Utorok, 30. máj, 2023 | Meniny má Ferdinand

Jadrová bezpečnosť nadobudla iný rozmer

Energia z jadra neslúži len na výrobu elektrickej energie, ale aj v bežnom živote má veľmi široké využitie. Na odbornom seminári v Demänovej sa témou zaoberali mladí slovenskí jadroví vedci.

Cšetky jadrové elektrárne na svete teraz prechádzajú prísnymi bezpečnostnými testami a jadrová bezpečnosť sa oveľa viac posúva dopredu.Cšetky jadrové elektrárne na svete teraz prechádzajú prísnymi bezpečnostnými testami a jadrová bezpečnosť sa oveľa viac posúva dopredu. (Zdroj: ILUSTRAČNÉ: SITA)

LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Odborné semináre sú výsledkom dlhodobej spolupráce francúzskej ambasády, bratislavskej fakulty elektrotechniky a informatiky Slovenskej technickej univerzity a trnavského Výskumného ústavu jadrovej energetiky.

„Vedecký seminár sa nám podarilo pripraviť už šiestykrát, to znamená, že o francúzsko-slovenskú spoluprácu v oblasti jadrovej energetiky je medzi mladými inžiniermi veľký záujem. Francúzsko je lídrom vo výrobe energie z jadra, druhý najvyšší podiel na výrobe energie z jadra má momentálne Slovensko, takže spolupráca nie je náhodná,“ povedal veľvyslanec Francúzskej republiky Jean-Marie Bruno.

Z celkového množstva elektrickej energie, ktorá sa vyrobí na Slovensku, viac ako polovicu vyrobia v jadrových elektrárňach.

Energia z jadra sa využíva aj v medicíne

Využitie energie pri štiepení jadra ľudia v minulosti zneužili pri výrobe zbraní. V histórii došlo aj k niekoľkým závažným haváriám jadrových zariadení, keď sa veľké množstvo rádioaktivity uvoľnilo aj do životného prostredia.

Práve to, podľa Vladimíra Slugeňa, profesora v odbore jadrová energetika z Katedry jadrovej fyziky a techniky Slovenskej technickej univerzity, v ľuďoch vytvára mýtus, že jadrová energia je nebezpečná a škodlivá.

Tak, ako sa vyvíja každé odvetvie, vyvíja sa aj oblasť jadrovej energetiky. „Treba si uvedomiť, že energia z jadra a ionizujúce žiarenie môžu mať v bežnom živote široké využitie. Nemusia slúžiť len na výrobu elektrického prúdu či byť zneužité pri výrobe zbraní. Ionizujúce žiarenie sa bežne využíva, napríklad, v medicíne, pretože dokáže liečiť,“ vysvetlil V. Slugeň.

Odborník na jadrovú energetiku povedal, že najčastejšie sa s ním stretávame pri liečbe nádorových ochorení. Ionizujúce žiarenie nádor rozruší alebo pri paleatívnej liečbe dokáže zmierniť bolestivé stavy.

Ide o inú vlnovú dĺžku, čo v prírode existuje

„Žiarenie dokáže sterilizovať aj medicínske prístroje alebo zabrániť rýchlemu kazeniu potravín. Ožiarením, napríklad fazule alebo zemiakov, vieme zabrániť predčasnej klíčivosti. Pri správnom využívaní dokáže žiarenie prospievať nielen ľudskému zdraviu, ale pomáhať aj v hospodárstve,“ dodal. Odborník priblížil, že ionizujúce žiarenie existuje na Zemi milióny rokov. Človek si naň zvykol a v niektorých oblastiach ho dokonca potrebuje.

„V podstate ide len o inú formu slnečného žiarenia, inú vlnovú dĺžku niečoho, čo v prírode okolo nás bežne existuje. Ak ho chceme podrobnejšie poznať, potrebujeme na to vedomostný základ a odvahu pozrieť sa na techniku zvedavými očami. Snažíme sa o to hlavne na vysokých školách, aby mladí ľudia začali rozmýšľať, ako využiť možnosti prírody.“

Slovenskí vedci dokážu konkurovať zahraničným

Ak by sme chceli slovenských jadrových vedcov zaradiť do rebríčka svetovej vedy, nebolo by to, podľa V. Slugeňa, jednoduché.

Veľké výskumné centrá sú nadnárodné a slovenské vedecké pracoviská Slovenskej technickej univerzity a Výskumného ústavu jadrovej energetiky sa prostredníctvom vedeckých programov európskej komisie snažia podieľať na veľkých medzinárodných projektoch.

„Robíme všetko, aby sme v medzinárodných výzvach boli čo najúspešnejší. Len cez kvalitné výsledky sa môžeme uchádzať o európske peniaze. Nie je to jednoduché. V ťažkom konkurenčnom boji musíme presvedčiť tých, ktorí robia niečo podobné v Nemecku, Anglicku či, napríklad, vo Francúzsku, že sme prinajmenšom takí dobrí, ak nie lepší, ako oni,“ doplnil V. Slugeň.

Problém slovenskej vedy je, podľa neho, v tom, že je veľmi poddimenzovaná. „Smutné je, že sme na predposlednom mieste v Európe s polpercentným podielom hrubého domáceho produktu, ktorý vkladáme do vedy. Štát si za viac ako dvadsať rokov nedokázal presne určiť priority, čo chce v rámci hospodárskej politiky vo vede rozvíjať. Musí presne vedieť, či to bude medicína, informačné technológie alebo jadrová energetika,“ povedal V. Slugen. Pre porovnanie, v susednej Českej republike do vedy investujú dvojnásobne viac.

Úroveň vzdelávania je dobrá, študentov je málo

Úroveň vysokoškolského vzdelávania v oblasti jadrovej energetiky je napriek tomu na Slovensku vysoká, ale študentov nie je veľa. Ročne školu ukončí asi dvadsať až dvadsaťpäť mladých inžinierov.

„Dôležité je využiť to kvalitné, čo na Slovensku máme. Ľudský potenciál, vzdelávanie, vedu, výskum, kvalitu výstupov či úspešnosť v medzinárodných projektoch, ktoré v jadrových technológiách máme, sú tradične na vysokej úrovni a dokážeme držať európsky trend,“ vysvetlil profesor.

Téma bezpečnosti prevádzky jadrových zariadení nielen na Slovensku, ale aj v Európe, ktorou sa mladí inžinieri na odbornom seminári v Demänovej venovali minulý rok, má dnes po havárii vo Fukušime, iný rozmer.

„Ľudia sa viac začali zajímať, čo jadrová bezpečnosť je, sú zdatnejší, majú viac vedomostí a chcú o nej viac diskutovať na odbornej úrovni,“ konštatoval V. Slugeň.

Havária vo Fukušime bola iná ako v Černobyle

S súvislosti so situáciou vo Fukušime sa dynamickejšie začal rozvíjať proces zvládnutia ťažkých havárií. To znamená, že pri podobných nešťastiach, ktoré postihnú celú elektráreň, musí existovať rezervný plán. Ten musí fungovať, keď zlyhá úplne všetko. V podstate, úlohou manažmentu ťažkých havárií je analyzovanie všetkých možných faktorov, ktoré by mohli haváriu zapríčiniť.

Havária v Japonsku bola, podľa odborníkov, napriek veľkému rozsahu iná ako v Černobyle.

„Nik z ľudí nebol ožiarený, radiačné následky boli len minimálne, na chorobu z ožiarenia nik nezomrel, dokonca sa ani neliečil. Približne dvadsaťpäťtisíc ľudí zomrelo v dôsledku prívalovej vlny tsunami.

Bezpečnostné opatrenia a havarijné plány, ktoré vo Fukušime urobili, síce úplne nezamedzili úniku radiácie do životného prostredia, ale väčšie prírodné a hospodárske škody spôsobilo zemetrasenie a s ním spojená prívalová vlna. Každá takáto udalosť prináša so sebou poučenie, všetky jadrové elektrárne na svete teraz prechádzajú prísnymi bezpečnostnými testami a jadrová bezpečnosť sa oveľa viac posúva dopredu,“ dodal V. Slugeň.

Najčítanejšie na My Liptov

Inzercia - Tlačové správy

  1. Plánujete toto leto dovolenku v Chorvátsku?
  2. Martin Cígler zo Seyforu: Rast IT sektora predbieha počet odborn
  3. Ako zvládnuť zápal močových ciest bez antibiotík?
  4. V Bratislave sa koná Globsec
  5. Staršie domy zatepľujú druhýkrát. Majitelia urobili chybu
  6. Krásna a zdravá pokožka už za 10 dní
  7. Zasadíte strom, postavíte (hmyzí) dom: A uvidíte aj hviezdy
  8. O koľko drahšia bude tento rok dovolenka pri mori?
  1. Palubná jednotka Shell EETS otvára európske hranice
  2. Pacientom so sklerózou multiplex dokážu skvalitniť život
  3. Slováci radi investujú s bankami
  4. Content agency mení svoje meno na Contedy
  5. Ako správne napúšťať bazén
  6. Staršie domy zatepľujú druhýkrát. Majitelia urobili chybu
  7. Krásna a zdravá pokožka už za 10 dní
  8. Život je moc krátky, aby ste ho prekosili
  1. Odvážte sa vystúpiť z komfortnej zóny. Zažijete iné Chorvátsko 10 246
  2. Nevídaný záujem o grécke ostrovy. Mnohé hotely sú už nedostupné 8 938
  3. Staršie domy zatepľujú druhýkrát. Majitelia urobili chybu 7 812
  4. Plánujete toto leto dovolenku v Chorvátsku? 6 273
  5. Byty v Rakyte s dotovanou hypotékou a zvýhodnenými cenami 5 104
  6. O koľko drahšia bude tento rok dovolenka pri mori? 2 647
  7. Tipy na výlety po letnom Rakúsku 2 504
  8. Moravák, ktorý ukázal svetu, ako sa robí „nové umenie“ 2 032

Blogy SME

  1. Irena Šimuneková: Veľký vrch
  2. Organizácia muskulárnych dystrofikov v SR: Dospelí pacienti s SMA sa dočkali liečby
  3. Julius Kravjar: Porovnanie umelej a ľudskej inteligencie z „pera“ ChatGPT
  4. Jozef Sýkora: My na to máme! Tak za to poďme bojovať.
  5. Martina Paulenová: Považský hrad - ako vychovať malého turistu
  6. Ján Šeďo: Čo tak raz valorizáciu dôchodkov urobiť obrátenou lineárnou závislosťou ?
  7. Peter Štefãnik: Hrobári nášho školstva nás varujú pred apokalypsou.
  8. Anna Miľanová: Kvalita vzduchu a emisie... 2023
  1. Ján Šeďo: Americkí vojaci zaútočili na predajňu Billa vo Zvolene. 108 793
  2. Ľudmila Križanovská: Známy spevák šlágrov zneuctil pamiatku Daniela Heribana 89 908
  3. Ján Šeďo: V Jasenovaci omdlievali aj vrahovia z SS, tromfli ich bývalí mnísi. 35 719
  4. Jozef Varga: Prečo nemám rád Rusko 30 485
  5. Ján Šeďo: Kto vie, kde sa hrabal predtým a potom deťom rozdával zmrzlinu... 23 365
  6. Miroslav Kocúr: Fico mení hru. Karty má opäť falošné. 8 482
  7. Ján Šeďo: Nové ruské zbrane sú desiatky rokov pred zahraničnou konkurenciou... 6 500
  8. Marek Strapko: Investigatívec Fico našiel novú paru 6 489
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 62. - Arktída - Špicbergy alebo Svalbard?
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 61. - Arktída - Jan Mayen, nenápadný ostrov s pútavou minulosťou
  3. Monika Nagyova: Každá rodina má svojho gamblera
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 60. - Kapitán Henry Hudson a jeho štyri expedície v rokoch 1607 - 1611
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 59. - Po kom bol pomenovaný Drakeov prieliv?
  6. Monika Nagyova: Afganka Slovákom: Neviete, čo máte
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 58. - Reinhold Messner: Antarktída - nebo aj peklo zároveň, 2/2 (1990)
  8. Monika Nagyova: Moje blogovanie dosiahlo plnoletosť. Čitatelia mi občas dajú zabrať.
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Ľudovít Urbanovský (vľavo) a Štefan Črep (uprostred) ukazujú výrobu Liptovskej bryndze na Ovčiarskej nedeli v pribylinskom skanzene.

V medzinárodnom registri bola do roku 2004, potom došlo k jej vymazaniu.


5 h
Fajčiari si na zastávkach cigaretu zapáliť nesmú.

Cigaretový ohorok je odpad, ako každý iný.


9 h
Ostrov Mljet.

Chorvátsko má 1244 ostrovov, z toho len necelých päťdesiat obývaných.


11 h

Areál SPA & AQUAPARK leží na okraji krásneho kúpeľného parku v Turčianskych Tepliciach. Mesto sa nachádza v Turčianskej kotline medzi Malou a Veľkou Fatrou, v srdci Slovenska.


23 h

Blogy SME

  1. Irena Šimuneková: Veľký vrch
  2. Organizácia muskulárnych dystrofikov v SR: Dospelí pacienti s SMA sa dočkali liečby
  3. Julius Kravjar: Porovnanie umelej a ľudskej inteligencie z „pera“ ChatGPT
  4. Jozef Sýkora: My na to máme! Tak za to poďme bojovať.
  5. Martina Paulenová: Považský hrad - ako vychovať malého turistu
  6. Ján Šeďo: Čo tak raz valorizáciu dôchodkov urobiť obrátenou lineárnou závislosťou ?
  7. Peter Štefãnik: Hrobári nášho školstva nás varujú pred apokalypsou.
  8. Anna Miľanová: Kvalita vzduchu a emisie... 2023
  1. Ján Šeďo: Americkí vojaci zaútočili na predajňu Billa vo Zvolene. 108 793
  2. Ľudmila Križanovská: Známy spevák šlágrov zneuctil pamiatku Daniela Heribana 89 908
  3. Ján Šeďo: V Jasenovaci omdlievali aj vrahovia z SS, tromfli ich bývalí mnísi. 35 719
  4. Jozef Varga: Prečo nemám rád Rusko 30 485
  5. Ján Šeďo: Kto vie, kde sa hrabal predtým a potom deťom rozdával zmrzlinu... 23 365
  6. Miroslav Kocúr: Fico mení hru. Karty má opäť falošné. 8 482
  7. Ján Šeďo: Nové ruské zbrane sú desiatky rokov pred zahraničnou konkurenciou... 6 500
  8. Marek Strapko: Investigatívec Fico našiel novú paru 6 489
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 62. - Arktída - Špicbergy alebo Svalbard?
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 61. - Arktída - Jan Mayen, nenápadný ostrov s pútavou minulosťou
  3. Monika Nagyova: Každá rodina má svojho gamblera
  4. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 60. - Kapitán Henry Hudson a jeho štyri expedície v rokoch 1607 - 1611
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 59. - Po kom bol pomenovaný Drakeov prieliv?
  6. Monika Nagyova: Afganka Slovákom: Neviete, čo máte
  7. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 58. - Reinhold Messner: Antarktída - nebo aj peklo zároveň, 2/2 (1990)
  8. Monika Nagyova: Moje blogovanie dosiahlo plnoletosť. Čitatelia mi občas dajú zabrať.

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu