LIPTOV. Primátorom liptovských miest sa položili v súvislosti s mestskou zeleňou dve otázky: * Ako hodnotíte úroveň zelene v meste? ** Máte zámery na vytváranie nových zelených plôch?
Alexander Slafkovský, Liptovský Mikuláš
* Pri pohľade na satelitnú snímku mesta vidieť, že je zelené. Areály obchodných centier však svietia svetlou farbou, ktorá signalizuje menej zelene. Je to daň za veľké obchodné plochy aj parkovacie miesta.
Pri zakladaní sídlisk nasadili množstvo drevín, ktoré vyrástli. Popri nich sa každý novovysadený strom stráca a každá vyrúbaná drevina zrazu chýba. Vieme, že návštevníci obdivujú zelené sídliská, na Nábreží aj Podbrezinách. Domáci môžu zasa navrhnúť, kde ešte možno zeleň doplniť, alebo, kde robí problém.
** Zvýšiť objem zelene je ťažké, každý vlastník pozemku má svoje plány. Zelené plochy chceme udržať, na miestach, kde to je možné, doplniť dreviny. Niekedy si však nároky doby a obyvateľov vyžadujú aj úbytok zelenej plochy.
V súčasnosti sme zadali spracovanie dokumentu starostlivosti o dreviny odborníkovi, ktorý má za úlohu súčasný stav zelene posúdiť a zhotoviť odbornú dokumentáciu najmä parkov v meste. V ďalšom období sa zameriame na zeleň na sídliskách a v prímestských častiach. Výstupom dokumentácie bude aj návrh na doplnenie vhodných drevín. Investičný plán pre vybudovanie novej oddychovej zóny nie je tento rok súčasťou schváleného rozpočtu mesta.
Branislav Tréger, Liptovský Hrádok
* Mesto má v erbe stromy, históriu má spätú s lesníctvom. Na území mesta je druhý najväčší lesný závod na Slovensku. Na historickej skutočnosti, že sa mesto profilovalo ako zelené, nie je dôvod nič meniť ani dnes. Zelene máme veľa, mesto a zeleň sú v symbióze. Charakteristické zelené plochy sú Lipová alej, ktorá je zákonom chránená či arborétum. Obe majú bohatú históriu. Výmera zelených plôch je v porovnaní s obytnými plochami vysoká. Napriek tomu sa snažíme o jej zveľaďovanie a doplnenie, napríklad v Girsíkovom parku. V poslednej dobe sa mení druhové zloženie stromov. Odumierajúce jedle biele alebo smreky pichľavé nahrádzame odolnejšími druhmi.
** Zmenili sme niektoré zóny - pri jazierku a hrade, na Hradnej ulici či prístupovú komunikáciu k námestiu. Chceli by sme vybudovať aj novú oddychovú zónu pri kultúrnom dome a v prímestskej časti mesta na hrádzi Belej či v lesoparku.
Ján Pavlík, Ružomberok
* Na leteckých snímkach vidno, že zelene je dosť. Vnútri mesta sú parky: Š. N. Hýroša, na Námestí A. Hlinku, Námestí slobody, park pri Váhu, areál bývalej štátnej nemocnice. Aj v areáli vojenskej nemocnice je veľa stromov. Zeleň je aj vo vnútroblokoch na Salvovej či Madačovej ulici, sídliská Baničné a Klačno hraničia s lesom. Dali sme vypracovať projekt výsadby zelene na Klačne.
Opticky sa zdá, že so zeleňou nie je problém. Vítam však každú príležitosť na akúkoľvek výsadbu ďalšej, či by už išlo o občiansku, alebo mestskú aktivitu. Umožňujú to aj rôzne akcie, naposledy pri príležitosti Ekodňa sme stromy sadili spolu so študentmi ružomberských škôl. Viac zelene by mohlo byť v oddychových zónach, ale aj v centre mesta.
** Investične pripravujeme oddychové zóny: park pri Partizánskej matke, Nábrežie M. R. Štefánika. Uvažujeme o príprave oddychovej zóny medzi Madačovou ulicou a Kultúrnym domom A. Hlinku. Pri tejto investícii by však bolo treba vyriešiť podzemné parkovanie. Je spracovaná aj štúdia na priestor okolo Hrabovskej nádrže a o takejto zóne uvažujeme aj na Kalvárii či popri Revúcej.
