LIPTOVSKÝ HRÁDOK. Ide o knihu príbehov a rozhovorov, ktoré urobila ako redaktorka regionálnych novín DagmaRA Sarita Poliaková z Liptovského Hrádku a jej názov je S vami, krásne bytosti.
Prečo práve S vami, krásne bytosti?
- Pretože stretávam krásne bytosti, ľudí, ktorí v rozhovoroch odkryli svoje radosti aj boľavejšie miesta. Mnohé z nich sú veľmi silné príbehy, pri písaní niektorých som sa ticho usmievala od radosti, pri iných som plakala, dokonca dvakrát.
Prvýkrát pri rozhovore, druhýkrát pri písaní, ale stalo sa, že k nejednému príbehu som sadala niekoľkokrát a dopísala som ho až po jeho „prežití“ vo svojom vnútri.
Stretávate sa v živote len so samými krásnymi bytosťami, ako ste ľudí nazvali?
- Určite. Verím, že každý človek má vo svojom vnútri dobro a lásku. Veď každý túži byť šťastný a taký môže byť len vtedy, keď šťastie rozdáva.
VIAC FOTOGRAFIÍ Z UVEDENIA KNIHY DO ŽIVOTA NÁJDETE TU.
V mnohých príbehoch v knihe sú ľudia, s ktorými sa život z nášho ľudského pohľadu nemaznal, mohli by sa cítiť nešťastní a zlí, ale napriek tomu sú to úžasné bytosti, často plné úsmevov a radosti.
Samozrejme, stretávam sa aj s ľuďmi, ktorí sú pre mňa, jemne povedané, životnými trénermi. Pri stretnutiach s nimi si uvedomujem, že sú mojím zrkadlom a aj keď si navzájom „nesadneme“, zrkadlia mi moje vlastné nezvládnuté emócie či vlastnosti.
Rovnaké zrkadlá vidím aj vo všetkých ľuďoch, s ktorými som sa stretla v knihe. Verím, že s každým človekom sme si pri stretnutiach niečo navzájom odovzdali a žiadne stretnutie nebolo náhodné.
Dá sa povedať, ktoré sú najsilnejšie príbehy v knihe?
- Skôr môžem povedať, ktoré boli pre mňa podnetom pre to, aby vznikla kniha. Určite to bol príbeh Janky Vyparinovej z Podturne, ktorej vybuchol kotol vo chvíli, keď bola pri ňom. Ostala popálená na väčšine tela.
Stretla som sa s ňou rok po nehode a toto stretnutie dodnes vyvoláva vo mne neskutočný obdiv a úctu k nežnej žene, ktorá sa s obrovskou vnútornou silou stavia na nohy.
Druhým, pre mňa silným podnetom pre knihu, bolo rozprávanie učiteliek a detí z Beslanu, ktorým teroristi obsadili školu a napáchali pred ich očami veľa krutostí. Deti z Beslanu boli v Liptove na pozvanie slovenského veľkopodnikateľa a filantropa Milana Fiľu.
Ich učiteľky si však našli cestu aj ku mne, a tak som mohla napísať príbehy po beslanskej tragédii. Písala som ich dlho a s plačom, dodnes mám oči zaslzené, keď si na ne spomeniem.
Alebo príbeh Evky Nahalkovej z Východnej. Na naše stretnutie sa dívam ako na stretnutie, ktoré veľmi aktívne zariadil život. Po vlastných zdravotných komplikáciách som sa vrátila na dvadsaťštyri hodín do nemocnice.
S Evkou sme si hneď padli do oka. Ja pripútaná k infúzii, ona sediac pri mojej posteli s vlastnými veľmi vážnymi zdravotnými ťažkosťami, ale plná smiechu a radosti. Samozrejme, že som hneď zapla nahrávač na mobile a vznikol rozhovor.
Takže samé smutné príbehy?
- Nie, ale práve pre tieto osudové knihu nazval Janko Svetlan Majerčík Liptovské modré z neba. On sám mi však vo svojom vlastnom príbehu otvoril vnímanie pre prírodné bytosti.
Pesničkár patrí medzi mojich favoritov, aby sme práve cez jeho čisté piesne pochopili duchovno vo vlastných životoch. Jeho autorské pesničky sú spojením medzi nebom a Zemou. Časť z jeho piesne venovanej mojej mŕtvej dcérke som odcitovala aj v knihe.
Mnoho krásy a pohody som zažila aj pri rozhovore s ochranárom Erikom Balážom, s manželmi Čisárovcami, ktorí roky žijú hlboko v tatranskej doline, herečkou a cestovateľkou Dorotkou Nvotovou po jednom z jej návratov z Tibetu či storočnou liptovskou ženou, z ktorej vitality som bola hotová niekoľko dní a dodnes na ňu s úsmevom spomínam.
Zážitkom boli pre mňa všetky stretnutia, z ktorých vznikla kniha. Hovorím, že som sa takmer stále pri nich cítila ako Alenka v ríši divov, pretože som objavovala hĺbku ľudskej duše. Rozhovory s niektorými ľuďmi budú mať aj svoje vlastné pokračovania. Napríklad, astrológ Enki Hogh ma inšpiroval k písaniu ďalšej knihy, rovnako ako aj etikoterapeut Vladimír Červenák.
Ako je koncipovaná kniha?
- Z mojej niekoľkoročnej práce redaktorky som vybrala len niektoré príbehy a rozhovory, napriek tomu sú ich celé desiatky.
Zoradila som ich abecedne podľa priezviska mojich spolubesedníkov a každý z nich má kapitolu s vlastným názvom. Ku každému príbehu alebo rozhovoru som pridala svoju osobnú skúsenosť, teda to, čo sa v novinových článkoch neobjavilo.
Pôvodne som myslela, že v knihe budú príbehy ľudí z Liptova, neskôr som ju doplnila o ďalšie texty. Tak sa v nej objavili aj články z mojich stretnutí so svámi Máhešvaranándom z Indie, 14. dalajlámom z Tibetu či mníchom z Hamburgu.
V knihe je zaradený aj jeden rozhovor, ktorý urobila moja veľmi dobrá priateľka a šéfredaktorka MY Liptovské noviny Evita Petranová so žakovským farárom Mariánom Kuffom. Pri rozhovore som bola s ňou a obe sme boli unesené pravdami, ktoré jednoducho a cez srdce farár vyrozprával.
Práve Evita mi kedysi pri nástupe do redakcie povedala, že každý článok v novinách žije len týždeň. Myslím, že príbehy a rozhovory, ktoré sú v knihe, si zaslúžia dlhšiu životnosť.
Preto, myslím, mi jednu noc sediac na balkóne prišla na um myšlienka vydať ich knižne. Ďalší krásni ľudia mi s jej vydaním pomohli. Takže sa hlboko a s úctou skláňam pred všetkými bytosťami, vďaka ktorým kniha vznikla a vďaka ktorým vyšla.
Autor: Zuzana Zemková
