LIPTOV. Nákup poľských potravín je v kurze najmä na severe Slovenska. Ľudia ešte stále cestujú k našim severným susedom, aby nakúpili mäsové výrobky alebo syry za výhodnú cenu.
Poliaci rýchlo zistili, že o ich výrobky máme záujem a otvorili niekoľko predajní s mäsom či potravinami aj v Liptovskom Mikuláši a Ružomberku.
Nie je preto vylúčené, že pre potravinovú turistiku si aj Liptáci celé roky pochutnávali na potravinách ochutených soľou, ktorá sa používa na posýpanie ciest. Podnikatelia, ktorí vydávali posypovú soľ za jedlú, dali do obehu viac ako 300-tisíc ton soli.
Prevádzky a výrobne potravín kontrolujú
Po tom, čo sa v Poľsku prevalila aféra s prebaľovaním technickej soli za potravinársku, slovenskí hygienici a veterinári podrobili hĺbkovej kontrole reštaurácie, obchodné siete, závodné kuchyne, veľkosklady, pekárne, mliekárne, či mäsokombináty.
S konštatovaním poľských kolegov o tom, že cestárska soľ neškodí zdraviu, sa neuspokojili a preverujú, či sa v dovezenej soli nenachádzajú ťažké kovy.
Liptovskí hygienici skontrolovali 35 prevádzok s možným výskytom soli, ďalších 110 prevádzkovateľov oslovili elektronicky.
Kontrolóri chcú mať istotu
„Posypovú soľ v rámci regiónu sme nenašli, ale v dvoch prevádzkach sme zistili soľ, ktorej pôvod je z Poľska,“ povedala regionálna hygienička Gabriela Guráňová.
Napriek tomu, že kontrolóri nezaznamenali, že by bola vzhľadom a štruktúrou kryštálov podozrivá, odobrali vzorky, ktoré podrobia laboratórnemu rozboru na prítomnosť ťažkých kovov, kadmia, olova, ortuti, arzénu a bária. Výsledky očakávajú v priebehu jedného až dvoch týždňov.
Riaditeľ Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy v Liptovskom Mikuláši Ján Stupka povedal, že v jednej z kontrolovaných prevádzok objavili soľ s krajinou pôvodu Poľsko. Nepotvrdil však, že išlo o posypovú soľ.
„V tomto prípade bola odobratá úradná vzorka, u ktorej neboli zistené nadlimitné hodnoty cudzorodých látok,“ vysvetlil Stupka.
Vo výrobkoch sa nedá priamo zistiť
Hoci sa soľ používa pri výrobe drvivej väčšiny potravín, je náročné zistiť, či spracovatelia použili práve technickú soľ, pretože je už rozriedená. „Posypovú soľ v potravinách nie je možné priamo a jednoducho zistiť,“ povedala Guráňová, ktorá zároveň potvrdila, že takáto soľ je pre obsah ťažkých kovov nebezpečná pre ľudské zdravie.
„Zisťovanie prítomnosti takzvanej posypovej soli v potravinách je dosť problematické z dôvodu nízkeho obsahu v samotnom výrobku. Odobrali sme aj niekoľko vzoriek z poľských potravinárskych výrobkov za účelom zistenia prítomnosti cudzorodých látok. Tieto výrobky sa v súčasnej dobe analyzujú v laboratóriu,“ vysvetlil Stupka.
„Výskumný ústav potravinársky na základe hodnotenia rizika vypočítal, že nie je možné vylúčiť riziko pre zdravie obyvateľov pri dlhodobejšom používaní takejto soli, najmä u malých detí a dojčiacich žien,“ zdôraznila hlavná regionálna hygienička. Riaditeľ Regionálnej veterinárnej a potravinovej správy zároveň doplnil, že škodlivosť soli záleží na množstve a druhu cudzorodej látky, ktorá sa v nej nachádza.
„Vzhľadom na nízke množstvo soli v potravinárskom výrobku pripadá do úvahy hlavne chronické poškodenie zdravia spotrebiteľa, potvrdil Stupka.
Prítomnosť na našom trhu sa nedá vylúčiť ani potvrdiť
V rámci Európskej únie existuje takzvaný rýchly výstražný systém pre potraviny a krmivá, v ktorom členské krajiny uvádzajú nebezpečné potraviny.
„Vzhľadom na to, že nemáme informácie o dodávke takejto kontaminovanej soli na Slovensko, nemôžeme vylúčiť ani potvrdiť jej prítomnosť na slovenskom trhu. To je dôvod, prečo robíme kontroly,“ vysvetlil Stupka.
„Na základe toho odporúčam aby spotrebitelia boli v tomto období obozretní pri kúpe poľských výrobkov až do doriešenia celej kauzy, “ dodal Stupka.
Škandál otriasol dôverou ľudí
„Keby sme vedeli, z čoho sa vyrába všetko, čo jeme, asi by sme zomreli od hladu. Ale úmyselne pridávať do jedla jedovaté látky nemá obdobu. Poľské potraviny som nikdy nekupoval, ale myslím, že podobné nechutnosti by sa našli aj u nás,“ povedal 27-ročný Ružomberčan Milan.
„Kupujem poľské údeniny, najmä šunky. Odkedy som sa dozvedela, že je viac ako pravdepodobné, že som deťom dávala na desiatu chlieb s cestárskou soľou, som na poľské výrobky nepozrela a ani to neplánujem urobiť. Považujem to za obrovskú drzosť,“ rozhorčovala sa Lenka z Ružomberka.
Záujem o poľské potraviny klesol, potvrdila to aj zames-tnankyňa obchodu s poľskými výrobkami.
„Ľudia chodia oveľa menej, stále sa vypytujú, či je aj v našom sortimente cestárska soľ. Bez ohľadu na to, či sa nebezpečná soľ v konkrétnom výrobku skutočne aj nachádza, otriaslo to dôverou ľudí v poľský potravinársky priemysel,“ povedala vedúca predajne.
