LIPTOVSKÝ JÁN. Zemianska obec Liptovský Ján patrila k veľkým dedinám s triedne protikladným obyvateľstvom zemanov a želiarov. Zemani Svätojánskovci tvorili väčšinu obyvateľstva obce. Svätojánskovci boli na svoju dobu veľmi vzdelaní a scestovaní.
Mali dva kostoly, dve školy i židovskú školu a modlitebňu. Dobre poznali európsky spôsob života, ktorý si aj ľahko osvojili. Materiálne boli dobre zabezpečení, z predaja dreva a drahých kovov mali stále príjmy.
Potrebovali preto spojenie so svetom prostredníctvom pošty a pravidelnej prepravy. Zriadením štátnej pošty s pečiatkou: Liptó – SZ – Ivan – 004 sa im ich požiadavky splnili.
Zásielky nosili pešo do zberného miesta
Pošta bola v objekte kaštieľa Bohumírovcov, kde už bol liehovar a octáreň. Zásielky prepravovali pešo, na koni a na koči do zberného miesta v Okoličnom, neskôr v Liptovskom Mikuláši. Tam zásielky preberal dostavník.
Dostavník mal trasu Bratislava – Košice a späť. Mal stále zberné stanice v Ružomberku, Dechtároch, Liptovskom Mikuláši, Okoličnom, Liptovskom Hrádku, Hybiach, Východnej, Štrbe, Poprade a Košiciach.
Keď začala premávať železnica na trati Košice – Bohumín, zmenili sa miesta dopravy pošty. Zásielky z Liptovského Jána nosili na stanicu v Podturni. Tam ich pracovníci vlakovej pošty roztriedili do miest určenia.
Poštmajsterkou bola notárova manželka
Po vzniku Československa poštový úrad premiestnili na obecný úrad a poštmajsterkou bola manželka miestneho notára Pavellu.
Po zriadení kúpeľov Svätojánske Teplice ich majiteľ Jozef Svätojánsky zriadil v roku 1929 poštový úrad v prístavbe administratívnej budovy kúpeľov, kde je až dodnes.
Túto historickú udalosť si v Liptovskom Jáne slávnostne pripomenú začiatkom mája. Nebude chýbať výstava z dejín obce a pošty. Pripravujú aj kultúrny program. Akciu naplánovali ako súčasť programu k 750. výročiu založenia obce Liptovský Ján.
Autor: Ján Hlavienka
