PRIBYLINA. „Tkali sme od Troch kráľov, ale krosná poslednú marcovú sobotu už odložím. Treba riadiť na Veľkú noc," usmiala sa Anna Juríková. Takže krosná budú znovu odpočívať v šope až dovtedy, kým nepominú práce v záhrade a na poli. Skôr však, ako ich tam odložia, sme sa o tkaní na krosnách a rámčekoch rozprávali v dvoch Juríkových rodinách v Pribyline.
Pestrofarebné klbká nastrihaných látok na tkanie pripomínajú veľkonočné vajíčka.
Na krosnách Anna Juríková natkala aj prestierania.
„Ako chlapec som po škole sadol za krosná aj ja a kým mama prišla z dojenia, odtkal som jednu hviezdu na koberci. Samozrejme, farebné handričky nachystala mama," prezradil Stanislav Jurík, syn ďalšej z Juríkových žien - Heleny Juríkovej (na poslednej fotografii).
Anna Juríková pri strihaní pásikov z látky na tkanie kobercov. Žena si najradše strihá handričky popri tkaní. Vtedy vraj presne vie, akú šírku musí mať každý pásik.
Nové tkané koberce už idú dolu z krosien, aby na Veľkú noc privítali kúpačov v chodbe a kuchyni u Anny Juríkovej.
Elene Juríková, Annina svokra, pri tkaní posledných centimetrov koberca.
Blesky na koberci vznikli pod rukami Heleny Juríkovej.
Obrus tkaný na krosnách.
Ani jedna z Juríkových žien si nepamätá, koľko kilometrov kobercov natkali na krosnách. Vraj ich bolo neúrekom.
Mama Anna Juríková inšpirovala aj svoju dcéru Miroslavu, ktorá si rada sadne za veľké krosná v keleri (prízemnej miestnosti domu). Oveľa viac však tká menšie výtvory na rámoch, ktoré jej zhotovuje otec a na ktorých môže pracovať vo svojej izbe. Veľakrát nestačí ženám len prax, ale obe zalistujú aj v odbornej literatúre.
Pestrá zmes dečiek, ktoré natkala na rámoch Mirka.
Každý nápad si Mirka najprv nakreslí na štvorčekovaný papier, až potom začne handričky či vlnu prepletať medzi nite osnovy.
Rodí sa nový obraz: Mirka Juríková pri práci na rámčeku.
Rodí sa poťah na kuchynské stoličky: Helena Juríková pri práci na rámčeku.
