LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Futbalu sa venoval už od detstva. Ako 11-ročný začal hrávať v žiackom mužstve v Liptovskom Mikuláši. Potom pokračoval v doraste, v tíme, ktorý v roku 1951 získal titul majstra Žilinského kraja. O rok neskôr s mužstvom titul nielen obhájili, ale po rozhodujúcom zápase, keď porazili Gottwaldov 3:2, vyhrali aj moravskú skupinu.
Mladý futbalista si potom zahral aj v zápasoch o majstra Československa. Mikulášania mali titul takmer na dosah, keď vyhrali nad Plzňou 2:1, remizovali s Mladou Boleslavou 1:1, ale vo finále s Košicami prehrali 0:3. Bol to najväčší historický úspech liptovskomikuláškeho dorastu, na ktorom sa podieľal aj mladý Pavel Mejcher. Jeho výkony neskôr upútali aj asociačných trénerov a v roku 1952 už hrával v slovenskom juniorskom výbere.
Futbal hrával až do štyridsiatky
Počas vojenčiny v žilinskej Dukle sa venoval nielen futbalu, ale aj ľadovému hokeju. Po vojenskej službe sa vrátil do Liptovského Mikuláša, kde stabilne hrával a viedol mužstvo ako kapitán až do svojich štyridsiatich rokov. Mesto, okres či bývalý Stredoslovenský kraj často reprezentoval na rôznych futbalových podujatiach.
Futbalový veterán Lukáš Karel strávil s Pavlom Mejcherom veľa rokov nielen ako kolega v Kožiarskych závodoch, ale hlavne ako futbalový spoluhráč. „Prvýkrát sme sa stretli, keď som ešte v 1958 roku ako vojak hrával za Lokomotívu Košice.
Funkcionári z vtedajšieho mikulášskeho futbalového klubu ma spolu v Pavlom Mejcherom oslovili, či by som neposilnil ich mužstvo. Hrali sme rovnakú súťaž, takže keď mi vybavili všetko potrebné, neváhal som. Od tohto momentu sme v spoločnom mužstve hrávali až do roku 1968.
S mikulášskym tímom sme v tom čase postúpili z majstrovstiev Žilinského kraja do Divízie východ. Dokonca sme tri roky bojovali o postup do celoštátne ligy,“ zaspomínal liptovský futbalový veterán.
Neveril, že výsledok ešte upravia
Pavel Mejcher zaujal svojimi futbalovými kvalitami aj funkcionárov vo vyšších súťažiach. Oslovil ho Slovan Bratislava, Dukla Banská Bystrica či Ružomberok.
V mužstve Banskej Bystrice odohral aj dve stretnutia pohára SNP, nastúpil aj proti Dukle Brezno či Dukle Praha. Napriek lákavým ponukám ostal verný mikulášskemu futbalu. V roku 1960 ho ako jediného futbalistu zaradili do ankety o desať najlepších športovcov okresu.
Lukáš Karel nezabudol spomenúť nezvyčajný futbalový zážitok, ktorý sa stal pred rokmi počas jarného zápasu v Ružomberku.
„V úvode druhého polčasu sme prehrávali 2:0. Povedal som preto Pavlovi, že idem do útoku, aby sme výsledok aspoň upravili. On mi odpovedal - nechoď, ešte je čas. Ostal som. Do útoku som išiel až dvadsať minút pred koncom, ale neveril som, že výsledok ešte vyrovnáme.
Paľo kopol dva trestné kopy z polovice ihriska, zacentroval na mňa tak, že som obe strely premenil a vyrovnal som. Dve vydarené a takmer rovnaké akcie nás zachránili. Neuveriteľné góly opisovali aj v okresných novinách,“ porozprával L. Karel.
V roku 1968 prestal Pavel Mejcher futbal aktívne hrať. Venovať sa mu ale neprestal. Ako tréner odovzdával dlhoročné skúsenosti mladším futbalistom.
Trénoval aj mikulášske áčko
Trénoval mikulášske áčko, ale aj futbalistov v Závažnej Porube, ktorá pod jeho vedením získala Slovenský pohár Stredoslovenského kraja. S trénerom Pavlom Mejcherom sa darilo aj iľanovským futbalistom, ktorí dvakrát postúpili do vyššej súťaže.
„Často spomínal na futbalové legendy Martina Hubku a Jána Čaju. Od detstva boli jeho veľmi dobrými priateľmi hokejisti svetového formátu ako Ján Starší či Stan Mikita. Pavol nebol len vynikajúci futbalista, ale aj priateľ, na ktorého som sa mohol vždy spoľahnúť,“ zakončil L. Karel.
