Súčasťou Slovenského povstania v rokoch 1848-49 proti maďarskému útlaku, ktoré organizovala prvá Slovenská národná rada, boli tri dobrovoľnícke výpravy.
Počas zimnej prišlo do Liptovského Mikuláša 8. februára 480 slovenských dobrovoľníkov a 12. februára sa v Liptovskom Mikuláši konalo národné zhromaždenie. Hlavným rečníkom na ňom bol Jozef Miloslav Hurban, prvý predseda Slovenskej národnej rady, ktorý sa prihovoril z balkóna bývalého župného domu.
Chodieval k Pongráczovi aj do kúpeľov v Ondrašovej
Ešte predtým navštívil spolu so svojím sprievodom faru v Liptovskom Trnovci, kde ho privítal farár Ján Lehotský a jeho manželka Johana Miloslava, prvá slovenská poetka a publicistka píšuca v štúrovskej slovenčine.
Dvanásteho februára sa v Liptovskom Mikuláši pred župným domom zišli davy ľudí. V tento deň zvolili zástupcov Slovenskej národnej rady za Liptovskú stolicu. Hurban navrhol Mareka Pongrácza z Ondrašovej, priateľa a podporovateľa štúrovcov. Za druhého zástupcu Liptova zvolili zemana Pavla Szent-Iványiho z Liptovského Jána.
Marek Pongrácz bol národne uvedomelý liptovský zeman, veršovník, ale aj humorista a vtipkár. Hurban chodieval do jeho kaštieľa a bol aj v pongrácovských komposesorátskych kúpeľoch, ktoré po rakúsko-uhorskom vyrovnaní v roku 1867 vyhoreli. V súčasnosti stojí na mieste, kde boli, pamätník Žiadostí slovenského národa a objekty Verejnoprospešných služieb.
Načože som staval dom, keď iný bude bývať v ňom
Kaštieľ Mareka Pongrácza bol v časoch, keď ho navštevoval Hurban a štúrovci, jedinou poschodovou budovou v Ondrašovej. Na jeho priečelí bol nápis: „Najstarší dom môj bol lipová kolíska, ostatný mi bude hrob, jedľová doska. Načože som staval z kamenia pekný dom, keď namiesto mňa druhý zajtra má bývať v ňom.“ Ako keby autor týchto veršov tušil, čo sa stane.
V roku 1947 totiž štát pongrácovský kaštieľ skonfiškoval podobne ako kaštieľ Matúškovcov, ktorý napokon zatopili vody priehrady Liptovská Mara. Janko Matúška je autorom textu slovenskej hymny Nad Tatrou sa blýska.
Pongrácovský kaštieľ v Ondrašovej, v ktorom Hurban a ostatní štúrovci navštevovali Mareka Pongrácza, stojí dodnes, ale je prestavaný. V súčasnosti je v ňom reštaurácia, klub seniorov, kultúrny dom a kanceláriu v ňom má miestny Športový klub Kriváň.
Hurban vyzýval Slovákov do boja za svoje práva
Hurban hovoril 12. februára 1849 z balkóna župného domu dve hodiny a vyzval slovenský národ do boja za jeho práva. Aj vďaka jeho plamennej reči sa mnohí zúčastnení pridali k dobrovoľníkom. Večer v župnom dome pripravili hostinu a na druhý deň odišlo z Liptovského Miikuláša štyristo dobrovoľníkov.
Šiesteho marca prišiel Hurban do Liptovského Mikuláša opäť aj so Štúrom a Zachom a znovu sa z balkóna župného domu prihovoril k zástupom ľudí. Štúrovcov vítali v Liptove s nadšením a k dobrovoľníkom sa pridali stovky ľudí.
V Liptovskom Mikuláši patrili k hlavným rečníkom okrem Hurbana aj Ľudovít Štúr, M. M. Hodža a Janko Kráľ. Kapitánom slovenských dobrovoľníkov bol Ján Francisci.
Zimná výprava slovenského dobrovoľníckeho zboru trvala do apríla 1849.
V júni sa začala letná výprava. Slovenskí dobrovoľníci spoločne s rakúskou a ruskou armádou definitívne porazili Maďarov. Po kapitulácii uhorskej armády pri Világosi v novembri 1849 slovenské dobrovoľnícke vojsko oficiálne rozpustili.
