RUŽOMBEROK. Titul čestného občana mesta Ružomberok prevzal Jaroslav Rezník za celoživotné literárne dielo s odkazom na svoje rodisko pri príležitosti okrúhlych sedemdesiatich narodenín.
Do základnej školy chodil v Liskovej, gymnázium navštevoval v Ružomberku a po maturite odišiel do Bratislavy, kde pôsobí dodnes. Do Liptova chodí pomerne často, žijú tu jeho štyria bratia a početná rodina.
Váži si, že ho ocenili v rodnom meste
„Už v evanjeliu stojí, že doma nie je nikto prorokom, preto si toto ocenenie veľmi cením. V meste, kde sa narodil, si človek ťažko získava uznanie, pretože miestni ho poznajú aj s chybami, ktorých sa dopustil. Pozitíva potom musia vysoko prevážiť, aby omyly prehliadli,“ povedal Jaroslav Rezník.
Rezník svoj pozitívny vzťah k Ružomberku a dolnoliptovskému kraju vyjadril v niekoľkých básňach. Dokonca veršami vyzdobil aj monografiu Františka Šlachtu, pre ktorú napísal niekoľko básní inšpirovaných ružomberskými ulicami a vrchmi.
Oceňovanie by nemalo byť tradíciou
Na nedávnom mestskom zastupiteľstve poslanci schválili osadenie dvoch pamätných tabúľ ružomberským rodákom Ľudovítovi Fullovi a Ferdinandovi Starkovi. Primátor Ján Pavlík však nechce, aby sa z udeľovania titulu čestného občianstva stala tradícia.
„Je mi cťou, že práve v predveľkonočnom období sme si uctili pamiatku diela človeka, ktorý je Ružomberčan a má k mestu úzky vzťah. Nebolo by však správne, keby sme z udeľovania čestného občianstva, čo je vrcholné ocenenie mesta, urobili tradíciu. Na druhej strane, rád ho odovzdám ľuďom, ktorí si takéto ocenenie zaslúžia,“ povedal ružomberský primátor Ján Pavlík.
Vlasť vlastní človeka
„Titul čestného občana mesta považujem za veľmi pekný prejav cti zo strany môjho rodného Ružomberka. Čím som starší, všetko naokolo, Mních, Čebrať, Váh, ma hlasno oslovuje a víta. Preto som si uvedomil, že vlasť nie je to, čo vlastníme, ale to, čo vlastní nás,“ povedal Rezník.
Táto myšlienka sa stala ústredným motívom jeho najnovšej knihy Túry do literatúry 2. Rezníka k nej priviedla pozoruhodná podobnosť slov. „V žiadnom slovanskom jazyku nie sú slová vlasť a vlastniť také podobné,“ priblížil spisovateľ.
Rezník, hoci žije v hlavnom meste, do rodného kraja cestuje pomerne často. „Ružomberok opeknieva, troška som v rozpakoch z diaľnice a tým, čo sa stane s Čebraťom, ak v ňom bude tunel, s Váhom, štvrťami a ulicami. No úprimne, rád by som sa dožil toho, že prídem do Ružomberka po diaľnici,“ povedal spisovateľ s úsmevom.
Chce sa pokúsiť vyjsť na Choč
Recitovanie Rezníkovej básne Lisková je tradičnou súčasťou výstupu na Choč. Vyzdvihuje kraj, v ktorom prežil krásne a dobrodružné detstvo.
„Báseň ľudia na vrchu recitujú už osem rokov. Organizátori ma preto poprosili, aby som napísal novú. Vytvoril som báseň Choč a tento rok by som jej prednes na Choči chcel zažiť aj ja. Ale na zostup dole budem potrebovať dvoch nosičov,“ zažartoval čerstvý sedemdesiatnik.
