VAŽEC. Požiar, pri ktorom zhorelo do tla takmer 500 drevených usadlostí, ju zachvátil 17. júla 1931. O život prišli dve malé dievčatká a uhynulo nespočetné množstvo hospodárskych zvierat.
„Dedina sa premenila na hrozné zhorenisko, z ktorého trčali iba murované komíny. Strašná páľava dokonca vysušila potoky," zaspomínal 98-ročný Daniel Michalko.
„Väčšina ľudí bola na lúkach, kde sušili seno. Kým sa stihli vrátiť domov, bolo už všetko v plameňoch," dodala ďalšia pamätníčka Anna Hybenová.
Važťania ani po dlhých desaťročia nezabúdajú na nezlomnosť svojich predkov. „Zrazu prišli prakticky o všetko, no napriek tragédii obrovských rozmerov obdivuhodne nepodľahli zúfalstvu a nestratili nádej, ale vzápätí sa pustili do výstavby nového murovaného Važca," vyzdvihol starosta Rastislav Profant.
„Za pár hodín ľahlo popolom, čo predtým budovali celé generácie našich prarodičov. Hrozná katastrofa však nezlomila ich ducha, naopak, v tých najťažších chvíľach sa ukázala nepoddajnosť a tvrdá nátura Važťanov. Verím, že ju podedia v génoch aj ďalšie generácie obyvateľov jedného z najkrajších chotárov Slovenska," dodal.
