LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Autormi sú často špičkoví odborníci, ktorých mnohí nepoznajú. Ich nápady sú základom ďalšieho rozvoja spoločnosti.
Bohuslav Lakota je docentom na katedre elektroniky Akadémie ozbrojených síl v Liptovskom Mikuláši. V škole pracuje od roku 1977 a je autorom štyroch patentov. V súčasnosti pracuje na ďalších prieskumných riešeniach. S kolegom Zdislavom Exnárom zo Žilinskej univerzity by ich tiež chceli prihlásiť na patentovom úrade.
„V minulosti ešte na predchádzajúcej katedre sme mali výborný tím. Pracovali sme na takzvaných rezortných úlohách. Zadávalo ich ministerstvo vnútra. Väčšina z nich končila na patentovom úrade. Keďže išlo o armádne projekty, boli často utajované a verejnosť sa o nich nedozvedala,“ vysvetlil vedecký pracovník B. Lakota z katedry elektroniky.
Patent musí schváliť úrad
Posledný vynález, systém riadenia svetelnej križovatky s režimom prioritný smer, vyšiel technickým vynálezcom v aprílovom vestníku priemyselného vlastníctva. Patent naň však ešte nemajú.
Mikulášski vedci zatiaľ podali len prihlášku vynálezu. Ešte ho musí uznať Úrad priemyselného vlastníctva. Potom dostanú rozhodnutie o schválení. Patentové práva platia dvadsať rokov a vlastní ich škola.
Patent rieši problém zahusťujúcej sa dopravy v mestách. „Vozidlá záchranných zložiek často uviaznu v preplnených križovatkách. Strácajú drahocenné sekundy a na miesto zásahu nemusia doraziť včas. Keď sa aj sanitka cez križovatku dostane, a napriek tomu, že má prednosť pred všetkým vozidlami, môže ju z bočnej ulice, kde svieti zelená, ohroziť iný vodič,“ povedal B. Lakota.
Vedci systém prepracovali
Vedci problém vyriešili tak, že do záchranného vozidla zabudovali špeciálny vysielač. „Aktivuje sa v čase, keď šofér zapne maják a zvukovú výstrahu.
Zariadenia začne vysielať signál v podobe kódu. Ten prijíma svetelný systém na križovatke. Systém vyhodnotí smer príchodu signálu záchrany do križovatky a identifikuje vozidlo. Spustí zelenú a križovatku v smere jazdy sanitky uvoľní. Ostatné bočné križovatky prejdú do režimu červenej.
Na svetelnej signalizácii svieti zelená, kým záchranka križovatkou neprejde. Potom systém križovatku prepne do pôvodného režimu,“ vysvetlil základný princíp fungovania systému vedec.
Podobný systém už v minulosti používala armáda v bojových vozidlách a vrtuľníkoch. Ak ich protivník zameral laserovým alebo rádiolokačným zameriavačom, systém to ihneď nahlásil posádke.
„Mal však jednu nevýhodu. Nevedel určiť presný smer, z ktorého bojové vozidlo nepriateľ zameral. My sme systém prepracovali tak, že potom informoval nielen o zameraní, ale vedel aj v ôsmich smeroch určiť presnú polohu protivníka,“ dodal B. Lakota.
Neskôr vedci vojenský systém výstrahy upravili a prispôsobili, aby dokázal samostatne riadiť preplnenú mestskú križovatku v prioritnom smere. Systém vynálezcovia odskúšali len modelovo, pretože na výrobu prototypu už prostriedky nemali.
Chýbajú odborníci
Napriek tomu, že zariadenie je cenovo dostupné, zaviesť ho do praxe nebude, podľa B. Lakotu, jednoduché.
„Chýbajú nám odborníci. Potrebovali by sme špecialistu na riadiaci systém križovatky. Zariadenie využíva mikrovlnú technológiu a na Slovensku s ňou robí len niekoľko firiem. Ak by sme chceli, aby na križovatkách systém bežne fungoval, museli by sme s niektorou spolupracovať, čo je opäť hlavne otázka peňazí. Naviac, z pôvodného vývojového tímu som v škole zostal iba sám. Spolupracujem preto s kolegami z iných univerzít,“ dodal docent z Akadémie ozbrojených síl. Ak by si na patent chceli vynálezcovia nárokovať na celom svete, akadémiu by to vyšlo až na niekoľko miliónov eur. Štátna vysoká škola, podľa docenta Lakotu, nemá prostriedky, aby zaplatila vysoký poplatok. Na patentovanie za hranicami Slovenska preto radšej ani nemyslia.
„Bývam neďaleko jednej z mikulášskych križovatiek. Vidím často, aké majú záchranné zložky v dopravnej špičke problémy. Hasičská cisterna naplnená vodou má približne tridsať ton a vodič s ňou musí opatrne manévrovať. Keď pribrzdí a potom opäť naberá rýchlosť, stráca drahocenné minúty. Ak by sa nám systém podarilo zaviesť do bežnej praxe aspoň na Slovensku, určite by to bolo veľké zadosťučinenie, že sme pre spoločnosť urobili čosi prospešné,“ dodal B. Lakota.
