LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Problém s likvidáciou čistiarenského kalu majú takmer všetky mestá s čistiarňou odpadových vôd. Zbavujú sa ho spaľovaním, skládkovaním, vyrábajú sa z neho hnojivá, alebo sa priamo zapracováva do pôdy.
Čistiareň odpadových vôd v Liptovskom Mikuláši vyprodukuje ročne približne 7 500 ton kalov.
„V súčasnosti máme dvoch odberateľov, ktorí z neho vyrábajú hnojivá alebo ich zapracúvajú priamo do pôdy na západnom Slovensku,“ vysvetlil Miroslav Trizna, riaditeľ Liptovskej vodárenskej spoločnosti (LVS).
Zároveň zdôraznil, že spoločnosť hľadá nové možnosti využitia aspoň časti produkcie kalov v regióne. „Peniaze zbierame z regiónu, preto by bolo dobré, keby mali z neho osoh miestni poľnohospodári,“ spresnil Trizna.
Zapracovaniu kalov do pôdy ľudia neveria
Čistiarenské kaly môžu nájsť uplatnenie v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve. Pokiaľ sa pri ich aplikácii do pôdy dodržiavajú zákonom stanovené pravidlá, z takto upravenej pôdy môžu ťažiť poľnohospodári.
Pôda sa vďaka tomu obohatí o chýbajúce prvky. Zapracovanie kalov do zeme u nás nie je bežné a spája sa skôr s pochybnosťami.
„Obava súvisí s nedostatočnou informovanosťou o procese. Zákon presne stanovuje, za akých podmienok môže byť kal aplikovaný do pôdy bez ohrozenia životného prostredia, vody, pôdy a potravinového reťazca,“ povedala Júlia Šumná z Výskumného ústavu vodného hospodárstva.
Postrach kalov pre nebezpečný chróm
Liptovský Mikuláš dostal kedysi nelichotivé označenie postrach vodárenských kalov. Bol jedným z najhorších na Slovensku aj pre vysoký obsah nebezpečného chrómu.
„Bol to dôsledok fungovania kožiarskeho priemyslu. Dôslednými opatreniami a zánikom závodu došlo k výraznej úprave. Dnes sú všetky hodnoty pod predpísanými normami a kal je vhodný na priame zapracovanie do pôdy,“ vysvetlila Šumná.
Naše pravidlá sú prísnejšie ako európske
Kal sa pred aplikáciou do zeme musí upraviť, aby nepodliehal spontánnemu rozkladu, ktorý sprevádza pach alebo prítomnosť hlodavcov.
Hygienizuje či sterilizuje sa v špeciálnych vyhnívacích nádržiach alebo priamo v čistiarni. „Potom sa prekryje vrstvou zeminy. Zákon stanovuje, ktoré plodiny sa môžu na takejto pôde pestovať. Iné podmienky platia pre lesné pôdy, trávnaté porasty a iné pre sady s ovocnými stromami,“ povedala Šumná.
Pravidlá sú prísnejšie ako v iných štátoch Európskej únie. Na Slovensku môžu ísť do pôdy len kaly z čistiarní komunálnych odpadových vôd a im podobných vôd. Nevhodná je kyslá pôda a tá, ktorá je v hornatom teréne.
„Nesmieme dovoliť, aby sa z pôdy stala lacná skládka odpadu. Výsledky štúdií o dopade aplikácie kalov do pôdy dokazujú, že negatívny vplyv je takmer nulový. Pri dodržaní zákona sa netreba ničoho obávať a poľnohospodári majú možnosť vylepšiť kvalitu pôdy doplnením o prvky, ktoré v našich pôdach chýbajú,“ uzavrela Šumná.
