LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Mladý muž menom Madhuram, je to jeho duchovné meno, žije posledné roky v Edinburghu. Predtým vraj urputne bojoval s civilizáciou v Londýne.
Teraz sa pod škótskymi horami neďaleko mora stará ako dobrovoľník o tamojšie jogacentrum. Predcvičuje jogu, hrá na flautu, spieva mantry a duchovné piesne, vydal tri cédečka. Okrem iného, rád navštevuje domovy dôchodcov a hospice, kde starkým koncertuje.
„Je to úžasné, keď vidím, ako hudba hladká dušičky týchto ľudí. Mnohokrát som videl, ako priviezli na môj koncert celkom apatického človeka a ako zareagoval na hudbu úsmevom či uvoľnenou tvárou.“
Na pol úväzku však pracuje ako záhradník. Momentálne sa stará o štyri súkromné záhrady a s úsmevom hovorí, že niekedy ich majitelia ani nechcú od neho prácu v záhrade ako rozhovory s ním. Sám si veľmi váži slobodu.
„Nehovorím o takej slobode, keď si môžem na fyzickej úrovni robiť, čo chcem. Hovorím o slobode, keď je človek slobodný od výkyvov mysle. Sme totiž väzňami svojej mysle. Celé naše utrpenie je dané tým, že myseľ sa na niečo upne alebo niečo odtláča. To sú len dva možné spôsoby, prečo vznikajú problémy,“ rozvinul debatu o ľudskej mysli a hneď pridal príbeh, ako ju možno stíšiť.
Ako prestať byť otrokom svojej mysle
„Žil raz jeden veľmi chudobný človek, ktorý sa venoval meditáciám, špeciálnym duchovným technikám utiahnutý vo svojom svete. Mal len niekoľko drobných, keď začal byť veľmi hladný. Vtedy sa medituje ťažko, ak práve nechcete meditovať na hlad,“ rozrozprával sa Madhuram.
„Rozhodol sa teda, že pôjde do mesta na trh kúpiť si zemiaky. Tam zbadal muža, ktorý mal pred sebou na stolíku malú olejovú lampu. Pri nej tabuľku s cenou, ktorá sa rovnala presne tomu, čo mal chudobný muž vo vrecku. Pristavil sa pri predávajúcom a pýtal sa, prečo lampu predáva tak lacno. Muž mu odpovedal, že je to lampa, ktorá splní každé prianie. „Tak by ste ju mali predávať za milióny,“ povedal chudák. „Áno, ale ja už mám všetko, nepotrebujem nič.“
Chudobný muž si lampu kúpil. Doma ju hneď vyskúšal. Duch, ktorý vyšiel z lampy, mal pred splnením jeho prianí len jedinú podmienku: „Musíš mi stále dať nejakú prácu. Nikdy nesmiem prestať pracovať.“ Muž si povedal, že to nie je žiaden problém a povedal: „Som hladný, daj mi jedlo.“ V sekunde bolo na stole. Duch hovorí: „Ďalšie prianie.“ „No, počkaj, ešte som sa ani nenajedol.“
Ale dozvedel sa, že duch tak nefunguje, musí mu stále dať novú prácu. Tak kázal duchovi postaviť krásny dom a zariadiť ho. O niekoľko sekúnd dom so všetkým stál. Takto šlo jedno prianie za druhým až chudobnému mužovi priania došli. Navyše, bol taký hladný, že už nechcel nič, len jesť. Čo teraz?
Napadlo mu, že pôjde za mudrcom. Ten mu poradil: „Zober vysoký drúk, zastrč ho do zeme a duchovi povedz, nech šplhá hore. Keď dôjde navrch, povedz mu, nech sa otočí a ide naspäť. Takto nech chodí hore dole a keď ho budeš potrebovať, dáš mu úlohu a keď ju splní, bude pokračovať v šplhaní.“
Duch symbolizuje myseľ, ktorá bola stvorená na to, aby plnila naše priania. „Keď jej dáme nejakú prácu, napríklad, meditačné techniky či modlitby a mantry, po nejakom čase, sa úplne upokojí a človek prestane byť jej otrokom,“ uzavrel mladík.
Keď človek zistí, že nie je sám
Ľudstvo ide, podľa Madhuramových slov, za jedným cieľom. Za pocitom jednoty. „Ale bolesť z odlúčenia od jednoty je niekedy veľmi silná a človek hľadá skratky, ktoré ho privedú k žiadanému, ale dočasnému pocitu jednoty,“ pokračoval mladý muž. „Veľakrát je táto cesta, ktorá nemá trvalý účinok, spojená so zmyslami. Napríklad, niektorí radi jedia, pre niektorých je to zas práca, pre iných vzťah. Veľmi často ide práve o vzťah medzi dvoma bytosťami.
Mnohí z nás chodíme po svete akoby s veľkou zámkou pri srdci. Potom aj bez slov sami seba prezentujeme ako tých, ktorí hľadajú kľúč. Občas niekto príde s kľúčom, ktorý je od jeho či jej zámku, potom sa obaja otvoria a zažijú nádherný pocit zamilovania. Zistia, že nie sú sami, že sú v jednote s druhou bytosťou.“
Madhuram však upozornil, že možným prostriedkom na ceste za jednotou sú aj drogy či alkohol. Tie však menia naše vedomie a fungujú len chvíľu. „Mám v rodine človeka, ktorý má problém s alkoholom a vždy som ho za to odsudzoval. Teraz vidím, že je to pokročilá duša, ktorá hľadá pocit domova. Ten jej chýba, a tak si našiel svoju metódu, ktorá mu ho dáva. Samozrejme, len na čas, keď ho alkohol má v moci. Človek je tak raz hore, raz dole.“
Myseľ je veľmi ľahko ovplyvniteľná zvukom
Prechádzka v prírode, meditačné techniky, cvičenie jogových pozícií, rovnako aj práca, keď človek pracuje len pre prácu samotnú, nie pre jej výsledok, môžu byť technikami, ktoré myseľ pomaly pripravia na dosiahnutie cieľa, dosiahnutie jednoty samého so sebou a svetom.
„Pre mňa je takouto technikou hudba. Keď hrám, svojím spôsobom niekam idem. Neviem kam, ale je to veľmi príjemné. Nemám nič naplánované, a tak sa hudba pre mňa stáva meditáciou. Nádherný pocit, ktorý so mnou zostane aj po hraní a necítim sa prázdny.“
Element mysle je priestor a, podľa Madhurama, priestor a zvuk idú spolu. „Myseľ je veľmi ľahko, ak nie najľahšie, ovplyvniteľná zvukom. Preto vznikli kedysi dávno v Indii takzvané mantry. Man znamená myseľ, tra púť, jedlo alebo oslobodenie, vykúpenie. Rovnako ako telo potrebuje nejaké jedlo a výživu, rovnako ju potrebuje aj myseľ. Takúto výživu jej môže dať práve modlitba a mantra.
Prídeme tak do stavu mysle, keď sa cítime doma, keď nám nič nechýba, nič nepotrebujeme. To nie je, že ideme za niečím do vonkajšieho sveta, ale je to o pocite v mojom vnútri. Zvláštne,“ usmial sa Madhuram. „Celý život sa naháňame za pocitom.“
V túžbe po aute sa skrývala túžba po slobode
Zdá sa, že Madhuram v Škótsku žije asketicky. Dokáže ovládať svoju myseľ tak, že nemá žiadne priania alebo, naopak, má ich a myseľ ich plní? S jemným úsmevom porozprával príbeh o sebe.
Zatúžil po obytnom aute. V Škótsku je totiž nádherná príroda a Madhuram mal sen kempovať v nej. „Auto však niečo stojí a zatiaľ peňazí veľa nemám. Usiloval som sa uspokojiť konštatovaním, keď peňazí niet, tak niet. Ale auto mi neschádzalo z mysle.“ Vedel, že s týmto prianím treba niečo urobiť, lebo sa k nemu bude vracať. Čo teda urobil?
„Sadol som si, opakoval modlitbu, koncentroval sa a odrazu mi prišla myšlienka, v ktorej som pochopil, za čím sa naháňam. Za pocitom. Rovnaký pocit môžem totiž získať kdekoľvek medzi mi- liónmi ľudí. V túžbe za autom sa totiž skrývala túžba po slobode. Došlo mi, koľko času strávim tým, že sa snažím meniť vonkajšie okolnosti, aby som dosiahol pocit slobody.“
