LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Malí čitatelia v Liptovskom Mikulláši mali už šiesty raz možnosť stráviť noc s najslávnejším rozprávkárom Hansom Christianom Andersenom.
Vstupenkou pre tri desiatky detí, ktoré prišli do Liptovskej knižnice Gašpara Fejérpataky-Belopotockého, bola rozprávková maska. Medzi spáčmi sa ocitli pirát so Snehulienkou a kovbojom či šašo s vílou.
Rozprávkové bytosti privítala Marcela Feriančeková, riaditeľka knižnice a slovenský rozprávkár Pavol Dobšinský, ktorý im porozprával o Valibukovi aj o tom, kde je ukrytý Jánošíkov poklad.
Na dobrodružnej ceste plnili úlohy
Na úvod sa predstavili deti z divadelného krúžku Školského klubu pri Základnej škole Janka Kráľa s rozprávkou Soľ nad zlato a ukážkami cvičenia s obručou a country tancov.
Každá maska sa predstavila svojim spoluspáčom a po večeri sa deti vydali na dobrodružnú cestu so stanovištiami, na ktorých museli plniť súťažné úlohy. Každé z nich malo meno klasických slovenských rozprávok.
Deti riešili úlohy, kreslili, stavali veže, točili obručou, triafali loptičkou do koša, zrážali kolky, skákali vo vreci, skladali puzzle, hádali názvy rozprávok, riešili logické hlavolamy, vyrábali kráľovské koruny a žezlá, liezli antistresovým tunelom, oddeľovali šošovicu od hrachu.
Po splnení úloh na každom z desiatich stanovíšť dostali na ruku alebo čelo rozprávkovú pečiatku a zápis do Karty úloh. Kto ju mal vyplnenú, dostal preukaz spáča s právom stráviť noc v knižnici.
Porazili zlo a zjedli poklad
„Potom sa museli deti trošku zamyslieť, pretože prišla chvíľa ozdobiť stromček Rozprávkovník, Andersenius Fabularis, zelenými lístkami. Na každom z nich bolo jedno detské želanie, ktoré sa určite vyplní, veď je to rozprávkový strom,“ priblížila Marcela Feriančeková.
Deti si želali, aby prečítali ešte veľa kníh, vedeli lietať, mali poriadok v skrinkách, aj zdravie, peniaze, bazén, zajačika, veľa hračiek a kníh.
Keď bol stromček celý zelený a želania napísané, deti sa rozdelili do troch skupín. Vtedy z knihy vyšla tajuplná Korzárka, ktorá pomáhala deťom hľadať poklad v krajine Rozprávkovo a oslobodzovať Vílu, ktorú uniesol zlý Černokňažník. Potme, iba s baterkami, lúštili indície, ktorá cesta vedie k zloduchovej skrýši a pokladu. Nebolo to jednoduché, museli premôcť zlú silu, nájsť správne kľúče, čarovať a premôcť strach, aby všetko dobre dopadlo, dobro zvíťazilo, zlo bolo porazené, víla slobodná a poklad nájdený a vzápätí aj zjedený. Bola to totiž výborná a nádherná torta.
Na noc v knižnici budú dlho spomínať
Hodiny už dávno odbili polnoc a deti zmáhala únava. Preto sa prezliekli do pyžamiek a v spacákoch počúvali rozprávku na dobrú noc. Čochvíľa boli v ozajstnej Ríši snov.
Oči sa deťom začali otvárať už skoro ráno. Rýchlo sa umyli, prezliekli s naraňajkovali. Knihovníčky im pomohli zbaliť spacáky a čakali na rodičov, ktorí po nich čoskoro prišli.
„Podujatie dopadlo dobre, nikto sa nezranil, nič sa nikomu nestratilo. Prvé ohlasy od detí boli veľmi uspokojivé a veríme, že tak ako minuloroční spáči, aj títo budú na noc v knižnici ešte dlho spomínať. Lebo okrem ohromného dobrodružstva, kde často prekonávali aj sami seba, našli si aj nových kamarátov,“ uzavrela Feriančeková.
