RUŽOMBEROK. Poslanci mestského zastupiteľstva odsúhlasili osadenie dvoch pamätných tabúľ Ľudovítovi Fullovi a Ferdinandovi Starkovi.
Ružomberskí rodáci sa významnou mierou podpísali pod dejiny svetového umenia a fyziky. Obaja sú pochovaní na miestnom cintoríne.
„Ak človek prejde ulicami mesta bez pamätných tabúľ, nedozvie sa o ňom nič. Vďaka tabuliam ale môže zistiť o meste veľa vecí. Mesto potom rastie, dostáva váhu, rešpekt. To, že nedovolíme, aby sa naši významní rodáci stratili v prepadlisku dejín, posilní u ostatných hrdosť na to, že sú Ružomberčanmi. Zároveň ich to môže motivovať k tomu, aby si dávali vyššie ciele, ako to urobili napríklad Ľudovít Fulla či Ferdinand Stark,“ opísal iniciátor osadenia tabúľ Radislav Kendera.
Pamätník mu postavili už počas života
Vplyv maliara na moderné slovenské umenie bude Ružomberčanom pripomínať tabuľa na Námestí Slobody.
Výrobu a osadenie tabule v hodnote 500 eur bude hradiť mesto. Ľudovít Fulla, hoci sa narodil v Ružomberku, nemá dosiaľ žiadnu tabuľu, ktorá by upozorňovala, napríklad, na dom, v ktorom sa narodil alebo v ňom pôsobil. „Dôvod je pravdepodobne ten, že Fullovi sa už počas života podarilo to, čo máloktorému umelcovi. Galériu mu postavili ešte v čase, keď žil. Verejnosť to pravdepodobne považovala za dostatočné pripomenutie toho, že sa narodil a žil v Ružomberku,“ vysvetlil Kendera.
Vedenie mesta zatiaľ hľadá vhodný termín na odhalenie pamätnej tabule. „V meste oslavujeme množstvo výročí, ktoré sa týkajú Ľudovíta Fullu. Verím, že vyberieme dôstojné podujatie spájajúce sa s umelcom, na ktorom odhalíme pamätnú tabuľu,“ doplnil Kendera.
Ružomberok by mal možno nositeľa Nobelovej ceny
Druhú tabuľu s menom Ferdinanda Starka umiestnia na jeho rodný dom na Ulici Podhora, hneď vedľa vchodu do pizzérie oproti Starej lekárni. Mesto ju bude financovať zo sponzorského daru.
„Ružomberok je prezentovaný v rôznych formách, no žila tu aj silná židovská komunita, z ktorej vzišlo množstvo významných ľudí, napríklad, fyzik Ferdinand Stark,“ priblížil Kendera.
Meno vedca nie je u nás veľmi známe, hoci v Berlíne pracoval ako prvý asistent geniálneho fyzika Alberta Einsteina a vďaka nemu dnes môžeme pozerať televíziu a počúvať popri tom aj zvuk.
Zomrel ako tridsaťročný pre skrytú obličkovú chorobu.
„Je škoda, že vo svojej vedeckej práci zostal na pol ceste. Som presvedčený, že ak by žil dlhšie, mali by sme prvého nositeľa Nobelovej ceny,“ dodal Kendera.
Pamätnú tabuľu odhalia významnému ružomberskému fyzikovi pri príležitosti osláv mesta na konci apríla.
