LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Psík medvedíkovitý nepatrí k typickým zástupcom živočíšnej ríše u nás, prišiel z východnej Ázie a postupne sa udomácňuje aj v Európskych krajinách.
Študenti odboru stráže prírody objavili na Háji Nicovô mláďa psíka medvedíkovitého, ktoré matka pravdepodobne nestihla ukryť.
Aby ho ochránili pred slnkom, urobili mu úkryt zo suchej trávy.
K šíreniu prispela kalamita
Pracovníci Správy Tatranského národného parku (TANAP) registrujú malú šelmu, ktorá nepatrí k našim pôvodným zvieratám, už viac ako desať rokov a jej výskyt je stále častejší.
„Počet odhadujeme na niekoľko desiatok kusov. Tento druh je celoročne lovený, nie je to chránený druh živočícha, preto ani nie je pod naším drobnohľadom,“ vysvetlila Viera Kacerová, zoologička TANAP-u.
Psík nemá u nás, okrem človeka, prirodzeného nepriateľa. „Žije v dierach po jazvecoch, líškach, alebo si ich vyhrabáva sám, zväčša žije nočným spôsobom života. Jeho šíreniu z východu na západ pravdepodobne pomohla aj kalamita v lesných porastoch, kedy došlo k odkrytiu veľkých plôch, predtým husto porastených stromami,“ priblížila Kacerová.
K ľudským obydliam nechodí
Psík medvedíkovitý je pre človeka nebezpečný tým, že prenáša besnotu a pásomnicu líščiu.
Pri Háji je najväčšie liptovskomikulášske sídlisko a jeho obyvatelia už mali problém s líškami, ktoré prenášali besnotu. Prítomnosť psíka by situáciu nemala zhoršiť.
„Jeho početnosť nie je veľká a nemá tendenciu prenikať k ľudským sídlam,“ doplnila zoologička.
Psík nevie štekať a najviac mu chutia vajcia
Hoci privandrovalec z východnej Európy patrí medzi psovité šelmy, je všežravec a nevie štekať.
Živí sa hlodavcami, rybami, bezstavovcami, plazmi, žabami, semenami a bobuľami rastlín. Najviac škôd spôsobuje požieraním vtáčích vajec, vtákov a obojživelníkov.
