LIPTOV. Najvyššie dane za psa platia ľudia v Liptovskom Mikuláši. Mesto zvýšilo poplatok na 40 eur. Ružomberčania platia 34 eur a majitelia psov v Liptovskom Hrádku 33 eur.
V Liptovskom Mikuláši žije v súčasnosti takmer 2010 psov, ročne vyberie radnica na daniach takmer 30-tisíc eur. Približne rovnaký počet psov eviduje aj ružomberský mestský úrad, ročne je kasa vďaka tomu plnšia o 24-tisíc eur.
Z výberu dane si, podľa slov mnohých majiteľov, urobili jednoduchý zdroj príjmu, niektoré mestá dane vyberú, no psičkári nevidia, že by ich využívali v ich prospech. Niektoré mestá vyzbierané dane investujú, napríklad, do nákupu špeciálnych vysávačov alebo košov.
Ak zlyhávajú majitelia, čistiť by mali technické služby
V meste s priemerne 10-tisíc obyvateľmi a približne tisíckou psov psy vyprodukujú asi sto kilogramov výkalov denne, 3 tony mesačne a neuveriteľných 36 ton ročne.
Pre mestá Ružomberok aj Liptovský Mikuláš, ktoré majú približne rovnaký počet obyvateľov, to znamená obrovské množstvo psích výkalov. Väčšia časť z nich totiž ostáva na verejných priestranstvách obcí a miest a hlavne na jar vidieť, čo to znamená.
„Platíme za psa 40 eur a nič sa nám nevracia. Ulice a trávniky sú najmä po zime znečistené. Nie každý majiteľ po psovi zbiera, ale čistotu by mali zabezpečiť mestské technické služby, veď si za psov platíme nemalé peniaze,“ rozhorčoval sa Michal z Nábrežia v Liptovskom Mikuláši.
Dane zvýšili po niekoľkých rokoch
Liptovskomikulášsky primátor považuje tvrdenie o stále vyšších daniach za psa v paneláku za zavádzajúce. K zmene poplatkov za psa totiž došlo prvýkrát po mnohých rokoch.
Alexander Slafkovský vysvetlil, že mesto neustále zabezpečuje čistenie verejných plôch. Náklady priebežne rastú, menia sa v závislosti od intenzity znečistenia.
Pozostatky po psoch odstraňujú technické služby v rámci čistenia priestranstiev. „Na ručné čistenie sme zabezpečili aktivačných pracovníkov, čistenie miestnych komunikácií a chodníkov vykonávajú strojmi,“ priblížil primátor.
Pre psičkárov pripravujú prekvapenie
Mesto Nová Dubnica sa nedávno rozhodlo, že peniaze využije na projekty, ktoré súvisia s chovom psov. Kúpili vysávač na zber psích výkalov, vyčlenili plochy na voľný pohyb psov, po uliciach rozmiestnili psie toalety, chovateľom rozdávajú vrecká.
Liptovskomikulášska radnica pripravuje niekoľko noviniek, ktoré by mali zlepšiť podmienky chovania psov v meste.
„S poslancami i ostatnými zainteresovanými diskutujeme o novinkách pre psičkárov, ktoré by zlepšili pre ich miláčikov podmienky. O niektorých z nich sa dozvedia pravdepodobne už v tomto roku,“ vysvetlil Slafkovský.
Vrecká nenaučia ľudí čistote
Ružomberská radnica, rovnako ako v susednom Liptovskom Mikuláši, nezvažuje rozdávanie papierových vreciek. Na ich nákup by, podľa hovorkyne Michaely Milej, vyzbierané dane nestačili. Okrem toho to nerieši problém s nedisciplinovanými majiteľmi psov.
Psičkári v meste môžu venčiť psov na voľných priestranstvách. Pri plochách na Rovni, parkoch na Žilinskej a Bystrickej ulici, sú umiestnené aj malé kontajnery na výkaly. Mesto ich vyváža raz za dva týždne.
„Plochy vyčlenené na voľný výbeh psov od výkalov čistia pri kosení štyrikrát ročne. Plochy, ktoré užívajú psičkári neoprávnene, teda ostatné trávnaté plochy, sa vyčistia po zime pri prvom kosení,“ vysvetlila Milá.
Prehlásenie musia podpísať dvaja susedia
Radnica v Liptovskom Hrádku odovzdá psičkárovi vrecká a lopatky na zber exkrementov, dosiaľ si ich prevzala sotva tretina z nich. Na daniach za 550 psov vyberie mestský úrad 10–tisíc eur.
Majiteľ alebo držiteľ psa v Liptovskom Hrádku okrem iných dokladov vypĺňa čestné prehlásenie, ktoré musia podpísať aj dvaja susedia. Tým potvrdzujú pravdivosť a úplnosť údajov.
„Nevidím zmysel takéhoto vyhlásenia, podľa mňa, sú to len zbytočne vyhodené papiere. Veď ak by som psa chcela zatajiť, urobím to. Keď ho priznám, nie je predsa dôvod, aby čestné vyhlásenie podávali moji susedia,“ povedala jedna z majiteliek psa.
Susedia totiž podpisujú len čestné prehlásenie, žiaden súhlas či nesúhlas s chovom psa. „Je to potrebné z dôvodu preukázania odkedy je pes chovaný, ak je prihlasovaný pes starší ako šesť mesiacov a ak majiteľ nemá iný doklad preukazujúci nadobudnutie psa, teda napríklad kúpnu, či darovaciu zmluvu. Týmto spôsobom znižujeme daňové úniky,“ vysvetlila Iveta Jurečková z hrádockého mestského úradu.
Útulky podporujú v prospech všetkých
Mestá využívajú časť peňazí na financovanie karanténnych staníc alebo útulkov. Majitelia psov, ktorí platia dane, to ale nepovažujú za investície v ich prospech. „Za psy v útulkoch ich bývalí majitelia v drvivej väčšine neplatili dane, dokonca ich ani len neprihlásili na úrade,“ povedal Michal, chovateľ kríženca.
Zástupcovia liptovských mestských samospráv sa zhodli, že prevádzkovanie karanténnych staníc je služba pre všetkých ľudí, bez ohľadu na to, či vlastnia alebo nevlastnia psa.
„Mesto rieši problém túlavých psov hlavne pre ochranu ľudí. Aj tých, ktorí majú psa a platia zaň. Napadnutie psa na vôdzke túlavým psom nie je žiaduce. Túlavý pes môže tiež nakaziť nejakou chorobou psičkára i nepsičkára,“ vysvetlil Slafkovský. Na prevádzkovanie karanténnej stanice v Liptovskej Ondrašovej ročne prispieva mesto sumou 9600 eur.
Ružomberský mestský úrad podporuje Centrum nájdených zvierat v Bielom Potoku 11-tisíc eurami ročne. „Karanténna stanica alebo útulok pre zvieratá sú pre mesto veľmi potrebné a zároveň prospešné. Zabezpečujeme tam umiestňovanie túlavých psov, ktoré by sa ináč voľne pohybovali po meste,“ zdôraznila Milá.
