LIPTOV. Nové návrhy zonácie Tatier rátajú s pridaním ďalších rozsiahlych území do budúcej A zóny, ktorá má byť bezzásahová. Súčasťou tohto územia by mali byť tisícky hektárov v Tichej doline, Kôprovej, Bielovodskej, Javorovej doline, Bobroveckej a Roháčskej doline.
V súkromných rukách je 45 až 48 percent územia národného parku. Majitelia lesov tvrdia, že ministerstvo vôbec nezohľadnilo a nerešpektovalo vlastnícke práva ľudí, ktorým právoplatne patria pozemky v národnom parku.
Všetko záleží na novom zákona o ochrane prírody
Nová zonácia, ktorú ministerstvo životného prostredia predstavilo na konci uplynulého roka, by mala vychádzať z nového návrhu zákona o ochrane prírody a krajiny. Neštátni vlastníci lesov však poukázali na to, že nový zákon zatiaľ nikto nevidel a pri zonácii sa nezvažovali dôležité otázky.
„Nevieme presne, čo chceme na konkrétnych územiach chrániť, aké činnosti by mali byť zakázané a na aké obdobie by sa mali tieto územia chrániť,“ povedal Bohdan Pálka, predseda Liptovsko-tatranského združenia vlastníkov lesov. Združenie chráni záujmy pozemkových spoločenstiev na území celého Liptova a Vysokých Tatier.
Spôsob ochrany chránených území, ktoré vedecká obec označuje za najhodnotnejšie, zatiaľ nie je jasný. Väčšina odborníkov sa prikláňa k názoru, že tieto územia by mali byť bezzásahové, teda ponechané na samovývoj.
Lesníci hovoria, že lepšie výsledky dosiahnu drobnými zásahmi, napríklad, aj proti lykožrútovi. „Kým lesníci sa na zonáciu pozerajú z pragmatického a ekonomického hľadiska, vedci to robia aj z iných, širších uhlov,“ povedala Beatrice Hudáková, hovorkyňa ministerstva životného prostredia.
Zatiaľ nevedia, koľko ich bude odškodnenie stáť
Vlastníci lesov upozorňujú najmä na to, že nová zonácia je v rozpore s ústavou, pretože výrazne zasahuje do ich užívateľských práv bez predošlej dohody. Obávajú sa, že štát ich neodškodní, pretože dosiaľ sa nikto s nikým nedohodol na podmienkach úhrady.
„V otázkach kompenzácie nechávame otvorené dvere pre rôzne riešenia. Do úvahy prichádzajú, napríklad, výkup pozemkov, zámena za iný pozemok či prenájom,“ vysvetlila Hudáková.
Upozornila ale na to, že nový zákon o ochrane prírody a zonáciu treba vnímať aj ekonomicky, pretože ministerstvo nevie, koľko peňazí bude môcť použiť na kompenzáciu majetkových práv vlastníkov.
Ak neustúpia, budú hospodáriť bez obmedzenia
„Zásadne nesúhlasíme s nespravodlivou a podvodníckou zonáciou. Požadujeme, aby nás štát uznal za rovnocenných partnerov, ktorých sa dotýka akékoľvek obmedzenie. Neuznávame bezzásahové oblasti, pretože u nás nemajú žiadne opodstatnenie a ich škodlivosť môžeme vidieť na každom kroku,“ povedal Pálka.
„V prípade nerešpektovania nášho stanoviska pôjdeme cestu občianskej neposlušnosti, nebudeme rešpektovať zákazy ochrany prírody a v lesoch budeme hospodáriť bez obmedzenia."
Z požiadaviek musia upustiť všetci
Minister životného prostredia sa stretol s niektorými liptovskými neštátnymi vlastníkmi lesov. Podľa jeho slov sú medzi nimi aj takí, ktorí súhlasia so zaradením ich pozemkov do bezzásahových zón.
„Vlastníctvo neznamená len výhody, plynú z neho aj povinnosti. Keďže platí zákon o lesoch, majitelia pozemkov v nechránených zónach sa musia starať o zdravie lesov sami. Niekedy sú tieto pozemky v ťažko dostupných miestach a nové zaradenie ich vlastne odbremení,“ vysvetlil minister životného prostredia.
„Aby vnikol nejaký kompromisný návrh, zo svojich požiadaviek musí ustúpiť každý,“ uzavrel Rastislav Rybanič zo sekcie ochrany prírody a tvorby krajiny ministerstva životného prostredia.
Už teraz je jasné, že súčasné vedenie rezortu životného prostredia nestihne dostiahnuť zonáciu Tatier do konca a táto úloha pripadne budúcej vláde.
