Streda, 29. jún, 2022 | Meniny má Peter, Pavol, Petra

Dvorný fotograf Liptova žil deväťdesiat rokov v tichu

Vďaka jeho práci dnes vieme, ako kedysi vyzerali námestie Liptovského Mikuláša, železničná stanica v Ružomberku alebo kaštieľ v Liptovskom Hrádku. Dokonca je viac ako pravdepodobné, že na zadnej strane fotoportrétov vašich starých rodičov je pečiatka dvorného fotografa Liptova, Jána Boltižiara.

Ján Boltižiar fotografoval od roku 1920. Dlho nemal v regióne konkurenciu.Ján Boltižiar fotografoval od roku 1920. Dlho nemal v regióne konkurenciu. (Zdroj: Ján Boltižiar)

V nenápadnej drevenici v Liptovskej Ondrašovej sa dlhé desaťročia zaznamenávali záblesky času na fotografický papier. Domček nebol zvonku ničím výrazne odlišný od ostatných, no napriek tomu o ňom vedeli v každej dedine v okruhu päťdesiatich kilometrov. Bol kráľovstvom jedného z prvých liptovských fotografov, živnostníka Jána Boltižiara.

Možno nebolo v okolí svadby, ktorú by neodfotografoval, rodiny, ktorej člen nestál aspoň raz pred jeho objektívom. No nikdy nepočul slová vďaky alebo pochvaly. Muž, pre ktorého znamenalo fotografovanie celý svet, bol hluchonemý.

So zákazníkmi sa dorozumieval cez papier

„Chodili k nám ľudia od Kraľovian po Važec, striedali sa vyzdobené vozy svadobčanov, vojakov, bohatých mešťanov, ale aj obyčajných ľudí, ktorí chceli svoj portrét iba niekomu darovať,“ začala spomínať Boltižiarova dcéra Zlatica.

Napriek svojmu hendikepu sa vedel fotograf s ľuďmi vždy dohodnúť, stačilo, aby na papier napísali, koľko kusov konkrétneho typu fotografie chcú, a už sa roztočil malý uragán. Vybral pozadie, nastavil svetlá a doladil dekorácie. Potom sa zatvoril do svojej komory a čaroval s chemikáliami.

Fotograf sa narodil v roku 1903 a ako trojročný úplne stratil sluch. „Spomínal, že v detstve ho otec silno udrel a začal krvácať z uší. Ale potom nám teta povedala, že dostal záškrt, lekári si vtedy nevedeli s ťažkými chorobami poradiť a preto ohluchol. Presne teda nevieme, ako o sluch prišiel,“ vysvetlila dcéra Zlatica.

Podnikateľ rozbehol živnosť veľmi mladý

Život Jána Boltižiara a jeho rodiny by mohli slúžiť ako námet na film alebo dôkaz o tom, že ľudský život je ako ruské koleso. Otec odišiel z Liptova, keď bol Ján dieťa, zobral so sebou aj jeho staršiu sestru. Chorľavý a hluchonemý syn by mu bol za

Prečítajte si tiež: V meste založili prvé kino, banku aj likérku, Mikuláš volali židovské Atény Čítajte 

oceánom na príťaž. V Liptovskej Ondrašovej zostal s matkou sám. No tá, jediné spojenie medzi ním a okolitým svetom, zakrátko podľahla suchotám. Chlapec sa musel, so svojim hendikepom, prebíjať, ako vedel. Šťastena sa naňho usmiala v Kremnici, škole pre sluchovo postihnutých žiakov. „Zrejme musel byť šikovný, pretože učiteľom nebol ľahostajný a poslali ho do Bratislavy, aby sa v súkromnom ateliéri priučil remeslu,“ priblížila fotografova dcéra.

Boltižiar sa ako osemnásťročný vrátil do rodičovského domu v Liptovskej Ondrašovej a otvoril si živnosť. Neskôr mu príbuzní dohodli sobáš a z manželstva sa narodila dcéra. Žena ale dostala suchoty a po troch rokoch spoločného života zomrela. Malé dievčatko si zobrali krstní rodičia a fotograf bol opäť sám. V tichu a spoločnosti svojich živých obrazov.

Tri mesiace medzi inzerátom a svadbou

„Rodičia sa zoznámili cez inzerát v Evanjelickom poslovi, zobrali sa tri mesiace potom, ako vyšiel inzerát,“ povedala Zlatica. Boltižiarova manželka mala tiež sluchové postihnutie, ktoré pravdepodobne spôsobil ťažký pôrod, pri ktorom zomrela jej matka aj druhé dvojča.

Počula teda veľmi slabo, no vedela však výborne odčítať z pier. „Ona bola spojovateľkou medzi nami, štyrmi súrodencami, a otcom,“ priblížila Zlatica a zároveň priznala, že ju veľmi mrzí, že ani jedno z detí neovláda posunkovú reč.

Fotografia bola skôr o strojenosti

Ján Boltižiar bol veľkým nadšencom fototechniky, navštevoval výstavy a veľtrhy, sledoval časopisy a odborné knihy. Ako prvý v Liptove sa už v roku 1954 začal venovať aj farebnej fotografii. Keď sa mu zapáčilo niečo, čo by zase mohlo posunúť jeho remeslo aj vášeň v jednom, bez váhania si to kúpil. „Vtedy nehľadel na peniaze, ktoré by sa niekedy viac zišli rodine. Na druhej strane ale fototechnika nenapredovala takým závratným tempom ako dnes. Ak by otec žil v dnešnej dobe, asi by chcel mať všetko, aj keď novinka strieda novinku,“ opísala s úsmevom fotografova dcéra.

Okrem moderného technického vybavenia nesmeli ate-liéru chýbať doplnky,

Prečítajte si tiež: Liptáci majú na námestí starú lanovku z Chopku Čítajte 

ktoré dotvárali portréty. Tu Boltižiar uplatnil svoj cit pre estetiku a vkus. Cestoval po výstavách, aby mohol domov priniesť krojované bábiky, vázy, koberce, tapety alebo pestré vankúše.

„Kedysi bolo fotografovanie skôr o strojenosti a príprave na to, kým fotograf stlačí spúšť,“ vysvetlila Zlatica. Všetky ozdoby ale zostávali nedotknuté v ateliéri, rodina si mohla užiť aspoň kúsok prepychu, až keď veci úplne vyradil.

Menová reforma ho zrazila na kolená

Pečiatka Jána Boltižiara na fotografiách sa postupne rozšírila do celého Liptova. Začal preto rozmýšľať o väčšom dome, aby sa rodina nemusela tlačiť v dvoch miestnostiach a ateliér by nebol zariadený v obývačke. „Rada sa pozerám na plány domu, v ktorom sme mali bývať,“ načrtla predzvesť pohromy dcéra.

Všetky peniaze, ktoré mal našetrené na nový dom, sa zmenili na bezcenné papiere a fotograf zbankrotoval. Hoci sa šuškalo o menovej reforme, pre ktorú má niekoľkonásobne klesnúť hodnota peňazí, Boltižiar o ničom nepočul.

„Ostatní svoje peniaze investovali, kúpili aspoň materiál. Otec to netušil a prišiel prakticky o všetky peniaze,“ priblížila Zlatica.

Prečítajte si tiež: Ako vyzerala Jasná pred tým, ako ju poznačil turizmus Čítajte 

Po nástupe komunizmu sa musel vzdať podnikania a zamestnal sa v komunálnych službách. Ako fotograf pracoval v ateliéroch v Liptovskom Mikuláši, Ružomberku a Liptovskom Hrádku. Napriek tomu, že zbankrotoval a nový režim mu zakázal slobodne podnikať, na životnú vášeň nezanevrel. V domácej komore aspoň po večeroch vyvolával fotografie komukoľvek, kto ho požiadal.

Posledná spomienka na zastreleného Žida

Boltižiarovský ateliér sa stále hemžil ľuďmi. Chodili bohatí aj menej majetní. A chodili aj Židia.

„Matka spomínala, že raz prišiel mladý muž, ktorý sa chcel vyfotografovať aj s rodinou. Otec vôbec nevedel, kto to je a ani ho to nezaujímalo, urobil svoju prácu a rodina odišla. O pár hodín vtrhli do domu Nemci, vraj u nás videli Židov. Otec im nerozumel a vojaci videli, že s ním veľa nenahovoria. Jeho hendikep ho zachránil,“ opísala dcéra.

O niekoľko hodín našli Žida vo vedľajšej ulici zastreleného. Posledné, čo po ňom zostalo, je fotografia v ateliéri.

Kvaple v jaskyni rástli hore nohami

K stálym zákazníkom Boltižiarovej dielne patrili aj legendy jaskyniarstva Demänovskej doliny. Prvé fotografie z jaskýň vznikli práve v jeho ateliéri. „Pamätám si, že raz k nám prišli Alojz Lutonský a Anton Droppa po fotografie. Otcovi sa podarilo vyvolať ich s kvapľami naopak, celá jaskyňa bola vlastne hore nohami. Potom sa začali chlapi hádať, no bola to zaujímavá hádka, pretože sa odohrávala na papieri,“ opísala úsmevnú situáciu.

Jána Boltižiara si ľudia pamätajú v typickom slamenom klobúku a s neodmysliteľným fotoaparátom na krku. Zomrel mesiac pred okrúhlou deväťdesiatkou, no zanechal zvečnené spomienky na starý Liptov.

Prečítajte si tiež: Alojz Lutonský nám zanechal unikátne dobové fotografie Čítajte  Prečítajte si tiež: Malinô Brdo bolo vďaka lanovke pýchou republiky Čítajte 

Najčítanejšie na My Liptov

Inzercia - Tlačové správy

  1. Večer stál chlieb dvojnásobok ako ráno. Ako hyperinflácia pripravila ľudí o úspory?
  2. Plyn v doprave môže byť medzičlánkom k nízkoemisnej budúcnosti
  3. Na čo nezabudnúť, ak plánujete na leto malé i väčšie výlety
  4. Slovenské oplátky ocenil aj svet. Receptúru pozná jeden človek
  5. Špičková starostlivosť aj pre detských pacientov
  6. Leto v Čechách a na Morave: Tipy na výlety v susednej krajine
  7. Spoločnosť Mars inšpiruje: Lepší svet pre domácich miláčikov
  8. Danube InGrid zvyšuje energetickú stabilitu aj v Bratislave
  1. V slovenskom Atose sa pracuje skvelo. Potvrdil to aj prieskum
  2. Študenti spoznali nové výrobné trendy v Schaeffler Skalica
  3. Špičková starostlivosť aj pre detských pacientov
  4. Na čo nezabudnúť, ak plánujete na leto malé i väčšie výlety
  5. Leto v Čechách a na Morave: Tipy na výlety v susednej krajine
  6. Spoločnosť Mars inšpiruje: Lepší svet pre domácich miláčikov
  7. Slovenské oplátky ocenil aj svet. Receptúru pozná jeden človek
  8. Modernizácia VÚSCH rozšíri a skvalitní zdravotnú starostlivosť
  1. Štyri veci, vďaka ktorým lepšie zvládnete infláciu 11 217
  2. Djerba: odlišná príchuť dovolenky v Tunisku 8 363
  3. Slovenské oplátky ocenil aj svet. Receptúru pozná jeden človek 6 582
  4. Leto v Čechách a na Morave: Tipy na výlety v susednej krajine 4 672
  5. Analytik Horňák: Niektorí výrobcovia budú musieť znížiť ceny 4 431
  6. Toto sú výhody, ktoré majú prémioví predplatitelia na SME.sk 3 959
  7. Čítajte odomknuté články na mobile, počítači a aj v tablete 3 763
  8. Vyhrajte letnú dovolenku s víkendovým vydaním denníka SME 3 157

Blogy SME

  1. Ján Raclavský: Slepí kresťanskí bojovníci
  2. Štefan Vidlár: Pštrosi v písku
  3. Kristína Jakubičková: Kráľovná zdravých raňajok
  4. Vladimír Krátky: Šialenstvo raketové vs. šialenstvá iné ?
  5. Tomáš Jacko: Mala by sa prezidentka stretávať s extrémistami?
  6. Vanda Tuchyňová: Svedectvo bývalého krajského predsedu OĽANO v Žiline
  7. Irena Šimuneková: Trenčiansky luh a okolie
  8. Martina Paulenová: Narodeninový darček
  1. Soňa Bulbeck: Ako šklbú turistov inde... 10 425
  2. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku) 6 637
  3. Věra Tepličková: Igi zasa ukazuje figy alebo O tom, ako sa Edo unáhlil 5 317
  4. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť IVa) 5 308
  5. Jozef Černek: Turecko, letecky s dvomi deťmi, časť prvá - cesta tam 3 987
  6. Tomáš Jacko: Keď upratovačka zarába viac než univerzitný profesor 3 601
  7. Miroslav Lukáč: Kto je ešte dnes rusofil, potrebuje odbornú pomoc. 3 215
  8. Michal Feik: Čo spôsobí Matovičov balíček 3 124
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 42. - Arktída - Príbeh havárie vzducholode Italia podľa priameho účastníka Běhounka
  2. Lívia Hlavačková: Týždenne zjete jednu kreditku v podobe mikroplastov
  3. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku)
  4. Jiří Ščobák: Bude Ukrajina po vojne prosperovať? A my s ňou?
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 41. - Arktída - Roald Amundsen, Umberto Nobile a Expedícia Norge - 1926
  6. Jiří Ščobák: Skepsia okolo kryptomien: Ktoré kryptomeny naozaj nie sú pre začiatočníkov?
  7. Monika Nagyova: Nebyť matkou je úžasné
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 40. - Arktída - Expedícia MacMillan s účasťou amerického letectva z roku 1925
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Panoramatická tabuľa je podrobná.

Návštevníkov informujú o fascinujúcej prečerpávajúcej vodnej elektrárni Čierny Váh a jedinečných výhľadoch.


2 h
Domovským stánkom zostáva Liptovský Ján, opäť však zavíta aj do iných lokalít po celom Liptove

Festival Za 7 horami ponúkne počas piateho ročníka pre rodiny s deťmi na Liptove množstvo atrakcií, tvorivých dielní a vzdelávacích aktivít.


TASR 4 h
Strihanie pásky. Zľava Filip Pudiš, Igor Pudiš a Milan Kašák.

Dnes už smelo možno povedať, že futbalový štadiónik v Liptovskej Teplej má slušnú infraštruktúru. Aj vďaka novej tribúne, ktorú pred pár dňami oficiálne dali do užívania.


Ján Svrček 20 h
Na mieste sú informačné tabule, ale aj drevené zábrany. Tie nedávno obnovili.

Výstup na Ďumbier má dve trasy. Letnú a zimnú. Kým letná platí pod Ďumbierom, zimná uzávera sa na ďalších nízkotatranských chodníkoch končí.


28. jún

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Ďalší duchovný, ktorý pôsobil v tej istej oravskej farnosti, na svoj trest čaká.


20 h

Priehradu ešte len napúšťajú po rozsiahlej rekonštrukcii. Je mimo prevádzky.


21 h

Všetky metódy plašenia zlyhali.


a 1 ďalší 27. jún

Poliaka našťastie policajná hliadka krátko, po nahlásení udalosti, zastavila.


24 h

Blogy SME

  1. Ján Raclavský: Slepí kresťanskí bojovníci
  2. Štefan Vidlár: Pštrosi v písku
  3. Kristína Jakubičková: Kráľovná zdravých raňajok
  4. Vladimír Krátky: Šialenstvo raketové vs. šialenstvá iné ?
  5. Tomáš Jacko: Mala by sa prezidentka stretávať s extrémistami?
  6. Vanda Tuchyňová: Svedectvo bývalého krajského predsedu OĽANO v Žiline
  7. Irena Šimuneková: Trenčiansky luh a okolie
  8. Martina Paulenová: Narodeninový darček
  1. Soňa Bulbeck: Ako šklbú turistov inde... 10 425
  2. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku) 6 637
  3. Věra Tepličková: Igi zasa ukazuje figy alebo O tom, ako sa Edo unáhlil 5 317
  4. Juraj Kumičák: Ako Rusi veľkú vojnu vyhrali... (časť IVa) 5 308
  5. Jozef Černek: Turecko, letecky s dvomi deťmi, časť prvá - cesta tam 3 987
  6. Tomáš Jacko: Keď upratovačka zarába viac než univerzitný profesor 3 601
  7. Miroslav Lukáč: Kto je ešte dnes rusofil, potrebuje odbornú pomoc. 3 215
  8. Michal Feik: Čo spôsobí Matovičov balíček 3 124
  1. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 42. - Arktída - Príbeh havárie vzducholode Italia podľa priameho účastníka Běhounka
  2. Lívia Hlavačková: Týždenne zjete jednu kreditku v podobe mikroplastov
  3. Jiří Ščobák: Ruské straty budú o 20 000 mŕtvych vyššie, než uvádza Ukrajina (analýza situácie na bojisku)
  4. Jiří Ščobák: Bude Ukrajina po vojne prosperovať? A my s ňou?
  5. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 41. - Arktída - Roald Amundsen, Umberto Nobile a Expedícia Norge - 1926
  6. Jiří Ščobák: Skepsia okolo kryptomien: Ktoré kryptomeny naozaj nie sú pre začiatočníkov?
  7. Monika Nagyova: Nebyť matkou je úžasné
  8. Iveta Rall: Polárne expedície - časť 40. - Arktída - Expedícia MacMillan s účasťou amerického letectva z roku 1925

Už ste čítali?

SkryťZatvoriť reklamu