LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Pýšiť sa ale nemôže vstupným areálom, ktorý je sčasti v dezolátnom stave. Vstup do Demänovskej jaskyne slobody vedie cez budovu starého štvorposchodového horského hotela. Opadáva z neho omietka, tehly sa rozpadávajú a celá stavba drží pokope takpovediac silou vôle.
Zážitok Mikulášana Karola je typický príklad, čo preblysne hlavou každému návštevníkovi jaskyne.
„V Jasnej sa už nedalo lyžovať, tak som sa pred príbuznými zo zahraničia chcel pochváliť najkrajšou slovenskou jaskyňou a zobral ich na prehliadku. Dlho som v jaskyni nebol ani ja, preto som sa tešil ešte viac,“ opísal Karol.
Prekvapenie skutočne zažili, ale iné, ako by si priali. „Odrovnal nás pohľad na vstupnú budovu do Demänovskej jaskyne slobody. Na zaplakanie. Namiesto hrdosti som sa pred príbuznými zahanbil. Našťastie, prehliadka a krása jaskyne zatienila počiatočnú hrôzu, ale zážitok si budem pamätať navždy,“ povedal rozhorčený Mikulášan.
Rekonštrukcia hotela mala zavŕšiť odvážny projekt
„Návštevníci majú úplnú pravdu,“ povedal riaditeľ Správy slovenských jaskýň Jozef Hlaváč.
Jaskyniari obnovili a postavili moderné vstupné areály takmer vo všetkých slovenských jaskyniach, len v tej liptovskej sa im to zatiaľ nedarí. Akoby nad vstupom a horským hotelom visela kliatba v podobe nekonečných problémov, ktorú, aj napriek snahe, prelamujú veľmi ťažko.
Jaskyniarov dlhodobo trápi stav budovy horského hotela, ktorý sa už vôbec nevyužíva.
V roku 1998 schválilo ministerstvo životného prostredia jaskyniarom program na rekonštrukciu vstupného areálu do jaskyne. Smelé plány, ktoré mali zo slovenského klenotu urobiť návštevné miesto európskeho formátu, mala zavŕšiť rekonštrukcia hotela na moderné kultúrno-výchovné a kongresové centrum jaskyniarstva.
Priestory vstupného areálu nemohli opravovať naraz, pretože by to znamenalo niekoľkoročnú uzáveru pre návštevníkov. Práce preto rozvrhli tak, aby neobmedzovali návštevnosť jaskyne.
Postupne, napríklad, zbúrali staré sociálne zariadenie a postavili nové, zrušili technicky zastaralú lanovku, prestavali bufet, vstupnú halu, terasu, inžinierske siete, opravili prístupový chodník. Zostáva už len budova horského hotela.
Bude slúžiť verejnosti aj odborníkom
Záverečnou etapou úpravy vstupného areálu je, podľa rozsiahleho projektu, zbúranie hotela až po murované prízemie, ktoré chce Správa slovenských jaskýň ošetriť a zachovať.
Štvorposchodový hotel bez prístupovej cesty v Demänovskej doline, v ktorej nie je núdza o ubytovanie, je, podľa Hlaváča, zbytočnosť. Preto chcú stavbu znížiť a prestavať, aby sa úplne využívala.
„Časť prízemia chceme využiť na priestory pre zamestnancov. V druhej časti zriadime expozíciu o histórii unikátneho systému Demänovských jaskýň a urobíme bufet s rýchlym občerstvením,“ opísal riaditeľ Správy slovenských jaskýň.
Prvé podlažie bude slúžiť ako kongresové centrum pre skupiny študentov geológie, geografie, ochrany prírody, alebo zahraničné delegácie. „Takýchto skupín chodieva do Demänovských jaskýň veľmi veľa, pretože sú svetoznáme,“ priblížil Hlaváč.
Okrem toho sa kongresová sála bude využívať aj na premietanie filmov o jaskyniach pre bežných návštevníkov, ktorí takto môžu využiť čas čakania na vstup do jaskyne. Bude sa využívať aj pre vlastné akcie a konferencie.
Horský hotel chátra, odkedy ho postavili
Jaskyniari majú rekonštrukciu hotela naplánovanú do posledného detailu. Realizácia ale stroskotáva na chýbajúcom stavebnom povolení. „Tu sa začínajú všetky naše problémy,“ posťažoval sa Hlaváč.
Do roku 1952 spravovalo jaskyne Družstvo demänovských jaskýň, ktoré začalo stavať hotel po druhej svetovej vojne. Keď hotel dostavalo, došlo k zmene režimu a jaskyne boli zoštátnené.
Družstvo si na výstavbu hotela, jeho prevádzku a prevádzku jaskyne zobralo niekoľko úverov, ktoré nedokázalo splácať. Aj preto na jaskyne uvalil štát národnú správu.
Od roku 1954 do 1962 boli jaskyne, vrátane hotela, pod správou Turistu. Potom dostalo jaskyne Múzeum slovenského krasu a budovu Interhotely Ružomberok. Tento stav trval až do roku 1990.
„Po reštitúcii v roku 1991 sa dostala budova horského hotela pod našu správu. Do roku 1998 mala priestory prenajaté bratislavská spoločnosť, ktorá ich využívala na speleoterapiu. Až keď skončila nájomná zmluva, mohli sme začať niečo robiť so vstupnou budovou,“ vysvetlil Hlaváč a zdôraznil, že žiadny z množstva správcov a nájomcov do hotela takmer 50 rokov neinvestoval a budova úplne schátrala.
Ľudia si začali uplatňovať nárok na pozemky
Od roku 1998 mali jaskyniari voľné ruky a mohli začať s prípravou rekonštrukčných prác. Po zložitých papierovačkách a problémoch sa im podarilo pripraviť všetko potrebné na podanie žiadosti o stavebné povolenie a následne o grant z Európskej únie. Na to, aby mohli žiadať o európske peniaze, musia mať vysporiadané vlastnícke vzťahy k pozemkom vo vstupnom areáli.
„V roku 2006, tesne pred tým, ako sme mali predložiť dokumenty, došlo k uplatneniu reštitúcie časti podielnikov Družstva demänovských jaskýň s nárokom na vrátenie majetku. V archívoch sme našli dokumenty, ktoré dokázali, že to nie je opodstatnené a pozemkový úrad zmietol žiadosť zo stola,“ priblížil Hlaváč.
Pozemky odkúpia, aby nestrácali čas
Správa slovenských jaskýň síce súboj vyhrala, ale stratila ďalšie dva roky. Pripravili nové dokumenty a v roku 2011 prišla ďalšia reštitúcia. Ďalší ľudia si nárokovali na pozemky pod areálom.
Okresný pozemkový úrad im vyhovel a 117 metrov štvorcových sa dostalo do súkromných rúk. Hoci je to malá rozloha, pre prestavbu hotela to znamenalo nezanedbateľný problém, na ktorom mohlo všetko stroskotať.
„Odvolali sme sa na krajskom pozemkovom úrade, ktorý nám dal za pravdu, ale čo z toho? Ľudia už mali pozemky zapísané v liste vlastníctva,“ opísal Hlaváč.
Slovenská správa jaskýň mala dve možnosti. Súdiť sa a vymáhať pozemky späť, čo by zase trvalo istý čas, alebo sa dohodnúť s vlastníkmi a 117 metrov štvorcových odkúpiť.
„Druhá cesta bola pre nás kratšia a schodnejšia. Všetko sme pripravili, aby ľudia dostali za pozemky peniaze. Návrh leží momentálne na ministerstve, ale zmenilo sa vedenie a my opäť čakáme,“ povedal Hlaváč.
Času na získanie peňazí z únie je málo
Správe slovenských jaskýň sa teda podarilo dať do poriadku pozemky pod vstupným areálom. Aby mohli žiadať o stavebné povolenie Stavebný úrad v Demänovskej Doline, potrebujú iba podpis ministra na kúpnopredajných zmluvách.
Ani súhlas, ani stavebné povolenie ale nezaručujú, že plány moderného areálu sa raz zmenia na realitu. Posledné slovo bude mať Európska únia.
„Náklady na rekonštrukciu sme vyčíslili na dva milióny eur. Sami na to nemáme, sme odkázaní na finančnú podporu únie. Máme poslednú možnosť dostať sa k fondom. Na opravu môžeme čerpať peniaze iba z operačného programu životného prostredia. Doteraz sa dali z neho žiadať granty na podporu infraštruktúry a je viac ako pravdepodobné, že Európa pre túto oblasť už peniaze neposkytne a zameria sa na niečo iné,“ povedal Hlaváč.
Stav horského hotela, cez ktorý vojde do jaskyne ročne 100 až 150-tisíc návštevníkov, kazí dojem z perly medzi slovenskými jaskyňami. Aby sa mohla prívlastkom najkrajšej jaskyne pýšiť vo všetkých smeroch, potrebuje, aby sa kliatba strateného času čo najskôr prelomila. Veľa ho už neostáva.
