LIPTOV. Tento rok po veľmi chladných dňoch prišlo náhle oteplenie. Včely mohli z úľov vyletieť oveľa skôr. Keď včelári kontrolovali stav zimovania včelstiev, niektorí boli prekvapení, po zime našli prázdne úle.
Prirodzený výpadok včelstiev je približne desať percent. Ak je percento vyššie, už včelári hľadajú príčinu výpadku. Najčastejším dôvodom úbytku je, podľa Tatiany Čermákovej, výskumnej pracovníčky z Ústavu včelárstva v Liptovskom Hrádku, zdravotný stav včelstiev.
„Zvyčajne včely napadne klieštik včelí. Premnožený parazit prenáša rôzne vírusy a ohrozuje zdravie včiel,“ poznamenala.
Včely musia byť silné
S klieštikom včelári súperia už viac ako dvadsaťpäť rokov. „S parazitom sa dá včeláriť, ale chovatelia ho musia držať pod kontrolou. V letnom období a v jeseni sa musia včelám venovať a dôkladne ich ozdraviť. Včely musia byť silné, živené dobrým a kvalitným krmivom,“ vysvetlila T. Čermáková.
Včelári mimo sezóny používajú na ozdravenie rôzne chemické liečivá. Odborníčka hovorí, že tak zabránia vírusu, aby napadol aj med. „V sezóne, čiže v produkčnom období včiel, sa používajú prírodné kyseliny, predovšetkým kyselina mravčia,“ dodala.
Odborníčka predpokladá, že pod hromadné úhyny, ktoré včelári z južného Slovenska po tohtoročnej zime nahlásili, sa podpísal zdravotný stav včelstiev. „Nevylučujeme ani chemické postreky na poliach, ale presnú príčinu musíme ešte podrobne preskúmať,“ vysvetlila T. Čermáková.
Včelstvo nehynie, padne
V Liptove spôsobil výpadok včelníc zdravotný stav včiel. „Keď sme na základe vzoriek včelárov diagnostikovali príčiny, zistili sme, že sa premnožil klieštik včelí a s ním aj rôzne vírusy. Hovoriť o rapídnom úbytku včelstiev je zatiaľ predčasné. Momentálne robíme na celom území Slovenska kontrolu stavu včelstiev. Presné výsledky budeme vedieť koncom mája,“ doplnila.
Ľubomír Böhmer je včelár a chová na Vyšnej Boci štrnásť včelstiev. Povedal, že včelstvo nikdy neuhynie, ale včelári hovoria, že padne. Bockému včelárovi po zime nepadlo ani jedno včelstvo.
„Všetko závisí od toho, kde sa včely chovajú, aká dobrá je starostlivosť o ne. Včelársky rok začína hneď po medobraní. Je to približne v polovici kalendárneho roka. Už vtedy včelár pripravuje svoje včel-stvá na kvalitné prezimovanie a na budúcu sezónu,“ vysvetlil Ľ. Böhmer.
Včelstvu škodí aj vyrušovanie. Nálety sojek, sýkoriek alebo rôzne hlodavce môžu, podľa liptovského chovateľa, včelstvo odsúdiť na zánik.
Včelárenie je veda
„Teplota v úli musí byť viac ako tridsať stupňov. Ak je vonku dvadsať pod nulou, je to obrovský rozdiel. Včely sa sústredia okolo matky, vytvoria takzvaný zimný chumáč a teplotu si naakumulujú. Ak ich čosi vyruší, môžu sa rozísť. Oslabené a bez dostatku potravy už teplotu, ktorú potrebujú na prežitie, dosahujú len veľmi ťažko. Včelstvo treba dobre živiť, aby bolo silné a chladnej zime bez problémov odolalo,“ doplnil skúsený liptovský včelár.
„Včelárenie je veda. Je to srdcová záležitosť každého chovateľa včiel,“ povedal podpredseda Slovenského zväzu včelárov Martin Piovarči.
„Keď včelár o včelstvo príde, je to preňho veľká strata a musí hľadať príčinu. Ak zanedbal starostlivosť, pravdepodobne dlho včeláriť nebude. Ak ale včelstvo padlo pre chorobu, tak sa snaží vybudovať nové včelstvá a pokračovať vo včelárení,“ dodal M. Piovarči.
Chov je registrovaný
Chov včiel musí byť na Slovensku registrovaný. Povolenie vydáva regionálna veterinárne správa. Momentálne je, podľa evidencie výskumného Ústavu včelárstva v Liptovskom Hrádku, v celej republike zaregistrovaných viac ako šestnásťtisíc včelárov. Je to približne 99 percent z celkového počtu.
V Liptovskomikulášskom okrese ich je približne tristo-tridsať, v Ružomberskom viac ako stošesťdesiat. Momentálne sú v teréne regionálni asistenti veterinárneho lekára. Mapujú pridelené katastre a ak zistia, že včelár nie je registrovaný, vyzvú ho, aby to urobil čo najskôr.
