Utorok, 30. november, 2021 | Meniny má Ondrej, AndrejKrížovkyKrížovky

Dvorný fotograf Liptova žil deväťdesiat rokov v tichu

Vďaka jeho práci dnes vieme, ako kedysi vyzerali námestie Liptovského Mikuláša, železničná stanica v Ružomberku alebo kaštieľ v Liptovskom Hrádku. Dokonca je viac ako pravdepodobné, že na zadnej strane fotoportrétov vašich starých rodičov je pečiatka dvorného fotografa Liptova, Jána Boltižiara.

Ján Boltižiar fotografoval od roku 1920. Dlho nemal v regióne konkurenciu.Ján Boltižiar fotografoval od roku 1920. Dlho nemal v regióne konkurenciu. (Zdroj: Ján Boltižiar)

V nenápadnej drevenici v Liptovskej Ondrašovej sa dlhé desaťročia zaznamenávali záblesky času na fotografický papier. Domček nebol zvonku ničím výrazne odlišný od ostatných, no napriek tomu o ňom vedeli v každej dedine v okruhu päťdesiatich kilometrov. Bol kráľovstvom jedného z prvých liptovských fotografov, živnostníka Jána Boltižiara.

Možno nebolo v okolí svadby, ktorú by neodfotografoval, rodiny, ktorej člen nestál aspoň raz pred jeho objektívom. No nikdy nepočul slová vďaky alebo pochvaly. Muž, pre ktorého znamenalo fotografovanie celý svet, bol hluchonemý.

So zákazníkmi sa dorozumieval cez papier

„Chodili k nám ľudia od Kraľovian po Važec, striedali sa vyzdobené vozy svadobčanov, vojakov, bohatých mešťanov, ale aj obyčajných ľudí, ktorí chceli svoj portrét iba niekomu darovať,“ začala spomínať Boltižiarova dcéra Zlatica.

Napriek svojmu hendikepu sa vedel fotograf s ľuďmi vždy dohodnúť, stačilo, aby na papier napísali, koľko kusov konkrétneho typu fotografie chcú, a už sa roztočil malý uragán. Vybral pozadie, nastavil svetlá a doladil dekorácie. Potom sa zatvoril do svojej komory a čaroval s chemikáliami.

Fotograf sa narodil v roku 1903 a ako trojročný úplne stratil sluch. „Spomínal, že v detstve ho otec silno udrel a začal krvácať z uší. Ale potom nám teta povedala, že dostal záškrt, lekári si vtedy nevedeli s ťažkými chorobami poradiť a preto ohluchol. Presne teda nevieme, ako o sluch prišiel,“ vysvetlila dcéra Zlatica.

Podnikateľ rozbehol živnosť veľmi mladý

Život Jána Boltižiara a jeho rodiny by mohli slúžiť ako námet na film alebo dôkaz o tom, že ľudský život je ako ruské koleso. Otec odišiel z Liptova, keď bol Ján dieťa, zobral so sebou aj jeho staršiu sestru. Chorľavý a hluchonemý syn by mu bol za

Prečítajte si tiež: V meste založili prvé kino, banku aj likérku, Mikuláš volali židovské Atény Čítajte 

oceánom na príťaž. V Liptovskej Ondrašovej zostal s matkou sám. No tá, jediné spojenie medzi ním a okolitým svetom, zakrátko podľahla suchotám. Chlapec sa musel, so svojim hendikepom, prebíjať, ako vedel. Šťastena sa naňho usmiala v Kremnici, škole pre sluchovo postihnutých žiakov. „Zrejme musel byť šikovný, pretože učiteľom nebol ľahostajný a poslali ho do Bratislavy, aby sa v súkromnom ateliéri priučil remeslu,“ priblížila fotografova dcéra.

Boltižiar sa ako osemnásťročný vrátil do rodičovského domu v Liptovskej Ondrašovej a otvoril si živnosť. Neskôr mu príbuzní dohodli sobáš a z manželstva sa narodila dcéra. Žena ale dostala suchoty a po troch rokoch spoločného života zomrela. Malé dievčatko si zobrali krstní rodičia a fotograf bol opäť sám. V tichu a spoločnosti svojich živých obrazov.

Tri mesiace medzi inzerátom a svadbou

„Rodičia sa zoznámili cez inzerát v Evanjelickom poslovi, zobrali sa tri mesiace potom, ako vyšiel inzerát,“ povedala Zlatica. Boltižiarova manželka mala tiež sluchové postihnutie, ktoré pravdepodobne spôsobil ťažký pôrod, pri ktorom zomrela jej matka aj druhé dvojča.

Počula teda veľmi slabo, no vedela však výborne odčítať z pier. „Ona bola spojovateľkou medzi nami, štyrmi súrodencami, a otcom,“ priblížila Zlatica a zároveň priznala, že ju veľmi mrzí, že ani jedno z detí neovláda posunkovú reč.

Fotografia bola skôr o strojenosti

Ján Boltižiar bol veľkým nadšencom fototechniky, navštevoval výstavy a veľtrhy, sledoval časopisy a odborné knihy. Ako prvý v Liptove sa už v roku 1954 začal venovať aj farebnej fotografii. Keď sa mu zapáčilo niečo, čo by zase mohlo posunúť jeho remeslo aj vášeň v jednom, bez váhania si to kúpil. „Vtedy nehľadel na peniaze, ktoré by sa niekedy viac zišli rodine. Na druhej strane ale fototechnika nenapredovala takým závratným tempom ako dnes. Ak by otec žil v dnešnej dobe, asi by chcel mať všetko, aj keď novinka strieda novinku,“ opísala s úsmevom fotografova dcéra.

Okrem moderného technického vybavenia nesmeli ate-liéru chýbať doplnky,

Prečítajte si tiež: Liptáci majú na námestí starú lanovku z Chopku Čítajte 

ktoré dotvárali portréty. Tu Boltižiar uplatnil svoj cit pre estetiku a vkus. Cestoval po výstavách, aby mohol domov priniesť krojované bábiky, vázy, koberce, tapety alebo pestré vankúše.

„Kedysi bolo fotografovanie skôr o strojenosti a príprave na to, kým fotograf stlačí spúšť,“ vysvetlila Zlatica. Všetky ozdoby ale zostávali nedotknuté v ateliéri, rodina si mohla užiť aspoň kúsok prepychu, až keď veci úplne vyradil.

Menová reforma ho zrazila na kolená

Pečiatka Jána Boltižiara na fotografiách sa postupne rozšírila do celého Liptova. Začal preto rozmýšľať o väčšom dome, aby sa rodina nemusela tlačiť v dvoch miestnostiach a ateliér by nebol zariadený v obývačke. „Rada sa pozerám na plány domu, v ktorom sme mali bývať,“ načrtla predzvesť pohromy dcéra.

Všetky peniaze, ktoré mal našetrené na nový dom, sa zmenili na bezcenné papiere a fotograf zbankrotoval. Hoci sa šuškalo o menovej reforme, pre ktorú má niekoľkonásobne klesnúť hodnota peňazí, Boltižiar o ničom nepočul.

„Ostatní svoje peniaze investovali, kúpili aspoň materiál. Otec to netušil a prišiel prakticky o všetky peniaze,“ priblížila Zlatica.

Prečítajte si tiež: Ako vyzerala Jasná pred tým, ako ju poznačil turizmus Čítajte 

Po nástupe komunizmu sa musel vzdať podnikania a zamestnal sa v komunálnych službách. Ako fotograf pracoval v ateliéroch v Liptovskom Mikuláši, Ružomberku a Liptovskom Hrádku. Napriek tomu, že zbankrotoval a nový režim mu zakázal slobodne podnikať, na životnú vášeň nezanevrel. V domácej komore aspoň po večeroch vyvolával fotografie komukoľvek, kto ho požiadal.

Posledná spomienka na zastreleného Žida

Boltižiarovský ateliér sa stále hemžil ľuďmi. Chodili bohatí aj menej majetní. A chodili aj Židia.

„Matka spomínala, že raz prišiel mladý muž, ktorý sa chcel vyfotografovať aj s rodinou. Otec vôbec nevedel, kto to je a ani ho to nezaujímalo, urobil svoju prácu a rodina odišla. O pár hodín vtrhli do domu Nemci, vraj u nás videli Židov. Otec im nerozumel a vojaci videli, že s ním veľa nenahovoria. Jeho hendikep ho zachránil,“ opísala dcéra.

O niekoľko hodín našli Žida vo vedľajšej ulici zastreleného. Posledné, čo po ňom zostalo, je fotografia v ateliéri.

Kvaple v jaskyni rástli hore nohami

K stálym zákazníkom Boltižiarovej dielne patrili aj legendy jaskyniarstva Demänovskej doliny. Prvé fotografie z jaskýň vznikli práve v jeho ateliéri. „Pamätám si, že raz k nám prišli Alojz Lutonský a Anton Droppa po fotografie. Otcovi sa podarilo vyvolať ich s kvapľami naopak, celá jaskyňa bola vlastne hore nohami. Potom sa začali chlapi hádať, no bola to zaujímavá hádka, pretože sa odohrávala na papieri,“ opísala úsmevnú situáciu.

Jána Boltižiara si ľudia pamätajú v typickom slamenom klobúku a s neodmysliteľným fotoaparátom na krku. Zomrel mesiac pred okrúhlou deväťdesiatkou, no zanechal zvečnené spomienky na starý Liptov.

Prečítajte si tiež: Alojz Lutonský nám zanechal unikátne dobové fotografie Čítajte  Prečítajte si tiež: Malinô Brdo bolo vďaka lanovke pýchou republiky Čítajte 

Najčítanejšie na My Liptov

Inzercia - Tlačové správy

  1. Spoznajte protizápalové účinky Kypriny úzkolistej spod Tatier
  2. Zaujímavé štúdium, skvelá práca aj plat. Vieš, kam ísť
  3. Výhody najväčšej obchodnej siete objavuje aj verejný sektor
  4. inFEEnity posilní Samuel Oriňák
  5. Pomáhajú firmám zarábať viac. Polepšili si aj živnostníci
  6. Krízové balíčky pre ohrozené domácnosti
  7. Chcete vedieť, kto fotí influencerky, celebrity a hviezdy?
  8. Študuj, čo ťa baví na Trenčianskej univerzite!
  9. Vianočné nákupy bez stresu? Pozrite sa, či na to idete správne
  10. BLoKK v Bratislave je pred dokončením, ponúka posledné apartmány
  1. Compliance – kto by mal byť zodpovedný?
  2. Tabaková mládež. Čo s ňou?
  3. Krízové balíčky pre ohrozené domácnosti
  4. Pohľad do histórie. Kedy sme sa mali lepšie ako dnes?
  5. Spoznajte protizápalové účinky Kypriny úzkolistej spod Tatier
  6. Strava ani spánok nie sú dôležité, ak pri tom dýchame zlý vzduch
  7. Krízové balíčky pre ohrozené domácnosti
  8. Magnetickej rezonancie sa nemusia obávať ani klaustrofobici
  9. Schodolez pre imobilných - Viete ako sa testuje?
  10. Čučoriedky - dokážu ochrániť váš zrak?
  1. Odsťahovali sa na lazy i do dodávky. Ako sa tam žije? 29 450
  2. Spokojnosť je daná geneticky. Dá sa však zmeniť 14 989
  3. 8 skutočných celebrít. Tieto mozgy ovplyvňujú, ako budeme žiť 11 758
  4. Ako si zvýšiť penziu aj s priemerným platom? 7 162
  5. ARÓNIA - najsilnejšia prírodná prevencia proti koronavírusu 6 080
  6. Rekonštruujete? Pozor na romantické predstavy o vykurovaní 3 143
  7. Karnozín – účinná látka s obrovským potenciálom 3 067
  8. Volkswagen predstavuje ďalší elektrický model 2 700
  9. Ako ušetriť náklady v sklade? Máme pre vás 9 tipov 1 977
  10. Vianočné nákupy bez stresu? Pozrite sa, či na to idete správne 1 810

Blogy SME

  1. Elena Antalová: Zvíťazíme jedine s Pátrovičom
  2. Martin Greguš: Búranie Istropolisu na pokračovanie...starosta Kusý obrátil kabát...Je to vôbec možné? Architekt a primátor Vallo mlčí...
  3. Barbora Kujundžić: Na aké veci si treba dávať pri malých deťoch pozor
  4. Marcel Horacek: Živoj je fajn - časť druhá
  5. Matej Vagač: Stromy na Dunajskom nábreží sú nateraz zachránené
  6. Juraj Švarc: Vyhlásil som lockdown…ale mediálny!
  7. Ondrej Škvarenina: Ako manipulovať štatistiky o Covid-19
  8. Marek Mačuha: Roznášajú covid deti ?
  1. Radovan Kazda: Poslanec Blaha a jeho fašisti 10 727
  2. Monika Nagyova: Poďte bližšie, staré dievky nehryzú. 8 425
  3. Jozef Sitko: Pani prezidentka, jej priateľ a jej exporadca Leško 7 731
  4. Ján Marton: Prezidentka žije v krajine, ktorej nerozumie a ja nerozumiem jej. 5 273
  5. Věra Tepličková: Ako chutí moc alebo Ak budeme dobrí, dostaneme limetku 4 922
  6. Pavol Koprda: Infekčnejší a možno ešte nebezpečnejší. Čo zatiaľ vieme o mutácii vírusu B.1.1.529? 4 751
  7. Lucia Nicholsonová: Otvorený list ministrovi Krajniakovi 4 287
  8. Tereza Krajčová: Anglický denník: 18. Najväčší strašiak návratu zo zahraničia? Slovenská mentalita 4 177
  1. Pavol Koprda: Infekčnejší a možno ešte nebezpečnejší. Čo zatiaľ vieme o mutácii vírusu B.1.1.529?
  2. Juraj Hipš: Zvýšenie platov učiteľov na hygienické minimum nezvýši kvalitu vzdelávania, tvrdí analytik.
  3. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 3: Viem vyhrať, aj keď mi rozdali horšie karty, ako ostatným
  4. Juraj Hipš: Prorektor UK: Novelu treba stiahnuť a začať na nej pracovať odznova
  5. Karolína Farská: Dokedy bude koalícia fackovacím panákom Sme rodina?
  6. Juraj Hipš: Učiteľ Čapek: Niektorí učitelia sú machri. Od hodín svojho syna som sa skoro nevedel odlepiť
  7. Milota Sidorová: Pokrivené dáta vytláčajú ženy z pozornosti. Takto to môžeme zmeniť
  8. Katarína Pázmányová: Zabúdate? Možno by ste mali navštíviť odborníka
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z SME | MY Liptov - aktuálne správy

Raz vyrobila aj maturitné tablo z medovníkového cesta a fotografie na ňom ozdobila ornamentmi z polevy. No jej špecialitou sú šperkovnice rôznych tvarov, do ktorých ukladá malé medovníčky. Medovnikárka Alena Bistárová zo Žiliny.


12 h
Futbalový rozhodca Filip Matej.

Seriál o futbalových rozhodcoch pokračuje tretím dielom. Tentoraz vám predstavíme mladého rozhodcu Filipa Mateja, ktorý sa rozhodcovskej profesii venuje už od strednej školy.


13 h

Každý má dva metre, ale báť sa ich netreba.


19 h

Nenechajte si ujsť ďalší diel LIVE diskusie na tému modernej dopravy v regiónoch s fundovanými hosťami už v pondelok 29. novembra o 10:00 hod.


red 21 h

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Zatvoriť školy sa rozhodla okresná hygienička, pretože na dvoch infikovaných dospelých pripadá jedno dieťa do 18 rokov.


17 h

Peter sa z tohto sveta rozhodol odísť dobrovoľne.


27. nov

Výsledkom nerešpektovania opatrení je podľa Vidoviča viac chorých, viac práce, menej miesta v nemocnici.


22 h

Hudobná skupina satirickým spôsobom upozorňuje na problematický dopravný úsek.


17 h

Blogy SME

  1. Elena Antalová: Zvíťazíme jedine s Pátrovičom
  2. Martin Greguš: Búranie Istropolisu na pokračovanie...starosta Kusý obrátil kabát...Je to vôbec možné? Architekt a primátor Vallo mlčí...
  3. Barbora Kujundžić: Na aké veci si treba dávať pri malých deťoch pozor
  4. Marcel Horacek: Živoj je fajn - časť druhá
  5. Matej Vagač: Stromy na Dunajskom nábreží sú nateraz zachránené
  6. Juraj Švarc: Vyhlásil som lockdown…ale mediálny!
  7. Ondrej Škvarenina: Ako manipulovať štatistiky o Covid-19
  8. Marek Mačuha: Roznášajú covid deti ?
  1. Radovan Kazda: Poslanec Blaha a jeho fašisti 10 727
  2. Monika Nagyova: Poďte bližšie, staré dievky nehryzú. 8 425
  3. Jozef Sitko: Pani prezidentka, jej priateľ a jej exporadca Leško 7 731
  4. Ján Marton: Prezidentka žije v krajine, ktorej nerozumie a ja nerozumiem jej. 5 273
  5. Věra Tepličková: Ako chutí moc alebo Ak budeme dobrí, dostaneme limetku 4 922
  6. Pavol Koprda: Infekčnejší a možno ešte nebezpečnejší. Čo zatiaľ vieme o mutácii vírusu B.1.1.529? 4 751
  7. Lucia Nicholsonová: Otvorený list ministrovi Krajniakovi 4 287
  8. Tereza Krajčová: Anglický denník: 18. Najväčší strašiak návratu zo zahraničia? Slovenská mentalita 4 177
  1. Pavol Koprda: Infekčnejší a možno ešte nebezpečnejší. Čo zatiaľ vieme o mutácii vírusu B.1.1.529?
  2. Juraj Hipš: Zvýšenie platov učiteľov na hygienické minimum nezvýši kvalitu vzdelávania, tvrdí analytik.
  3. Lucia Šicková: Poučenia z herného biznisu 3: Viem vyhrať, aj keď mi rozdali horšie karty, ako ostatným
  4. Juraj Hipš: Prorektor UK: Novelu treba stiahnuť a začať na nej pracovať odznova
  5. Karolína Farská: Dokedy bude koalícia fackovacím panákom Sme rodina?
  6. Juraj Hipš: Učiteľ Čapek: Niektorí učitelia sú machri. Od hodín svojho syna som sa skoro nevedel odlepiť
  7. Milota Sidorová: Pokrivené dáta vytláčajú ženy z pozornosti. Takto to môžeme zmeniť
  8. Katarína Pázmányová: Zabúdate? Možno by ste mali navštíviť odborníka

Už ste čítali?

Skryť Zatvoriť reklamu