Streda, 7. december, 2022 | Meniny má Ambróz

Výstavbu horskej železnice si vyžiadal rozvoj priemyslu

Úvahy o stavbe železnice prechádzajúcej severom Slovenska začali vznikať už pred 150 rokmi, teda po roku 1860. Dôvodom plánovania projektu boli najmä potreby rozvíjajúcej sa priemyselnej výroby.

Takto vyzerala železničná stanica v Ružomberku.Takto vyzerala železničná stanica v Ružomberku. (Zdroj: ARCHÍV F. D.)

LIPTOV. Výstavbe pomohol v roku 1864 vo Viedni vydaný Pamätný spis návrhu trate z Košíc do Bohumína.

Postupne sa preto rozbiehala mašinéria cisársko-kráľovskej administratívy. Pritom si možno pri výkupe pozemkov pod plánovanú trať prišla na svoje aj povestná rakúska a najmä uhorská byrokracia.

Zmena plánu miesta výstavby

Stavať sa malo pôvodne od Košíc. Na podnet sliezskych priemyselníkov a žiadosť arcivojvodu Albrechta, základný kameň veľkolepého diela položili v Bohumíne. Cieľom stavby bolo zlacnenie plťovej vodnej dopravy a furmanských povozov, ktoré prepravovali medenú a železnú rudu z baní a malých hút Liptova a Spiša do železiarní v Třinci.

Třinecké železiarne boli účelne vystavané neďaleko zdroja kvalitného čierneho uhlia ostravsko-karvinskej panvy. Bane so spomínanými železiarňami a hutami vlastnil arcivojvoda Albrecht.

O možnosti uskutočnenia nezvyčajne veľkej stavby sa začali zaoberať po roku 1860 rakúsko-uhorskí cisársko-kráľovskí pracovníci, najmä Ludwig Hohenegger, ktorý bol riaditeľom arcivojvodského komorného majetku v Těšíne. Po obhliadke terénu potvrdil, že výstavbou železnice zlacnie doprava surovín aj výrobky.

Košicko-bohumínskou železnicou mali rudu do Třinca dovážať. Na spiatočnej ceste mali byť vagóny vyťažené uhlím z Karvinej a Doubravy. Zároveň mala železnica slúžiť na prepravu v súvislosti s oddychom vo Vysokých Tatrách.

Mali dvojročné daňové prázdniny

Výpočty ukazovali, že náklady na stavbu horskej železnice budú vysoké. Kalkulácie na kilometer jednokoľajovej trate s drevenými mostami predstavovali 150-tisíc zlatých. Preto sa veľkopodnikatelia o získanie zákazky nepretekali.

Nakoniec o realizáciu odvážneho plánu prejavilo záujem belgické podnikateľstvo súrodencov Richeovcov. Povolenie na prípravné práce získali v roku 1862. Napriek podpore dvornej kancelárie i miestodržiteľskej rady vláda predložila parlamentu návrh zákona na získanie koncesie až po trojročných peripetiách.

Zákon zaručil budúcej železnici zisk 2 450-tisíc zlatých a dvojročné daňové prázdniny. Cisár František Jozef I. schválil Richeovcom licenciu 26. júna 1866 a navýšil štátnu záruku zisku na 2 683-tisíc zlatých, čím získali ďalšie 233-tisícové zvýhodnenie. Cisár koncesiu schválil na 90 rokov s podmienkou, že s výstavbou začnú najneskôr v roku 1867. Ukončiť ju mali do šiestich rokov.

Liptáci boli prejaviť záujem u cisára

Správy o významnom projekte mali ohlas aj v Liptove. Delegácia zástupcov z liptovských miest a obcí odišla do Viedne vyjadriť súhlas s postavením železnej cesty.

Zástupcov k cisárovi viedol Július Andrássi a boli v nej: Martin Vladár z Ružomberka, Ján Bauer z Liptovského Mikuláša, Ján Miko z Vrbice, Ľudovít Klein z Hýb a Daniel Kusý z Partizánskej Ľupče.

Nespokojnosť s vykupovaním pozemkov pod železničnú trať i nedôvera k technickým novotám vzbudzovali odpor obyvateľstva. Výstavba sa aj preto rozbiehala pomaly. Ani peňazí nebolo dosť. Belgickí koncesionári napokon túto skutočnosť priznali.

Ich žiadosť o ďalšie finančné zvýhodnenie vláda v roku 1866 neodsúhlasila. S výstavbou sa pohlo po nástupe nových vládnych orgánov rakúsko-uhorského vyrovnania.

Výstavbu železnice dokumentovali fotografi

Koncom roka 1867 sa výstavba predsa len rozbehla a 1. februára 1869 otvorili prvý 32 kilometrov dlhý úsek z Bohumína do Těšína. Stavebným riaditeľom železnice bol Wilheim Reuschel a najvyšším zodpovedným úradníkom, teda akýmsi generálnym riaditeľom, sa stal Arthur Vicomte de Maistre. Odborníci získali skúsenosti na stavbe Rakúskej južnej železnice.

Po problémoch s neúspešnými podnikateľmi súrodencami Richeovými financovanie stavby prevzala anglo-rakúska banka a realizácia mamutieho projektu nabrala potrebné tempo.

Ôsmy december, keď odovzdali 138-kilometrový úsek zo Žiliny do Popradu, bol významný aj pre liptovský re- gión. Poslednú časť trate zo Spišskej Novej Vsi do Kysaku odovzdali 12. marca 1872. Na stavbe robilo 935 murárov, 2142 tesárov, 482 kamenárov, 152 pracovníkov kameňolomov a 935 iných remeselníkov. V niektorých obdobiach zamestnali až 17-tisíc robotníkov. Výstavbu dokumentovali peštianski fotografi Schiebel a Geischler. Ich práce sú uložené v rôznych múzeách.

Z Kysaku do Bohumína za trinásť hodín

Náklady na výstavbu železnice presiahli 58 258-tisíc zlatých. Náklady na kilometer trate sa z plánovaných 150-tisíc zlatých zvýšili na 179 900 zlatých.

Prevádzku na trati začali s párom zmiešaných vozňov. Vzdialenosť 367 kilometrov z Kysaku do Bohumína prekonali za 13 hodín a 18 minút, teda priemernou rýchlosťou asi 28 kilometrov za hodinu. Parná lokomotíva ťahala kryté vozne kočiarového typu.

Zasvätene o začiatkoch Košicko-bohumínskej železnice a povinnostiach jej zamestnancov napísala spisovateľka Anna Zelinová v diele Volanie vetra.

Od uhorskej hranice vo Svrčinovci cez Žilinu, Ružomberok, Liptovský Mikuláš a Poprad do Kysaku vybudovali 34 prijímacích budov a sedem krytých nástupíšť. Pre prípad poruchy zrealizovali hlavnú a pobočnú dielňu pre opravu rušňov a vozňov. Postavili desať toční s priemerom 12 metrov a 27 toční s priemerom 4,6 metra. Vybudovali 245 tehlových neomietnutých strážnych domčekov, takzvaných vochterní. V 31 z nich bolo aj bývanie. Na úseku bolo 405 železničných priechodov s rampami.

Železnica postupne disponovala s 32 rušňami, vlastnila 72 osobných a 749 nákladných vagónov a dva poštové vozne. Na odpratávanie snehu slúžilo päť snežných pluhov.

Projekt mal väčšinou charakter horskej železnice, ktorá bola postrachom mnohých strojvodcov, najmä však kuričov parných lokomotív. Najstrmšie stúpanie bolo údolím Bieleho Váhu z Liptovského Hrádku do Štrby. Sklon na úseku necelých štyroch kilometrov predstavoval 16,8 promile.

Pôvodne jednokoľajovú Košicko-bohumínsku železnicu zmenili na dvojkoľajovú až po osemdesiatich štyroch rokoch v roku 1955. Elektrifikáciu celého úseku dokončili v roku 1964.

Najčítanejšie na My Liptov

Inzercia - Tlačové správy

  1. Vianočný darček na celý život. Darujte návod k vlastnému telu
  2. Aby na Vianoce nič nechýbalo
  3. Nový vlakový cestovný poriadok z vášho regiónu v denníku SME
  4. Fénix - Kultúrna pamiatka roka 2023: Keď história opäť ožíva
  5. Kríza ako odrazový mostík slovenských startupov
  6. Štvrtý diel komiksu Posledný Follower v denníku SME
  7. Píše analytik Martiška: Čo prinesie rok 2023 v ekonomike?
  8. Predaj osobných automobilov Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s.
  1. Auto do 14-tisíc už nekúpite. Zvážte radšej prenájom
  2. Aby na Vianoce nič nechýbalo
  3. Helenky prichádzajú na svetlo sveta s ďalšími novými bytmi
  4. Fénix - Kultúrna pamiatka roka 2023: Keď história opäť ožíva
  5. Vianočný darček na celý život. Darujte návod k vlastnému telu
  6. Nový vlakový cestovný poriadok z vášho regiónu v denníku SME
  7. Kríza ako odrazový mostík slovenských startupov
  8. Šariš ľuďom pomáha regiónu už takmer 20 rokov
  1. Polovicu dovolenky zaplatíme od pondelka za Vás 15 696
  2. Strážia ho divé opice. Gibraltár vás prenesie do Británie 7 607
  3. TRNKA: Esetov veľa nevznikne a ani ten jeden nemá Slovensko istý 5 890
  4. Vyberte si knihy s príbehom. Čo sa oplatí čítať na Vianoce? 4 986
  5. Nový vlakový cestovný poriadok z vášho regiónu v denníku SME 4 308
  6. Deti cestujú do exotiky zadarmo 4 284
  7. Štvrtý diel komiksu Posledný Follower v denníku SME 3 253
  8. Gizka Oňová: Pre mnohých som ideálna babka a lichotí mi to 3 095

Blogy SME

  1. Věra Tepličková: Pracovať od svitu do mrku a nikdy inak
  2. Peter Chovanec: Mestá a vlaky Uzbekistanu
  3. Post Bellum SK: Nechcem byť súčasťou zániku demokracie
  4. Anna Miľanová: Zlatoň obyčajný ( Cetonia aurata )... 2022
  5. Ján Roháč: Fotoblog XII.: Moje ulice Bukurešti
  6. Miroslav Haviar: A čo takto kráľovstvo?
  7. Vladimír Čuchran: Takový schody do nebe... (na košický magistrát)
  8. Štefan Vidlár: Skaza vojny
  1. Grácz Ján: Po 62 odberoch končím s dobrovoľným darovaním krvi. Všeobecná zdravotná odmieta otcovi preplatiť liečbu. 25 877
  2. Věra Tepličková: Ako som cestovala vlakom 12 784
  3. Věra Tepličková: K zubárovi lacnejšie, len keď si dáte vyšetriť pipíka 9 465
  4. Ján Valchár: Prvý decembrový blog alebo láska je láska 3 348
  5. Post Bellum SK: Poprava sa konala 3. decembra 1952 v ranných hodinách 2 941
  6. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět 2 671
  7. Ján Valchár: Defekácia Putina a ruské nádielky Svätého Nikolaja 2 297
  8. Viktor Pamula: Spolky v Spišskej Novej Vsi I. 2 246
  1. Monika Nagyova: Trapas na Bibliotéke
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 52. - Arktída - Expedícia na lodi Zaria do Sannikovovej zeme (1900 - 1902)
  3. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
  4. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  5. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  6. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  7. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 51. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 3/3, Prelet nad južným pólom
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Začínajúca futbalová rozhodkyňa z Liptov Katarína Hrčová.

Opäť sa v čase, keď nie je futbalová sezóna, vraciame k článkom o futbalových rozhodcoch, ktoré sme začali už vlani. Dnes vám predstavíme mladú začínajúcu rozhodkyňu, šestnásťročnú Katarínu Hrčovú.


6 h

Chirurgický pavilón Ústrednej vojenskej nemocnice v Ružomberku, ktorý vlani postihol požiar, zrekonštruujú a zmodernizujú.


TASR 12 h

Regionálne noviny MY organizujú už niekoľko rokov advetné podujatie Slovensko spieva koledy, ktoré v predvianočnom čase spája obyvateľov našej krajiny.


13 h
Ružomberský kapitán Ján Maslo.

Pred rokom futbalisti MFK Ružomberok zavŕšili jesennú časť na 3. mieste s 35-bodovým ziskom (9 víťazstiev – 8 remíz – 2 prehry). Teraz, takisto po osemnástich kolách, mužstvu patrí piata priečka, keď vykopalo 24 bodov (5 – 9 – 4).


Ján Svrček 6. dec

Blogy SME

  1. Věra Tepličková: Pracovať od svitu do mrku a nikdy inak
  2. Peter Chovanec: Mestá a vlaky Uzbekistanu
  3. Post Bellum SK: Nechcem byť súčasťou zániku demokracie
  4. Anna Miľanová: Zlatoň obyčajný ( Cetonia aurata )... 2022
  5. Ján Roháč: Fotoblog XII.: Moje ulice Bukurešti
  6. Miroslav Haviar: A čo takto kráľovstvo?
  7. Vladimír Čuchran: Takový schody do nebe... (na košický magistrát)
  8. Štefan Vidlár: Skaza vojny
  1. Grácz Ján: Po 62 odberoch končím s dobrovoľným darovaním krvi. Všeobecná zdravotná odmieta otcovi preplatiť liečbu. 25 877
  2. Věra Tepličková: Ako som cestovala vlakom 12 784
  3. Věra Tepličková: K zubárovi lacnejšie, len keď si dáte vyšetriť pipíka 9 465
  4. Ján Valchár: Prvý decembrový blog alebo láska je láska 3 348
  5. Post Bellum SK: Poprava sa konala 3. decembra 1952 v ranných hodinách 2 941
  6. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět 2 671
  7. Ján Valchár: Defekácia Putina a ruské nádielky Svätého Nikolaja 2 297
  8. Viktor Pamula: Spolky v Spišskej Novej Vsi I. 2 246
  1. Monika Nagyova: Trapas na Bibliotéke
  2. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 52. - Arktída - Expedícia na lodi Zaria do Sannikovovej zeme (1900 - 1902)
  3. Jiří Ščobák: Put*n neumí číst historii: Vybudoval ukrajinský národ, nakopl civilizovaný svět
  4. Jiří Ščobák: Je 6 000 mrtvých v Kataru moc?
  5. Monika Nagyova: Staré dievky z Luníka IX
  6. Juraj Karpiš: Ako investovať a sporiť, keď spľasla matka všetkých bublín a hrozí recesia
  7. Jiří Ščobák: Nechci se otužovat, ale v praxi to trochu dělám
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 51. - Antarktída - Prvá Byrdova antarktická expedícia (1928 - 1930) - 3/3, Prelet nad južným pólom

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu