Pondelok, 18. december, 2017 | Meniny má Sláva, Slávka
Pridajte si svoje mesto

Keď dotkali, veštili, či sa žene narodí chlapec, alebo dievča

Krosná, špuliar či snuvadlá boli kedysi takmer povinnou výbavou každej domácnosti na dedine. V súčasnosti sa vytrácajú nielen z domov, ale pomaly aj z jazyka.

Elena Juríková z Pribyliny tká koberce z nastrihaných pásov handričiek.(Zdroj: DAGMARA SARITA POLIAKOVÁ)

PRIBYLINA. „Tkali sme od Troch kráľov, ale krosná som poslednú marcovú sobotu odložila,“ usmiala sa Anna Juríková z Pribyliny, matka dvoch dospelých detí.

Krosná majú u nej vždy svoje miesto niekoľko zimných až jarných mesiacov, ale len dovtedy, kým treba robiť už v záhrade a na poli.

Na východe tkala obrusy, v Liptove najmä koberce

Dôchodkyňa Helena Juríková, Annina príbuzná, desiatky rokov žije v Liptove. Tkať však začala ako dievča doma v Dargove najmä obrusy a prestierania.

„Nemala som to rada. Bola som najmladšia z dievčat a každej sa tkali do výbavy obrusy, plachty aj okrúhle chlebovky na veľkonočné posvätenie do kostola.“ Tými sa na východe staré babky chválili práve na Veľkú noc. Iba vraj tak pozerali jedna po druhej, ktorá krajšiu odtkala.

„Doma sme koberce netkali. Keď som prišla do Pribyliny, môj muž mi povedal – neboj sa nič, naučím ťa. Veru ma naučil a keď som sa niekde pomýlila, hneď ukázal, pokiaľ robotu vypárať. Neušla mu žiadna chyba, tak som sa na nich učila.“

Potom už vytkávala koberce jedna radosť. Do výbavy ich pripravila pre všetky svoje štyri deti. Tie však tiež museli pridať ruku k dielu. „Ako chlapec som po škole sadol za krosná aj ja a kým mama prišla z dojenia, odtkal som jednu hviezdu na koberci. Samozrejme, farebné handričky nachystala ona,“ prezradil Stanislav Jurík, Helenin syn.

Či sa narodí chlapec, či dievča, prezradila palička

Rôzne rituály neobišli ani tkanie. Helena Juríková si na niektoré spomenula: „Keď sa nite navíjali na krosná na začiatku tkania, niektorá zo žien ich vždy za uzol držala pod krosnami, kým ich ostatné napli. Skôr ako ich pustila, iná žena chytila hrnček vody a poliala ju. Vraj preto, aby z krosien rýchlo koberce či plátno zišli.“

Alebo: „Tkaninu si zvyčajne na krosnách značila tkáčka po desiatich metroch, aby sa výsledná práca dobre počítala. Keď znaky pri tkaní smerovali k stene, hovorilo sa, že tkanie bude stenať a pôjde pomaly. Ak znaky smerovali k oknu, gazdiná šikovne odtkala.“

Záver tkania bol dôvodom aj na veštbu. Ak bola v rodine alebo v susedstve tehotná žena práve v čase, keď sa končilo tkanie, tkáčka myslela na ňu. „Keď palička vypadla z krosien po dotkávaní posledných centimetrov koberca, tkáčka ju uchytila a utekala s ňou na cestu,“ vysvetľovala Helena Juríková. „Keď stretla chlapa, tehotná vraj porodí chlapca, keď ženu, narodí sa dievčatko.“

Žena natkala stovky metrov kobercov

Anna Juríková sa do Pribyliny vydala takmer pred tridsiatimi rokmi. Tkať nevedela, ale našla si dobré „učiteľky“ medzi miestnymi tkáčkami. Nebola to len jej svokra Elena či teta Helena, ale aj ženy z dediny Zuzka Pozorová a Žofka Búziková.

Tkanie dodnes považuje za súčasť svojho života. Natkala stovky metrov kobercov, ako v tejto oblasti Liptova nazývajú behúne či pokrovce. Určitým spôsobom tkanie považuje aj za ekologický spôsob, ako ešte zúžitkovať nepotrebné tkaniny z domácnosti. Nastrihá ich na pásiky, navinie na klbká a potom sadá s nimi za krosná. Látky si však nestrihá dopredu. Najradšej to robí popri tkaní. „Vtedy už presne viem, akú šírku musí mať každý pásik, aby sedel do koberca,“ vysvetlila.

Mama Anna Juríková inšpirovala aj svoju dcéru Miroslavu, ktorá si rada sadne za veľké krosná v keleri (prízemná miestnosť domu). Oveľa viac však tká menšie výtvory na rámoch, ktoré jej zhotovuje otec a na ktorých môže pracovať vo svojej izbe pri hlučnej modernej hudbe. Vzory týchto obrazov – tapisérii - si vymýšľa sama alebo sa necháva inšpirovať rozprávkami, ale aj reálnymi predmetmi.

Veľakrát nestačí obom ženám len prax. Obe rady zalistujú aj v odbornej literatúre. Navyše, Mirka tohto školského roku končí v Liptovskom Mikuláši Odborné učilište na Ul. Janka Alexyho, odbor tkáč a textilná vyroba. Bez zaváhania vysype zo seba všetky odborné vedomosti z tejto profesie, zľahka rozoznáva uzly, spôsoby tkania, vzory pri vytkávaní, pomenúva časti tkáčskych stavov odbornými názvami. Vidno, v profesii sa našla.


  1. Do Korytnice vypravili vlak po štyroch desaťročiach 958
  2. Razenie tunela Čebrať chcú obnoviť vo februári Foto 639
  3. D. Kucharčík odchádza 450
  4. Tomáša zatkli pre drogy 295
  5. Smrečanci vyhrali grant na detské ihrisko 132
  6. Do Korytnice vypravili vlak po štyroch desaťročiach 87
  7. Tatran oslávil prelomový rok 86
  8. Razenie tunela Čebrať chcú obnoviť vo februári Foto 82
  9. Sapara by hokej pridal aj do tréningu futbalistov 82
  10. Zmeny v autobusoch 77

Najčítanejšie správy

Mikuláš

Do Korytnice vypravili vlak po štyroch desaťročiach

Po viac ako štyridsiatich rokoch vypravili motorový vlak z ružomberskej hlavnej stanice na trať vedúcu do Korytnice. Ružomberskí nadšenci by boli radi, keby historický vláčik jazdil po trati pravidelne.

Razenie tunela Čebrať chcú obnoviť vo februári

Práce sa naplno rozbehnú až po tom, ako diaľničiari ukončia proces posúdenia vplyvov novej trasy tunela na životné prostredie.

D. Kucharčík odchádza

Dušan Kucharčík bol 
neodmysliteľnou súčasťou obrany. 23-ročného stopéra sme vyspovedali ihneď po oznámení veľkej správy.

Tomáša zatkli pre drogy

Vo štvrtok 14. decembra vo večerných hodinách vykonala polícia policajnú akciu, počas ktorej zatkla 26-ročného Tomáša z Liptovského Mikuláša.

Smrečanci vyhrali grant na detské ihrisko

V internetovom hlasovaní podporili projekt nielen domáci, ale aj obyvatelia okolitých obcí a Liptovského Mikuláša.

Blízke regióny

Mapa bola starovekým GPS, treba po nej prejsť prstom

Prvým GPS budú možno naši pravnuci nazývať mapy a atlasy, vďaka ktorým sme ešte nedávno dokázali precestovať celý svet. Túto a aj iné pravdy si môžete pozrieť na výstave Prstom po mape, ktorú sprístupnili v Literárnom múzeu SNK.

Mesto ide riešiť problémové križovatky

Najhoršia situácia je na Huštáku, medzi Mestským parkom a Slovenkou a pri kruhovom objazde blízko Lidla smerom na Podlavice.

Ohňostroje už dostali pravidlá. Pozrite sa, aké

Používanie ohňostrojov v metropole Bielej Oravy upraví nové nariadenie. Jeho porušenie môže vyjsť až 500 eur.

Vo Vrútkach zachraňovali topiacu sa srnku

Na podnet občana, ktorý videl v rieke Turiec topiacu sa srnku, začal boj o jej záchranu.

HOKEJ: Martinčania premrhali trojgólový náskok, potom ich posledná Gelnica dorazila v nájazdoch

Naši vyhrávali po dvoch tretinách už 4:1, v závere III. tretiny aj 5:4, no i tak to nestačilo. Domov si chalani vezú len jeden bod, o ďalší prišli v penaltách.

Všetky správy

Velez-Zuzulová: Išla som do niečoho, čo sa doteraz nikomu nepodarilo

Som športovkyňa, ktorá sa nikdy neuspokojí s tým, čo dosiahla, hovorí slovenská slalomárka.

Dravecký ozrejmil svoje vyhodenie. Beriem všetko na seba, tvrdí

Hokejista Vladimír Dravecký si s veľkou pravdepodobnosťou nezahrá na olympiáde v Pjongčangu.

Hlavné centrum džihádistov? Je hneď za hranicou

Viedeň sa stala bránou radikálov, ktorí cestovali do Sýrie aj Iraku. Niektorí sa vracajú.

Učiteľka mala žltačku a chodila do práce. Rodičia škôlkarov o tom nevedeli

V pondelok bude Miestny úrad vo Vajnoroch, ktorý je zriaďovateľom škôlky, skúmať, prečo o žltačke neinformovala rodičov.