V jej prvej časti publikácie Koniec Pavúkov v Tatrách autor Milan Vranka v deviatich kapitolách napísal príbehy vynikajúcich horolezcov, ktoré spojila smrť. „Našli ju priskoro a všetci v horách,“ skonštatoval v úvode knihy autor.
V druhej časti publikácie sú príbehy ďalších dvoch osobností slovenského horolezectva, ktoré vo Vysokých Tatrách nielen liezli, ale aj žili a pracovali. Nezahynuli na skalách, ale ich životy vzala zákerná choroba.
Juraj Weinziller, ktorý bol aj skvelý kameramanom, zomrel v roku 1995. Ivan Gálfy, známy najmä ako organizátor prvých expedícií z bývalého Československa do Himalájí, podľahol ťažkej chorobe vlani.
O autorovom majstrovstve niet pochýb. Je známy ako novinár a autor literatúry faktu. Autorsky sa podieľal na viac ako 25 knihách. Z prostredia horolezectva napísal knihy Zabudni na Everest, Horolezectvo na prelome tisícročí, Slovenské himalájske dobrodružstvo a v Čechách mu v dvoch vydaniach vyšla kniha Za výzvami velehor.
Bratov prezývali Pavúci
Koniec pavúkov v Tatrách je najnovším titulom úspešného autora. Nezainteresovaných čitateľov možno do istej miery dezorientuje nie celkom šťastne zvolený názov publikácie, najmä ak je napísaný veľkými písmenami, ako na obálke knihy. Nie každý hneď pochopí, o akých pavúkov v Tatrách v skutočnosti ide.
Pripomeňme, že Pavúci bola prezývka kontroverzného extrémneho horolezca Pavla Pochylého a jeho brata Ondreja, rovnako úspešného horolezca. Pripomienka k názvu knihy je však jedinou výhradou voči autorovi, pretože všetkým príbehom v knihe nechýba napätie, atraktívne prostredie a majstrovské spracovanie témy.
Osudné Peru
Milan Vranka priblížil pozoruhodné tragické osudy horolezcov, z ktorých väčšina zahynula vo svetových horstvách, ďaleko od Vysokých Tatier, v ktorých svoju športovú kariéru začínali.
Taký je príbeh Osudné Peru, v ktorom sa dočítame o Ivanovi Bortelovi. Zahynul v roku 1970 po takmer banálnom nešťastnom páde iba trinásť dní predtým, ako ostatných štrnástich členov výpravy pochovala lavína pod Huascaránom.
Psotka nezostúpil
V kapitole Juzek nezostúpil objektívne a nepateticky opísal dramatické chvíle Jozefa Psotku, ktorý po úspešnom výstupe na Mount Everest v roku 1984 zahynul pri zostupe z najvyššieho vrcholu planéty.
Zaujímavý je aj osud Juraja Kardhordoá, opísaný v kapitole List ta niekde, na Manaslu. Tento skvelý horolezec stál na vrcholoch troch osemtisícoviek a možno aj na štvrtej, na Manaslu. Zostal nezvestný vo veku 31 rokov a predpokladá sa, že vrchol Manaslu dosiahol.
Tatranci z Moravy
Rovnako nezvestný zostal v Himalájach vo veku 45 rokov Vladimír Plulík. Stál na vrcholoch Mount Everestu a Gašerbrumu, aby svoj hrob zanechal na Broad Peaku.
Aj Tatranci z Moravy Jindřich Martiš a Karel Jakeš patrili k špičkovým československým horolezcom. Pochádzali z Moravy, ale Vysoké Tatry ich očarili natoľko, že sa v nich rozhodli žiť a pracovať. J. Martiš sa zúčastnil na siedmich himalájskych expedíciách, zdolal náročný vrchol Annapurny (8091 metrov).
Po deviatich rokoch sa pod Annapurnu vrátil a ako 45- ročný tam zahynul, keď viedol trekingovú skupinu na okruhu okolo Annapurny. Zasiahla ho lavína a zrejme bol namieste mŕtvy.
Aj druhý z dvojice Moravákov Tatrancov K. Jakeš, ktorý sa zúčastnil na troch himalájskych expedíciách, zahynul v lavíne ako 49-ročný. Nie však v ďalekom svete, ale blízko svojho tatranského domova pri skialpinistickej túre v Belianskych Tatrách.
Šesť obetí lavíny
Až šesť obetí zo slovenských horolezcov si vyžiadala lavína na Pamíre v roku 1990, ktorú vyvolalo zemetrasenie s epicentrom v Afganistane. Neprežilo 43 ľudí, bolo to najväčšie horolezecké lavínové nešťastie na svete. Zahynuli mladí Slováci Vladimír Dávid, Miloš Šivec, Ján Štefány, Ján Perďoch, Dušan Uličný a Branislav Valent.
V roku 1997 pri výstupe na Pumori v Himalájach sa zrútila z hrebeňa štítu skupina štyroch horolezcov. Zahynuli traja Slováci - Pavol Džurman, Peter Lenčo a František Miščák. Osud rozhodol, že pád prežil iba Čech Milan Elmark.
Pád vrtuľníka
Kapitola Pád vrtuľníka je smutným príbehom siedmich obetí havárie vrtuľníka 25. júna 1979, ktorý sa pri záchrannej akcii v Mlynskej doline zrútil so záchranármi a posádkou.
Z deviatich ľudí boli šiesti na mieste mŕtvi: Vladimír Bačák, Václav Dvořák, Martin Hudák, Pavol Huska, Štefan Estočko a Bernard Jamnický.
Siedmy, Milan Kriššák, ktorý v Himalájach vystúpil na osemtisícovku Makalu, zomrel o niekoľko dní. Prežili iba dvaja, člen horskej služby Ladislav Janiga a druhý pilot Svatopluk Nič.
Je trpkou iróniou osudu, že zranenie Nemky, ktorú išli zachraňovať, sa ukázalo oveľa ľahšie a medzitým sama zišla dolu.
Obdivuhodné je, že pevná vôľa zachráneného Janigu a skvelá práca lekárskeho tímu dokázali takmer zázrak. Po nespočetných ťažkých operáciách a transplantáciách sa Ladislav Janiga nielen vrátil do plnohodnotného života, ale už o rok po havárii bol späť v horskej službe a o necelé dva roky sa zúčastnil horolezeckej expedície na Kaukaz, kde zlyžoval najvyšší vrch Elbrus (5642 metrov).
Hovorca väzňov
Koniec Pavúkov v Tatrách je vzrušujúcim príbehom bratov Pochylých. Starší Pavel bol priekopníkom extrémneho horolezectva v bývalom Československu.
Vyliezol najťažšie steny v Tatrách a v roku 1984 sa zúčastnil expedície na Mount Everest. Na tejto expedícii sa zachoval neférovo, keď namiesto naplánovaného a dohodnutého expedičného výstupu sa oddelil od expedície a chcel vyliezť na vrchol sólovo. Pre zdravotné problémy sa mu však pokus nepodaril.
Vo väzení strávil veľkú časť najlepších horolezeckých rokov, väčšinou za hospodárske delikty. Mnohí si ho pamätajú ako hovorcu leopoldovských väzňov v revolučných dňoch v roku 1989.
Pavúci zomreli v Tatrách
Jeho brat Ondrej uskutočnil viac ako 420 výstupov vo Vysokých Tatrách a v Alpách vyliezol najťažšie steny: Via Concordia na Civette, pilierom Veveričiek na Cimu Ovest di Lavaredo, Marmoladu a Grand Pilier dˇAngle na Mont Blanc -direttssimou juhovýchodnou stenou.
Prezývku Pavúci si vyslúžili za spôsob lezenia, pri ktorom využívali dlhé ruky i nohy a krátky driek. Obaja zahynuli na spoločnej túre vo Vysokých Tatrách v roku 2000 v severnej stene Malého Kežmarského štítu.
Po ich smrti kontroverzného Pavla Pochylého v ankete horolezcov vyhlásili za horolezca 20. storočia na Slovensku. Jeho životným krédom bolo: Nemožné je len jednou z možností.
Fakty bez fráz a klišé
Tragické prípady významných horolezcov sa odohrali v Tatrách i v rôznych končinách sveta. Každá kapitola začína faktografickým medailónikom horolezca a následné beletristické rozprávanie je ilustrované cennými dokumentárnymi fotografiami. Oceňujeme najmä autorov brilantný rozprávačský štýl.
V textoch sa vyhol akýmkoľvek frázam a klišé, s ktorými sa často stretávame v knihách z horolezeckého prostredia. Na 168 stranách knihy ponúkol Milan Vranka čitateľovi optimálne množstvo objektívnych informácií, vďaka ktorým môže lepšie pochopiť nevyspytateľný svet hôr.
Kniha vyšla v príťažlivej grafickej úprave, bez faktografických chýb a je prínosom v spektre literatúry s tematikou hôr. V neposlednom rade je aj vyjadrením úcty a spomienkou na tých, ktorí svoje sny nielen snívali, ale aj uskutočňovali.
Autor: Štefan Packa
