Štvrtok, 24. jún, 2021 | Meniny má JánKrížovkyKrížovky

Dvorný fotograf Liptova žil deväťdesiat rokov v tichu

Vďaka jeho práci dnes vieme, ako kedysi vyzerali námestie Liptovského Mikuláša, železničná stanica v Ružomberku alebo kaštieľ v Liptovskom Hrádku. Dokonca je viac ako pravdepodobné, že na zadnej strane fotoportrétov vašich starých rodičov je pečiatka dvorného fotografa Liptova, Jána Boltižiara.

Ján Boltižiar fotografoval od roku 1920. Dlho nemal v regióne konkurenciu.Ján Boltižiar fotografoval od roku 1920. Dlho nemal v regióne konkurenciu. (Zdroj: Ján Boltižiar)

V nenápadnej drevenici v Liptovskej Ondrašovej sa dlhé desaťročia zaznamenávali záblesky času na fotografický papier. Domček nebol zvonku ničím výrazne odlišný od ostatných, no napriek tomu o ňom vedeli v každej dedine v okruhu päťdesiatich kilometrov. Bol kráľovstvom jedného z prvých liptovských fotografov, živnostníka Jána Boltižiara.

Možno nebolo v okolí svadby, ktorú by neodfotografoval, rodiny, ktorej člen nestál aspoň raz pred jeho objektívom. No nikdy nepočul slová vďaky alebo pochvaly. Muž, pre ktorého znamenalo fotografovanie celý svet, bol hluchonemý.

So zákazníkmi sa dorozumieval cez papier

„Chodili k nám ľudia od Kraľovian po Važec, striedali sa vyzdobené vozy svadobčanov, vojakov, bohatých mešťanov, ale aj obyčajných ľudí, ktorí chceli svoj portrét iba niekomu darovať,“ začala spomínať Boltižiarova dcéra Zlatica.

Napriek svojmu hendikepu sa vedel fotograf s ľuďmi vždy dohodnúť, stačilo, aby na papier napísali, koľko kusov konkrétneho typu fotografie chcú, a už sa roztočil malý uragán. Vybral pozadie, nastavil svetlá a doladil dekorácie. Potom sa zatvoril do svojej komory a čaroval s chemikáliami.

Fotograf sa narodil v roku 1903 a ako trojročný úplne stratil sluch. „Spomínal, že v detstve ho otec silno udrel a začal krvácať z uší. Ale potom nám teta povedala, že dostal záškrt, lekári si vtedy nevedeli s ťažkými chorobami poradiť a preto ohluchol. Presne teda nevieme, ako o sluch prišiel,“ vysvetlila dcéra Zlatica.

Podnikateľ rozbehol živnosť veľmi mladý

Život Jána Boltižiara a jeho rodiny by mohli slúžiť ako námet na film alebo dôkaz o tom, že ľudský život je ako ruské koleso. Otec odišiel z Liptova, keď bol Ján dieťa, zobral so sebou aj jeho staršiu sestru. Chorľavý a hluchonemý syn by mu bol za

Prečítajte si tiež: V meste založili prvé kino, banku aj likérku, Mikuláš volali židovské Atény Čítajte 

oceánom na príťaž. V Liptovskej Ondrašovej zostal s matkou sám. No tá, jediné spojenie medzi ním a okolitým svetom, zakrátko podľahla suchotám. Chlapec sa musel, so svojim hendikepom, prebíjať, ako vedel. Šťastena sa naňho usmiala v Kremnici, škole pre sluchovo postihnutých žiakov. „Zrejme musel byť šikovný, pretože učiteľom nebol ľahostajný a poslali ho do Bratislavy, aby sa v súkromnom ateliéri priučil remeslu,“ priblížila fotografova dcéra.

Boltižiar sa ako osemnásťročný vrátil do rodičovského domu v Liptovskej Ondrašovej a otvoril si živnosť. Neskôr mu príbuzní dohodli sobáš a z manželstva sa narodila dcéra. Žena ale dostala suchoty a po troch rokoch spoločného života zomrela. Malé dievčatko si zobrali krstní rodičia a fotograf bol opäť sám. V tichu a spoločnosti svojich živých obrazov.

Tri mesiace medzi inzerátom a svadbou

„Rodičia sa zoznámili cez inzerát v Evanjelickom poslovi, zobrali sa tri mesiace potom, ako vyšiel inzerát,“ povedala Zlatica. Boltižiarova manželka mala tiež sluchové postihnutie, ktoré pravdepodobne spôsobil ťažký pôrod, pri ktorom zomrela jej matka aj druhé dvojča.

Počula teda veľmi slabo, no vedela však výborne odčítať z pier. „Ona bola spojovateľkou medzi nami, štyrmi súrodencami, a otcom,“ priblížila Zlatica a zároveň priznala, že ju veľmi mrzí, že ani jedno z detí neovláda posunkovú reč.

Fotografia bola skôr o strojenosti

Ján Boltižiar bol veľkým nadšencom fototechniky, navštevoval výstavy a veľtrhy, sledoval časopisy a odborné knihy. Ako prvý v Liptove sa už v roku 1954 začal venovať aj farebnej fotografii. Keď sa mu zapáčilo niečo, čo by zase mohlo posunúť jeho remeslo aj vášeň v jednom, bez váhania si to kúpil. „Vtedy nehľadel na peniaze, ktoré by sa niekedy viac zišli rodine. Na druhej strane ale fototechnika nenapredovala takým závratným tempom ako dnes. Ak by otec žil v dnešnej dobe, asi by chcel mať všetko, aj keď novinka strieda novinku,“ opísala s úsmevom fotografova dcéra.

Okrem moderného technického vybavenia nesmeli ate-liéru chýbať doplnky,

Prečítajte si tiež: Liptáci majú na námestí starú lanovku z Chopku Čítajte 

ktoré dotvárali portréty. Tu Boltižiar uplatnil svoj cit pre estetiku a vkus. Cestoval po výstavách, aby mohol domov priniesť krojované bábiky, vázy, koberce, tapety alebo pestré vankúše.

„Kedysi bolo fotografovanie skôr o strojenosti a príprave na to, kým fotograf stlačí spúšť,“ vysvetlila Zlatica. Všetky ozdoby ale zostávali nedotknuté v ateliéri, rodina si mohla užiť aspoň kúsok prepychu, až keď veci úplne vyradil.

Menová reforma ho zrazila na kolená

Pečiatka Jána Boltižiara na fotografiách sa postupne rozšírila do celého Liptova. Začal preto rozmýšľať o väčšom dome, aby sa rodina nemusela tlačiť v dvoch miestnostiach a ateliér by nebol zariadený v obývačke. „Rada sa pozerám na plány domu, v ktorom sme mali bývať,“ načrtla predzvesť pohromy dcéra.

Všetky peniaze, ktoré mal našetrené na nový dom, sa zmenili na bezcenné papiere a fotograf zbankrotoval. Hoci sa šuškalo o menovej reforme, pre ktorú má niekoľkonásobne klesnúť hodnota peňazí, Boltižiar o ničom nepočul.

„Ostatní svoje peniaze investovali, kúpili aspoň materiál. Otec to netušil a prišiel prakticky o všetky peniaze,“ priblížila Zlatica.

Prečítajte si tiež: Ako vyzerala Jasná pred tým, ako ju poznačil turizmus Čítajte 

Po nástupe komunizmu sa musel vzdať podnikania a zamestnal sa v komunálnych službách. Ako fotograf pracoval v ateliéroch v Liptovskom Mikuláši, Ružomberku a Liptovskom Hrádku. Napriek tomu, že zbankrotoval a nový režim mu zakázal slobodne podnikať, na životnú vášeň nezanevrel. V domácej komore aspoň po večeroch vyvolával fotografie komukoľvek, kto ho požiadal.

Posledná spomienka na zastreleného Žida

Boltižiarovský ateliér sa stále hemžil ľuďmi. Chodili bohatí aj menej majetní. A chodili aj Židia.

„Matka spomínala, že raz prišiel mladý muž, ktorý sa chcel vyfotografovať aj s rodinou. Otec vôbec nevedel, kto to je a ani ho to nezaujímalo, urobil svoju prácu a rodina odišla. O pár hodín vtrhli do domu Nemci, vraj u nás videli Židov. Otec im nerozumel a vojaci videli, že s ním veľa nenahovoria. Jeho hendikep ho zachránil,“ opísala dcéra.

O niekoľko hodín našli Žida vo vedľajšej ulici zastreleného. Posledné, čo po ňom zostalo, je fotografia v ateliéri.

Kvaple v jaskyni rástli hore nohami

K stálym zákazníkom Boltižiarovej dielne patrili aj legendy jaskyniarstva Demänovskej doliny. Prvé fotografie z jaskýň vznikli práve v jeho ateliéri. „Pamätám si, že raz k nám prišli Alojz Lutonský a Anton Droppa po fotografie. Otcovi sa podarilo vyvolať ich s kvapľami naopak, celá jaskyňa bola vlastne hore nohami. Potom sa začali chlapi hádať, no bola to zaujímavá hádka, pretože sa odohrávala na papieri,“ opísala úsmevnú situáciu.

Jána Boltižiara si ľudia pamätajú v typickom slamenom klobúku a s neodmysliteľným fotoaparátom na krku. Zomrel mesiac pred okrúhlou deväťdesiatkou, no zanechal zvečnené spomienky na starý Liptov.

Prečítajte si tiež: Alojz Lutonský nám zanechal unikátne dobové fotografie Čítajte  Prečítajte si tiež: Malinô Brdo bolo vďaka lanovke pýchou republiky Čítajte 

Inzercia - Tlačové správy

  1. Kde sa dá elektromobil nabiť a za koľko? Veľký prehľad nabíjania
  2. Holenie je umenie. A vy môžete byť jeho majstrom
  3. Pôžička s výraznou zľavou z úroku? Vieme, kde ju nájdete
  4. Výber auta na lízing môže byť slobodnejší, ako ste si mysleli
  5. Ako ochrániť svoje peniaze pred infláciou
  6. Čo by som urobil inak, keby som znovu staval dom?
  7. Vedci z BMC SAV vo vlakoch nový koronavírus nenašli
  8. Vážení poslanci, to naozaj?
  9. Česi vynašli revolučné tričká, na ktorých nie je vidieť pot
  10. Viete, prečo by nás mala zaujímať ochrana biodiverzity?
  1. Pôžička s výraznou zľavou z úroku? Vieme, kde ju nájdete
  2. Vážení poslanci, to naozaj?
  3. Koniec čakania na kuriéra
  4. Čo by som urobil inak, keby som znovu staval dom?
  5. Prvé mesiace 2021 vzrástol počet susedských sporov
  6. Brusnica – lahodná i účinná zároveň
  7. Václav Vydra: Ako nedostať pokutu v úseku kde je meraná rýchlosť
  8. Česi vynašli revolučné tričká, na ktorých nie je vidieť pot
  9. Holenie je umenie. A vy môžete byť jeho majstrom
  10. Od 1. septembra je predprimárne vzdelávanie povinné
  1. Je lepšie zobrať si rozkladateľný obal alebo vytriediť plastový? 11 475
  2. Dovolenka v Chorvátsku: stavte na overenú a obľúbenú klasiku 8 642
  3. Dream job pre programátorov: Silicon Valley na Slovensku 6 909
  4. Stiahnite si stovky e-kníh 5 863
  5. Viete, čo jete, keď si kupujete pečivo dopečené v predajni? 5 120
  6. Developer Slnečníc postaví bývanie pri lese. S bazénom aj fitkom 3 678
  7. Crème de la crème po slovensky 3 207
  8. Nový Volkswagen Polo je najšikovnejšie malé auto 2 966
  9. Kde sa dá elektromobil nabiť a za koľko? Veľký prehľad nabíjania 2 873
  10. Ako ochrániť svoje peniaze pred infláciou 2 638
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

MLS laseroterapia je považovaná za prelomovú liečbu, poskytujú ju v kúpeľoch v Lúčkach.


12 h
Medveď sa kŕmi odpadkami.

Chatová oblasť na Podbanskom je priamo v lesoch pod Západnými Tatrami, návštevy medveďa sú tam bežné, chodia na odpadky.


17 h
Ilustračná fotografia.

Liptovská vodárenská spoločnosť začína s opravou vodovodného potrubia v liptovskomikulášskej mestskej časti Ploštín.


19 h

Chlapci pri tom ničili topánky a lúky. Darmo sa rodičia i farár hnevali.


(red) 23. jún

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Tragická dopravná nehoda uzatvorila rýchlostnú cestu. Policajti pripomínajú, čo robiť, ak vás na diaľnici sklame auto.


a 1 ďalší 22. jún

Situácia v obci je napätá. Vzťahy sa vyhrotili, niektorí ľudia sa búria.


12 h

Američania skupujú drevo v celej Európe, výsledkom je cena, ktorá likviduje slovenský drevospracujúci priemysel.


21. jún

Zástupcovia ministerstva aj poľovníkov tvrdia, že pomôcť môže radikálne zníženie stavov diviačej zveri.


10 h

Už ste čítali?