Sobota, 20. január, 2018 | Meniny má Dalibor
Pridajte si svoje mesto

Výstavbu horskej železnice si vyžiadal rozvoj priemyslu

Úvahy o stavbe železnice prechádzajúcej severom Slovenska začali vznikať už pred 150 rokmi, teda po roku 1860. Dôvodom plánovania projektu boli najmä potreby rozvíjajúcej sa priemyselnej výroby.

Takto vyzerala železničná stanica v Ružomberku.(Zdroj: ARCHÍV F. D.)

LIPTOV. Výstavbe pomohol v roku 1864 vo Viedni vydaný Pamätný spis návrhu trate z Košíc do Bohumína.

Postupne sa preto rozbiehala mašinéria cisársko-kráľovskej administratívy. Pritom si možno pri výkupe pozemkov pod plánovanú trať prišla na svoje aj povestná rakúska a najmä uhorská byrokracia.

Zmena plánu miesta výstavby

Stavať sa malo pôvodne od Košíc. Na podnet sliezskych priemyselníkov a žiadosť arcivojvodu Albrechta, základný kameň veľkolepého diela položili v Bohumíne. Cieľom stavby bolo zlacnenie plťovej vodnej dopravy a furmanských povozov, ktoré prepravovali medenú a železnú rudu z baní a malých hút Liptova a Spiša do železiarní v Třinci.

Třinecké železiarne boli účelne vystavané neďaleko zdroja kvalitného čierneho uhlia ostravsko-karvinskej panvy. Bane so spomínanými železiarňami a hutami vlastnil arcivojvoda Albrecht.

O možnosti uskutočnenia nezvyčajne veľkej stavby sa začali zaoberať po roku 1860 rakúsko-uhorskí cisársko-kráľovskí pracovníci, najmä Ludwig Hohenegger, ktorý bol riaditeľom arcivojvodského komorného majetku v Těšíne. Po obhliadke terénu potvrdil, že výstavbou železnice zlacnie doprava surovín aj výrobky.

Košicko-bohumínskou železnicou mali rudu do Třinca dovážať. Na spiatočnej ceste mali byť vagóny vyťažené uhlím z Karvinej a Doubravy. Zároveň mala železnica slúžiť na prepravu v súvislosti s oddychom vo Vysokých Tatrách.

Mali dvojročné daňové prázdniny

Výpočty ukazovali, že náklady na stavbu horskej železnice budú vysoké. Kalkulácie na kilometer jednokoľajovej trate s drevenými mostami predstavovali 150-tisíc zlatých. Preto sa veľkopodnikatelia o získanie zákazky nepretekali.

Nakoniec o realizáciu odvážneho plánu prejavilo záujem belgické podnikateľstvo súrodencov Richeovcov. Povolenie na prípravné práce získali v roku 1862. Napriek podpore dvornej kancelárie i miestodržiteľskej rady vláda predložila parlamentu návrh zákona na získanie koncesie až po trojročných peripetiách.

Zákon zaručil budúcej železnici zisk 2 450-tisíc zlatých a dvojročné daňové prázdniny. Cisár František Jozef I. schválil Richeovcom licenciu 26. júna 1866 a navýšil štátnu záruku zisku na 2 683-tisíc zlatých, čím získali ďalšie 233-tisícové zvýhodnenie. Cisár koncesiu schválil na 90 rokov s podmienkou, že s výstavbou začnú najneskôr v roku 1867. Ukončiť ju mali do šiestich rokov.

Liptáci boli prejaviť záujem u cisára

Správy o významnom projekte mali ohlas aj v Liptove. Delegácia zástupcov z liptovských miest a obcí odišla do Viedne vyjadriť súhlas s postavením železnej cesty.

Zástupcov k cisárovi viedol Július Andrássi a boli v nej: Martin Vladár z Ružomberka, Ján Bauer z Liptovského Mikuláša, Ján Miko z Vrbice, Ľudovít Klein z Hýb a Daniel Kusý z Partizánskej Ľupče.

Nespokojnosť s vykupovaním pozemkov pod železničnú trať i nedôvera k technickým novotám vzbudzovali odpor obyvateľstva. Výstavba sa aj preto rozbiehala pomaly. Ani peňazí nebolo dosť. Belgickí koncesionári napokon túto skutočnosť priznali.

Ich žiadosť o ďalšie finančné zvýhodnenie vláda v roku 1866 neodsúhlasila. S výstavbou sa pohlo po nástupe nových vládnych orgánov rakúsko-uhorského vyrovnania.

Výstavbu železnice dokumentovali fotografi

Koncom roka 1867 sa výstavba predsa len rozbehla a 1. februára 1869 otvorili prvý 32 kilometrov dlhý úsek z Bohumína do Těšína. Stavebným riaditeľom železnice bol Wilheim Reuschel a najvyšším zodpovedným úradníkom, teda akýmsi generálnym riaditeľom, sa stal Arthur Vicomte de Maistre. Odborníci získali skúsenosti na stavbe Rakúskej južnej železnice.

Po problémoch s neúspešnými podnikateľmi súrodencami Richeovými financovanie stavby prevzala anglo-rakúska banka a realizácia mamutieho projektu nabrala potrebné tempo.

Ôsmy december, keď odovzdali 138-kilometrový úsek zo Žiliny do Popradu, bol významný aj pre liptovský re- gión. Poslednú časť trate zo Spišskej Novej Vsi do Kysaku odovzdali 12. marca 1872. Na stavbe robilo 935 murárov, 2142 tesárov, 482 kamenárov, 152 pracovníkov kameňolomov a 935 iných remeselníkov. V niektorých obdobiach zamestnali až 17-tisíc robotníkov. Výstavbu dokumentovali peštianski fotografi Schiebel a Geischler. Ich práce sú uložené v rôznych múzeách.

Z Kysaku do Bohumína za trinásť hodín

Náklady na výstavbu železnice presiahli 58 258-tisíc zlatých. Náklady na kilometer trate sa z plánovaných 150-tisíc zlatých zvýšili na 179 900 zlatých.

Prevádzku na trati začali s párom zmiešaných vozňov. Vzdialenosť 367 kilometrov z Kysaku do Bohumína prekonali za 13 hodín a 18 minút, teda priemernou rýchlosťou asi 28 kilometrov za hodinu. Parná lokomotíva ťahala kryté vozne kočiarového typu.

Zasvätene o začiatkoch Košicko-bohumínskej železnice a povinnostiach jej zamestnancov napísala spisovateľka Anna Zelinová v diele Volanie vetra.

Od uhorskej hranice vo Svrčinovci cez Žilinu, Ružomberok, Liptovský Mikuláš a Poprad do Kysaku vybudovali 34 prijímacích budov a sedem krytých nástupíšť. Pre prípad poruchy zrealizovali hlavnú a pobočnú dielňu pre opravu rušňov a vozňov. Postavili desať toční s priemerom 12 metrov a 27 toční s priemerom 4,6 metra. Vybudovali 245 tehlových neomietnutých strážnych domčekov, takzvaných vochterní. V 31 z nich bolo aj bývanie. Na úseku bolo 405 železničných priechodov s rampami.

Železnica postupne disponovala s 32 rušňami, vlastnila 72 osobných a 749 nákladných vagónov a dva poštové vozne. Na odpratávanie snehu slúžilo päť snežných pluhov.

Projekt mal väčšinou charakter horskej železnice, ktorá bola postrachom mnohých strojvodcov, najmä však kuričov parných lokomotív. Najstrmšie stúpanie bolo údolím Bieleho Váhu z Liptovského Hrádku do Štrby. Sklon na úseku necelých štyroch kilometrov predstavoval 16,8 promile.

Pôvodne jednokoľajovú Košicko-bohumínsku železnicu zmenili na dvojkoľajovú až po osemdesiatich štyroch rokoch v roku 1955. Elektrifikáciu celého úseku dokončili v roku 1964.


  1. Kedy možno auto zaparkovať pred rodinným domom 884
  2. Robí reklamu fašiangovej tradícii aj recyklácii 368
  3. Nová cesta odľahčí dopravu na sídlisku 345
  4. Diaľnicu Korbeľkou odobril aj minister 217
  5. Na horách dnes poriadne fúčí 205
  6. Hrádočania budú mať takmer novú športovú halu Foto 146
  7. L. Štiavnica siaha po Božokovi 88
  8. Pobyt v chladnej vode má na telo pozitívny vplyv 84
  9. Ukradol maslo za 70 eur 59
  10. Na Klačne úradoval zlodej 34

Najčítanejšie správy

Mikuláš

Kedy možno auto zaparkovať pred rodinným domom

So zaparkovanými autami na obecných alebo 
krajských cestách majú problém viaceré liptovské obce. Proti sebe stoja ohľaduplnosť a zákon.

Robí reklamu fašiangovej tradícii aj recyklácii

Fašiangy sú obdobím zábavy a veselením. Trvajú od Troch kráľov až po škaredú Popolcovú stredu.

Nová cesta odľahčí dopravu na sídlisku

V Liptovskom Hrádku v tomto roku investujú do ciest, chodníkov, zelene aj kultúrneho domu. Kľúčovou bude nová ulica a západný vstup do mesta.

Diaľnicu Korbeľkou odobril aj minister

Už by nemalo nič nezabrániť tomu, aby sa diaľničiari mohli pustiť do prípravy projektu na stavbu úseku D1 medzi Turanmi a Hubovou v tunelovom variante.

Na horách dnes poriadne fúčí

Meteorológovia varujú pred lavínami aj silným vetrom na horách.

Blízke regióny

Lovecká sezóna sa skončila. Neveľká populácia vlkov v Malej Fatre vyviazla bez ujmy

Na území národného parku Malá Fatra žijú asi len dve malé vlčie svorky.

Rošády pred play off sa postupne rozbiehajú

Na martinskú hokejovú súpisku pribudli nové mená. Všetci hráči, ktorí na Podháj prichádzajú, majú za sebou minimálne prvoligové skúsenosti.

Čo viete o Oravskom hrade? Otestujte sa

Dominanta Oravy, s prvkami gotiky, renesancie a romantizmu, sa týči na strmom vápencovom brale vo výške 112 metrov nad hladinou rieky Oravy. Čo viete o Oravskom hrade?

Psíka majiteľ uviazal o stĺp pri ceste a zmizol

Bezradný chlpáčik dlhé hodiny čakal, či sa majiteľ vráti. Nevrátil sa, psíka sa ujali v útulku.

V Dolnej Štubni narazilo auto do cisterny

Na železničnom priecestí pri Dolnej Štubni sa nákladný vlak zrazil s osobným autom.

Všetky správy

Rybáriková: Keby mi to niekto povedal, pošlem ho na liečenie

Slovenská tenistka postúpila už do osemfinále Australian Open. Tak ďaleko nikdy nebola.

Je až na konci svetovej päťdesiatky. Prečo cena Ronalda rapídne klesla?

Je to ako s nehnuteľnosťami. Ceny najlepších futbalistov určujú trh a kvalita.

Sagan vyhral štvrtú etapu na Tour Down Under, prvýkrát v kariére

Cyklistom znepríjemňovalo život horúce počasie.

Rybáriková postúpila do osemfinále, ukázala skvelý obrat v prvom sete

Slovenka prehrávala v prvom sete už 2:5, dokázala vyhrať.

Ďalšia šanca na referendum o brexite? Podporil ho Blair aj Farage

Aj Briti si myslia, že ak by o brexite hlasovali druhýkrát, rozhodli by inak.