Pôvodne sme chceli písať reportáž o ľuďoch, ktorí lozia po ľadových stenách. Neprišli sme však v najlepšom čase, ľad bol príliš krehký. No práve minulý víkend ľad zabíjal v Nízkych Tatrách. S horolezcami a záchranármi sme preto hovorili hlavne o tom, ako prežiť pád po ľadovom svahu.
Prvý marcový víkend vyzerali tatranské vrcholy tak fantasticky, že hravo prekonávali počítačom upravené končiare z bilbordov HZDS. Akoby si niekto po studenej zime objednal počasie priamo z katalógu. Výhľady pod sýtomodrou oblohou nekazil ani náznak oblakov, zasnežené svahy zohrievalo slnko.
V krásnom počasí by ste v teréne márne hľadali ošľahaných horalov. Stratili by sa v davoch turistov a lyžiarov. Do hôr sa z plných parkovísk vyrojili rodiny s deťmi, na romantickú prechádzku vyšli z hotelov nedbalo oblečené páry.
V tej chvíli by málokto myslel na tragédiu, no bol to víkend, počas ktorého v Nízkych Tatrách zahynuli štyria ľudia. Kombináciou slnka, mrazu a vetra sa hory zmenili na smrteľne nebezpečnú ľadovú kopu. Záchranári vyrazili k šestnástim nehodám. Mladú českú lyžiarku, do ktorej na vleku narazil snoubordista, dvoch skialpinistov a jedného turistu už nešlo zachrániť.
Sobota, 3. marca. Ľadové plochy v Mengusovskej doline. FOTO - SME MICHAL MIRONOV
Spadnúť je ľahké
Dvojica, ktorá v nedeľu neisto zostupovala pomerne ľahkým terénom nad zamrznutým tatranským vodopádom Skok, si buď nepozrela výstrahu pred nebezpečným počasím, alebo podcenila výstroj. „Už chcem byť dole,“ sťažovala sa žena mužovi, ktorý jej netrpezlivo radil, kam má klásť nohy.
O niekoľko sekúnd už bezmocne letela dole ľadovým svahom, až kým po dvadsiatich metroch so šťastím nezabrzdila v kašovitom snehu. Namiesto mačiek mali obaja na topánkach len tenké retiazky, aké sa používajú maximálne v mestách pri poľadovici.
Takmer vzápätí na rovnakom mieste však spadol aj kompletne vybavený turista. A to hneď dvakrát! Na rozdiel od ženy však pád okamžite zastavil ešte predtým, než by ho zabrzdil sneh či skala. Učebnicovým priľahnutím na čakan.
Práve čakan a mačky môžu byť kľúčovými pomôckami, ktoré vám pri páde na ľadovom kopci môžu zachrániť život. A spolu s nimi aj schopnosť nepodľahnúť panike a vedieť, ako spomaliť pád a zastaviť. Čo vedia skúsení skialpinisti, ľadoví lezci či záchranári, ktorí už zopár ľadových pádov zažili?
Zradné oteplenie
Svoje by o tom vedel rozprávať záchranár Ján Kušnirák. Hoci v Horskej záchrannej službe pôsobí sedemnásť rokov, na taký tragický víkend ako v tento marec si v Tatrách nepamätá. „Ľudí ľahko oklame prvé oteplenie, keď sa marcové slnko opiera do svahov dlhšie. Cez deň sa sneh nahreje a mení štruktúru, no v noci prídu mínusové teploty a všetko to zmrzne,“ hovorí.
Typické pre toto obdobie je, že záchranári riešia takmer výlučne pády na zmrznutých snehových poliach a svahoch. Čakan s mačkami sa hodí dokonca aj na obyčajných turistických chodníkoch, ktoré bývajú tvrdé a zľadovatené. „Paradoxne, za tuhej zimy môžu turisti vyviaznuť bez zranení – po páde jednoducho ostanú zaborení v snehu,“ vysvetľuje Kušnirák.
Slnko sa v marci opiera do svahov dlhšie. FOTO: SME - MICHAL MIRONOV
Následky pádov na ľade bývajú hrozné. Ľudia pri nich naberú veľkú rýchlosť a často následne narazia na skalu či inú prekážku. Okrem zlomenín nôh a panvy je časté aj vnútorné krvácanie. Tiež dochádza k množstvu povrchových zranení, najmä na rukách a na tvári, ktoré nie sú chránené oblečením.
Najviac ohrozenou skupinou sú podľa Kušniráka turisti alebo skialpinisti: „Veľa úrazov sa stane na magistrále, v lete je to obyčajný chodníček. Horolezci bývajú lepšie vybavení a na nástupoch k stenám sa vedia aj vo výstroji bezpečne pohybovať.“
Samotný výstroj však nešťastiu nezabráni, všetko sa treba naučiť používať: „Prirovnal by som to k vodičskému preukazu, aj pred vstupom do hôr by ľudia mali absolvovať nejaké kurzy. Ak nemám žiadne skúsenosti, tak v týchto podmienkach do Tatier určite nepôjdem, “ radí Kušnirák.
Mačky alebo čakan?
Zatiaľ čo získať vodičský preukaz trvá určitý čas a zaplatíte zaň značný obnos peňazí, kurz zachytávania pádov na ľade zvládnete za niekoľko dní. Cena sa väčšinou pohybuje od 50 do 200 eur.
„Čítať literatúru nestačí, ale na trhu je dostatočná ponuka rôznych školení,“ hovorí šéf cestovnej kancelárie a horolezecký inštruktor Maťo Nemček. Podľa neho sa dá zachytávanie pádov naučiť aj pri intenzívnom jednodňovom kurze. Dôležité je si poznatky ešte v tej istej sezóne v praxi zopakovať a zautomatizovať niektoré návyky.
Zatiaľ čo staršie príručky vyzdvihujú používanie stúpacích želiez (mačiek), nové podľa Nemčeka jednoznačne uprednostňujú čakan. „Čakan už nie je len doplnok pri lezení ťažkých ciest alebo pomôcka na podopieranie sa. Je to najmä prostriedok na zabrzdenie pádu, preto sa jeho tvar, veľkosť a dĺžka prispôsobili,“ tvrdí.
„Treba to ľuďom konečne povedať: kombinácia mačiek s paličkami je na strmom svahu životu nebezpečná,“ zdôrazňuje Nemček. „Len s mačkami na nohách môže byť pád ešte hrozivejší. Pri zakopnutí turista nemá možnosť použiť špičky oboch topánok na zabrzdenie v snehu. Hroty mačiek by ho mohli okamžite katapultovať do svahu, čím by sa dostal do nekontrolovateľného kotrmelcového pohybu. Mačky tiež môžu ešte počas prebiehajúceho pádu spôsobiť podvrtnutie či zlomeninu členka,“ vyratúva Nemček.
Modelové zastavenie pádu: Hrot čakanu zaľahneme celým telom, ak sú na nohách mačky, zdvihneme ich nad ľadový terén. FOTO: CK Rokošport
O dôležitosti čakana sa v praxi presvedčil aj inštruktor vysokohorskej turistiky Tibor Cirok, ktorého neskúsení klienti strhli do pádu na ľadovci v rakúskych Alpách. „Zostupovali sme naviazaní na lane po tridsaťstupňovom svahu. Na mieste kde sa pošmykli, bol čistý ľad, normálne klzisko,“ opisuje situáciu Cirok. Pád celého päťčlenného družstva zachytil na jedinom čakane.
„Aj keď klienti teoreticky vedeli, ako brzdiť, nemali to zažité,“ hovorí Cirok. „Ja som si reflexy nacvičil na ľahkých svahoch,“ dodáva. Podľa neho za zvládnutie techniky pádov netreba platiť drahého inštruktora, základné kurzy bežne robia aj turistické kluby na Slovensku.
Šialení skialpinisti?
Špeciálnou skupinou sú skialpinisti, ktorí laikom pripomínajú cestných hazardérov na motorkách. Často ich vidno v strmých žľaboch, kde ľad a kamene netolerujú žiadnu chybu. V ťažkom teréne viac skáču ako plynulo lyžujú. Nehody skialpinistov patria k tým najnebezpečnejším. Lyže pri páde vedia spôsobiť komplikované zlomeniny nôh. Aj títo športovci však vedia znížiť riziko na prijateľné minimum.
„V zľadovatenom teréne, kde je priľnavosť zhoršená, predstavujú životnú poistku dobre nabrúsené hrany lyží – to je základ,“ hovorí extrémny zjazdár a horský vodca Rasťo Križan.
Aj on strávil posledný víkend v Tatrách, kde bol svedkom množstva menších pošmyknutí a pádov na ľadovom povrchu. „Na malom výšvihu pod Téryho chatou sa ľudia nekontrolovateľne šmýkali a len náhodou sa nikomu nič nestalo,“ spomína Križan.
Väčšinu úrazov považuje za zbytočné. Stav povrchu vie dobre posúdiť sledovaním predpovedí v kombinácii s vlastným pozorovaním. „Na 98 percent sa to dá správne odhadnúť,“ tvrdí Križan. „Treba si tiež všímať orientáciu svahu a zapamätať si úseky, kde sa cez deň opiera slnko,“ pokračuje.
Okrem mačiek, čakanu a prilby netreba zabúdať na batoh. FOTO: SME - MICHAL MIRONOV
Napriek tomu sa niekoľkým pádom nevyhol ani on. Podľa neho však súviseli skôr s väčšou rýchlosťou, ktorú už nedokázal korigovať. „Keď už k pádu dôjde, je dôležité nespanikáriť a snažiť sa koordinovať šmýkanie. Základ je neľahnúť si na svah a snažiť sa udržať na lyžiach. Len čo si ľahnete, vaše šance postaviť sa sú maličké,“ vysvetľuje Križan.
Zvládnuť pád považuje skôr za vec skúseností, odporúča si to vyskúšať v ľahšom teréne. „Stačí sa v rôznych polohách šmýkať a pokúšať vstať opäť na lyže. Najlepšie niekde na menšom svahu, ktorý sa nekončí skalami,“ upresňuje.
Ochráni batoh
Padanie trénuje aj ďalší skialpinista Dano Žilovec, ktorý bol počas víkendu svedkom pádu svojho partnera. „Podmienky neboli ideálne, pri ceste hore svahom sa kamarát pošmykol a letel na bruchu dole hlavou. Pád sa skončil približne po 80 metroch, našťastie vo voľnom teréne,“ opisuje udalosť.
Podľa neho sa stáva, že človek podcení práve ľahší terén: „Počas traverzovania ľahko prejdete z tieňa na slnečný, zamrznutý úsek. Pri pošmyknutí sa okamžite snažte zachytiť kosodreviny alebo inej prekážky. Pokiaľ to nejde, musíte spadnúť a postaviť sa späť na nohy,“ hovorí.
Pokiaľ ide o zlyžovanie žľabov, tam sú pravidlá ešte jednoduchšie. „Skialpinisti zvyknú žartovať, že v žľabe sa môžu stať iba dve zlé veci. Buď spadneš, alebo to s tebou spadne celé,“ hovorí Žilovec. Podľa neho sa pádu v žľabe treba za každú cenu vyhnúť. V ľadovom teréne určite odporúča pohybovať sa s čakanom v ruke, držiac ho spolu s paličkou.
Horolezci a skialpinisti bývajú v teréne istejší. FOTO: SME - MICHAL MIRONOV
Skialpinisti nepoužívajú špeciálne chrániče tela ako akrobatickí lyžiari. Tie by ich skôr zbytočne obmedzovali v pohybe. Jedinú pasívnu ochranu predstavujú batoh a prilba. „Viac výstroja ani nemá opodstatnenie, keď v páde naberiete rýchlosť, veci väčšinou strácate,“ hovorí Križan.
„Zbytočné „brnenie“ by asi nenosili ani turisti, účelom je mať čo najmenej vecí v batohu,“ súhlasí inštruktor Nemček. Za výbornú ochranu však považuje samotný batoh: „Je to mimoriadne dôležitá súčasť výstroja – stlmí náraz a ochráni chrbticu na tvrdom povrchu.“
Podľa Nemčeka by si mal každý svoje veci nosiť sám a nenakladať ich na chrbát druhým. Spôsoby dosahovania vrcholov „naľahko“, keď sa batoh necháva pod svahom, považuje za nezodpovedné.
Netreba sa báť
Ľuďom dokážu hory poskytnúť jedinečné zážitky. Pády a pošmyknutia môžu stretnúť aj tých najlepšie pripravených, ale radosť z pohybu v krásnom prostredí si treba v prvom rade užívať.
Je typické, že mi v utorok ešte raz zavolal záchranár Janko Kušnirák. Chcel sa uistiť, že jeho odpovede nevyznejú ako systém zákazov a príkazov s cieľom vystrašiť ľudí chodiť do prírody.
„My určite nikomu nezakazujeme chodiť do hôr. Choďte na túry, teraz je nádherné počasie, len na to treba byť pripravený. Ale určite napíš, že najprv treba navštíviť našu stránku!“ poprosil ma.
Práve teraz horská záchranná služba na svojom webe varuje pred zľadovatenými horskými chodníkmi a vysokým rizikom nebezpečných pádov.
