, ak nie lepší, ako oni,“ doplnil V. Slugeň.

Problém slovenskej vedy je, podľa neho, v tom, že je veľmi poddimenzovaná. „Smutné je, že sme na predposlednom mieste v Európe s polpercentným podielom hrubého domáceho produktu, ktorý vkladáme do vedy. Štát si za viac ako dvadsať rokov nedokázal presne určiť priority, čo chce v rámci hospodárskej politiky vo vede rozvíjať. Musí presne vedieť, či to bude medicína, informačné technológie alebo jadrová energetika,“ povedal V. Slugen. Pre porovnanie, v susednej Českej republike do vedy investujú dvojnásobne viac.

Úroveň vzdelávania je dobrá, študentov je málo

Úroveň vysokoškolského vzdelávania v oblasti jadrovej energetiky je napriek tomu na Slovensku vysoká, ale študentov nie je veľa. Ročne školu ukončí asi dvadsať až dvadsaťpäť mladých inžinierov.

„Dôležité je využiť to kvalitné, čo na Slovensku máme. Ľudský potenciál, vzdelávanie, vedu, výskum, kvalitu výstupov či úspešnosť v medzinárodných projektoch, ktoré v jadrových technológiách máme, sú tradične na vysokej úrovni a dokážeme držať európsky trend,“ vysvetlil profesor.

Téma bezpečnosti prevádzky jadrových zariadení nielen na Slovensku, ale aj v Európe, ktorou sa mladí inžinieri na odbornom seminári v Demänovej venovali minulý rok, má dnes po havárii vo Fukušime, iný rozmer.

„Ľudia sa viac začali zajímať, čo jadrová bezpečnosť je, sú zdatnejší, majú viac vedomostí a chcú o nej viac diskutovať na odbornej úrovni,“ konštatoval V. Slugeň.

Havária vo Fukušime bola iná ako v Černobyle

S súvislosti so situáciou vo Fukušime sa dynamickejšie začal rozvíjať proces zvládnutia ťažkých havárií. To znamená, že pri podobných nešťastiach, ktoré postihnú celú elektráreň, musí existovať rezervný plán. Ten musí fungovať, keď zlyhá úplne všetko. V podstate, úlohou manažmentu ťažkých havárií je analyzovanie všetkých možných faktorov, ktoré by mohli haváriu zapríčiniť.

Havária v Japonsku bola, podľa odborníkov, napriek veľkému rozsahu iná ako v Černobyle.

„Nik z ľudí nebol ožiarený, radiačné následky boli len minimálne, na chorobu z ožiarenia nik nezomrel, dokonca sa ani neliečil. Približne dvadsaťpäťtisíc ľudí zomrelo v dôsledku prívalovej vlny tsunami.

Bezpečnostné opatrenia a havarijné plány, ktoré vo Fukušime urobili, síce úplne nezamedzili úniku radiácie do životného prostredia, ale väčšie prírodné a hospodárske škody spôsobilo zemetrasenie a s ním spojená prívalová vlna. Každá takáto udalosť prináša so sebou poučenie, všetky jadrové elektrárne na svete teraz prechádzajú prísnymi bezpečnostnými testami a jadrová bezpečnosť sa oveľa viac posúva dopredu,“ dodal V. Slugeň.


  1. Legendárna Kamenná chata aj po rekonštrukcii zostane kamenná 8 394
  2. Do Korytnice vypravili vlak po štyroch desaťročiach 958
  3. Razenie tunela Čebrať chcú obnoviť vo februári Foto 639
  4. Železničnú zastávku na okraji mesta ničia najmä vandali Foto 563
  5. Do Korytnice vypravili vlak po štyroch desaťročiach 205
  6. Na Kamennom poli vyrastá veľký nákupný komplex 181
  7. Razenie tunela Čebrať chcú obnoviť vo februári Foto 148
  8. Prvá bežkárska trať je už pod Kriváňom 128
  9. Záchranári očakávajú ďalší nápor vetra Video 122
  10. Legendárna detská ozdravovňa Železnô končí 120

Najčítanejšie správy

Mikuláš

Legendárna Kamenná chata aj po rekonštrukcii zostane kamenná

Kamenná chata pod Chopkom sa pre svoju neopakovateľnú atmosféru stala takmer kultovým miestom. V súčasnosti je zatvorená, majitelia ju zväčšujú a modernizujú.

Do Korytnice vypravili vlak po štyroch desaťročiach

Po viac ako štyridsiatich rokoch vypravili motorový vlak z ružomberskej hlavnej stanice na trať vedúcu do Korytnice. Ružomberskí nadšenci by boli radi, keby historický vláčik jazdil po trati pravidelne.

Razenie tunela Čebrať chcú obnoviť vo februári

Práce sa naplno rozbehnú až po tom, ako diaľničiari ukončia proces posúdenia vplyvov novej trasy tunela na životné prostredie.

Železničnú zastávku na okraji mesta ničia najmä vandali

Zanedbané okolie aj nástupné peróny, budova pomaľovaná nápismi a tagmi, špinavý a močom páchnuci podchod. Takto to vyzerá na zastávke na okraji mesta v Rybárpoli.

Do Korytnice vypravili vlak po štyroch desaťročiach

Po viac ako štyridsiatich rokoch vypravili motorový vlak z ružomberskej hlavnej stanice na trať vedúcu do Korytnice. Ružomberskí nadšenci by boli radi, keby historický vláčik jazdil po trati pravidelne.

Blízke regióny

Na cestu pri Oravskej priehrade spadol kus hory

Cestu medzi Tvrdošínom a Námestovom od večera sprejazdňujú hasiči a pilčíci. Budú tam ešte minimálne tri hodiny.

Mesto zavádza nové dane. Pozrite sa, aké

Vozíky s reklamami už na Nábreží Oravskej priehrady zadarmo stáť nebudú. Meter štvorcový vyjde na deň euro, pri neoprávnenom zábere plochy bude sadzba dvojnásobná.

Nová tradícia v Žiline. Na Hlinkovom námestí sa spievali koledy

Tri koledy zneli naraz v 25 mestách a obciach na celom Slovensku.

Nový cestovný poriadok má viac ako tridsať zmien

Od decembra platí nový cestovný poriadok autobusov spoločnosti ARRIVA Lirobus.

Vieme, ktoré školy dostali peniaze na telocvične

Snažili sa viac ako dvadsať rokov. Konečne sa to podarilo. Presne 300-tisíc eur získali dve oravské samosprávy z ministerstva školstva. Sumu si rozdelia napoly.

Všetky správy

Superpočítač kúpili za milióny. Nevyužívali ho naplno, o chvíľu zostarne

Slovenskí vedci vyčíslili škody za nepoužívanie počítača na viac ako milión. Dnes už funguje v poriadku, no čoskoro ho bude treba vymeniť.

Dvojica hercov znesvätila kostoly v Prešove, zaoberá sa tým polícia aj cirkev

Cirkevných predstaviteľov i veriacich pobúril sex v prešovských kostoloch.

Mayová prehrala dôležité hlasovanie o brexite

Proti návrhu zákona sa vzbúrili poslanci Konzervatívnej strany.

Nová Dacia Duster už nie je len z núdze cnosť (prvá jazda)

Lacné SUV je krajšie a má kvalitnejší interiér.

Policajt sa v práci zastrelil služobnou zbraňou

Na toalete ho našli kolegovia. Ostali po ňom dve deti.