RUŽOMBEROK. Ružomberčania sa mali už desať rokov prechádzať po kultúrnom centre, na ktoré sa, podľa mnohých sľubov, mala zmeniť budova Kaštieľa svätej Žofie.
Z plánov zišlo a z jednej z najstarších budov v Ružomberku ostalo chátrajúce torzo. Opravy havarijného stavu sú v súčasnosti starosťou nájomcu, teda spoločnosti Ahold.
Stavba začala chátrať a mesto nemalo na jej rekonštrukciu peniaze. Preto bývalé vedenie mesta, umožnilo predaj kaštieľa súkromnému investorovi za 1,7 milióna slovenských korún a jeho zlúčenie so supermarketom.
Týmto rozhodnutím chceli zabrániť tomu, aby sa budova zmenila na ruiny.
Budú rokovať s vážnym záujemcom
Zámery na opravu a využitie priestorov zachovanej časti sa nikdy nenaplnili, súčasný vlastník chce kaštieľ predať.
„Naša spoločnosť ako vlastník kaštieľa má v súčasnosti záujem o predaj alebo dlhodobý prenájom nehnuteľnosti. Ak sa nájde vážny záujemca a podmienky budú prijateľné, sme rovnako ako náš nájomca, teda spoločnosť, ktorá prevádzkuje supermarket, ochotní rokovať,“ povedala Petra Salajková zo spoločnosti Unicreditleasing, ktorá vlastní nehnuteľnosť.
Stanovisko leasingovej spoločnosti potvrdil aj Ahold, ktorý má priestory v prenájme.
„Spoločnosť Ahold Retail Slovakia, ktorá, okrem iného, prevádzkuje aj hypermarket, je otvorená predaju kaštieľa, nachádzajúcom sa v susedstve našej obchodnej prevádzky. V prípade, že sa nájde vážny záujemca o kúpu kaštieľa, pristúpime k rokovaniam,“ povedal Miroslav Chmelár, marketingový manažér Aholdu.
Smelé plány zostali iba na papieri
Neskororenesančný Kaštieľ svätej Žofie je jedným z najstarších na Slovensku. Po zničení hradu Likava slúžil ako sídlo miestneho panstva. Počas histórie vystriedal množstvo majiteľov.
Slúžil ako súdna inštitúcia, väzenie, pivovar, stajne pre kone, židovská modlitebňa, od roku 1918 ho využívali ako ubytovňu pre robotníkov a najnižšie vrstvy obyvateľstva.
Sídlila tam vojenská škola, lesná správa a poľnohospodárska učňovská škola. Po roku 1968 okupovala priestory sovietska armáda.
V šesťdesiatych rokoch minulého storočia sa diskutovalo o viacerých možnostiach využitia objektu, ktorý čoraz viac nahlodával zub času.
Niekdajší riaditel rybárpolskej textilky Artur Mydlo mal v úmysle presadiť zámer umiestniť tam priemyselné zbierky oboch najväčších fabrík, bavlnárskej i papierníckej. Hovorilo sa o reprezentačnej sobášnej či koncertnej sieni, štýlových výstavných a reštauračných priestoroch, všetko súbežne s parkovými úpravami okolia kaštieľa. Napokon však ostalo len pri zámeroch.
Autor: Márius Korčák
