Prvé futbalové stretnutia neboli organizované a hrali ich väčšinou nadšenci. Futbal v mesta prešiel dlhým, storočným vývojom. V súčasnosti klub vychováva úspešné futbalové talenty a hrá v druhej najvyššej futbalovej súťaži na Slovenku.
Belan je bývalý futbalový funkcionár, ktorý napísal pamätnú knihu Sto rokov futbalu v Liptovskom Mikuláši. Hovorí, že futbalová história v meste úzko súvisí nielen s vývojom v civilných, vojenských a mestských kluboch. „Dôležitý je aj vývoj futbalu v mestských častiach Okoličné, Palúdzka, Iľanovo, Ploštín, Demänová a Liptovská Ondrašová,“ doplnil.
Do Liptova sa futbal dostal na začiatku 19. storočia, keď v roku 1906 vznikol v Ružomberku futbalový klub Concordia Sport Club Rózsahegy - ŠK Konkordia Ružomberok.
„Prvé dve futbalové stretnutie s ružomberským klubom odohrali v roku 1911 ešte neorganizovaní mladí športovci z Liptovského Svätého Mikuláša. Mužstvo viedol lekárnik Lajos Balló a doktor Antal Póly. Zápas skončil výsledkom 2:5 a hral sa v nedeľu 6. augusta 1911 o 17. hodine,“ dodal Ľ. Belan.
Rozvoj športového klubu prekazila vojna
Organizovaný futbal sa v meste začal hrávať 31. októbra 1912 v Liptovskom športovom klube Liptói Sport Club Liptószentmiklós – LSC. „Športový klub mal desať oddielov: lyžiarsky, sánkarsky, korčuliarsky, tenisový, kolkársky, futbalový, gymnastický, strelecký, šermiarsky, turistický, ale aj žiackej telovýchovy a plavecký. Klub financovali členovia, ktorí platili ročný príspevok. Preto v ňom boli organizovaní predovšetkým bohatší ľudia. Ďalší rozvoj klubu však prekazila svetová vojna,“ povedal Ľ. Belan.
Od vzniku prvej Československej republiky fungovalo v Liptovskom Mikuláši niekoľko ci-vilných futbalových oddielov: ŠK Kriváň, ŠK Makkabea, Rudá hviezda, JPT , ale i futbalové jedenástky vojenskej posádky. Neskôr v roku 1932 vznikol mestský klub VŠK, cez vojnu v roku 1942 FK a ŠK v roku 1943. Do organizovaného futbalu sa vojenské kluby zapojili až koncom štyridsiatych rokov. Futbalové kluby ŠK Okoličné a VŠK Palúdzka vznikli v roku 1934 z iniciatívy záujemcov o šport.
ŠK Kriváň i VŠK boli, podľa Ľ. Belana, veľmi chudobné kluby. V medzivojnovom období nebolo jednoduché zabezpečiť si prostriedky na chod. „Kluby žili prevažne z verejných zbierok a vstupného. Závodné jednoty po vojne financovali hlavne podniky. Členovia ŠK Okoličné ho financovali z členských príspevkov. Peniaze však získavali aj organizovaním divadiel či zábav,“ vysvetlil autor pamätnej knihy.
Bránky a rohy vytýčili len kolíkmi
Futbalisti LSC hrávali na ihrisku na prenajatých poliach, vedľa cesty do Ondrašovej, na bývalom trhovisku, na mieste dnešnej polikliniky. „Prví súperi si sťažovali na nerovný terén a neštandardné vybavenie ihriska. Bránky, rohy a stred ihriska boli vytýčené iba kolíkmi a postranné čiary špagátom,“ spresnil Ľ. Belan. Futbalisti ho v roku 1922 premiestnili za evanjelický kostol. Neskôr, v roku 1943, začal klub FK Kriváň s výstavbu štadióna za Váhom. Slávnostne ho otvorili v auguste 1947.
Vojenské kluby hrávali na trávnatých plochách v kasárňach, ale prenajímali si aj ihriská okolitých klubov. „Makkabea mala ihrisko pri gymnáziu. V Okoličnom vybudovali ihrisko v roku 1934 na poliach Prašiny, ktoré patrili doktorovi Františkovi Strelingerovi,“ zaspomínal Ľ. Belan.
Po druhej svetovej vojne bol v meste až do päťdesiatych rokov iba jeden civilný futbalový oddiel ŠK Liptovský Svätý Mikuláš. Bol nástupcom ŠK Kriváň a VŠK. „V tom období vzniklo aj niekoľko závodných telovýchovných organizácií s futbalovými oddielmi. Tie medzi sebou niekoľko rokov súperili. Súčasne sa vo vojenskej škole začal rozvíjať aj vojenský futbalový tím, ktorý súťažil spoločne s civilnými,“ doplnil Ľ. Belan.
Futbal podporovali mikulášske podniky
Začiatok šesťdesiatych rokov priniesol územnú reorganizáciu republiky a zmeny sa dotkli aj futbalových súťaží. „Od roku 1969 sa závodné civilné jednoty v meste spojili. Liptovský Mikuláš potom zastupoval jediný civilný futbalový klub.
Názov sa z ŠK v roku 1975 zmenil na Partizán. Klub podporovali mikulášske podniky a až do roku 1977 hrával Slovenskú národnú futbalovú ligu, potom do roku 1981 divíziu a do roku 1987 krajskú súťaž. Vojenský futbalový oddiel vtedy súťažil v skromných podmienkach, prevažne v rámci okresných súťaží,“ povedal nadšenec mikulášskej futbalovej histórie.
Za povšimnutie určite stoja mená futbalistov ako Pavol Mejcher, Jozef Michalovič, Lukáš Karel či Ján Pleva, ktorí sa aj s mnohými ďalšími podieľali na najväčších úspechoch mikulášskeho povojnového futbalu.
„Koncom päťdesiatych rokov som hrával ako vojak za Lokomotívu Košice. Funkcionári z vtedajšieho mikulášskeho futbalového klubu ma spolu s Pavlom Mejcherom oslovili, či by som neposilnil ich mužstvo. Hrali sme rovnakú súťaž, takže keď mi vybavili všetko potrebné, neváhal som.
Vo futbalovom klube na ihrisku za Váhom som hrával asi desať rokov. Odohrali sme veľa pekných zápasov. S mikulášskym tímom sme v tom čase postúpili z majstrovstiev Žilinského kraja do Divízie východ. Dokonca sme tri roky bojovali o postup do celoštátne ligy,“ zaspomínal liptovský futbalový veterán Lukáš Karel.
V klube ostali iba mládežnícke mužstvá
Koniec osemdesiatych rokov bol na financie v civilnom futbale stále chudobnejší, výkonnosť futbalistov Partizána postupne upadala. V roku 1988 družstvo nakoniec s hraním úplne skončilo. V klube ostali iba mládežnícke družstvá.
Ľ. Belan zaspomínal, že v tomto období sa začal dostávať do popredia futbalový tím vojenskej vysokej školy. „Neskôr sa zlúčil s ASVŠ Dukla Banská Bystrica a Liptovský Mikuláš niekoľko rokov hrával v slovenskej najvyššej futbalovej súťaži. Keď muži z Partizána s futbalom skončili, vojenský futbalový oddiel prebral jeho mládežnícke družstvá. Pod názvom Futbalový klub Vojenskej akadémie Liptovský Mikuláš (FK VA) bol jediným reprezentantom futbalu v meste,“ dodal.
Rozvoj futbalu v mikulášskych mestských častiach, podľa predsedu dozornej rady MFK Tatran Liptovský Mikuláš Milana Mikušiaka, súvisel s rozdelením mesta. „Jednotlivé futbalové oddiely žili svoj vlastný život a riešili svoje existenčné problémy. Stali sa z nich rivali, ktorí si vo vzájomných zápasoch nič neodpustili. Rozvoj mesta a najmä ekonomická situácia si stále viac vyžadovala spoluprácu. Neskôr sa dva najsilnejšie mestské futbalové kluby zjednotili, aby mohli čo najúspešnejšie reprezentovať mesto.“
Futbalisti Taranu neustále napredovali
Nový klub MFK Tatran Liptovský Mikuláš sa v deväťdesiatych rokoch začal budovať v Okolič-nom. Futbalisti išli vlastnou cestou a postupne sa prepracovávali z posledného miesta v tabuľke štvrtej ligy vyššie. O rok už mužstvo skončilo druhé a v sezóne 1996/97 futbalisti postúpili do tretej ligy.
V roku 1997 sa následníkom FK VA stal TJ Tatran VA Liptovský Mikuláš. Klub vznikol zlú-čením štvrtoligového FK VA Liptovský Mikuláš a treťoligového TJ Tatran Liptovský Mikuláš.
Nový oddiel vstúpil do súťažného ročníka 1997/98 v III. lige. V sezóne 2005/2006 sa futbalisti prebojovali do druhej a nakoniec v sezóne 2008/2009 postúpili do prvej ligy. „Tatran v podstate ako jediný z klubov, ktoré s ním v tom čase v jednotlivých súťažiach hrávali, neklesol do nižšej súťaže, ale neustále napredoval,“ doplnil Milan Mikušiak.
Dnes má futbal v meste dôležité miesto, MFK Tatran v súčasnosti vychováva mladé futbalové talenty. „Mladší aj starší dorastenci hrajú v druhej najvyššej futbalovej lige a žiacke tímy klub úspešne reprezentujú klub v prvej lige. Pod kvalitné výsledky sa podpísala zodpovedná práca všetkých funkcionárov, trénerov a hráčov. Z úspechov a vysokej úrovne futbalu vo všetkých vekových kategóriách sa tešia všetci fanúšikovia a priaznivci mikulášskeho futbalu,“ dodal M. Mikušiak.
