LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Radosť z prestížneho ocenenia prežívala sama v sebe, no nebola o nič menšia, ako keby ju vykričala do celého sveta. Daniela Komorová, najlepšia matematikárka.
Anketu o najobľúbenejšieho, najlepšieho alebo najsympatickejšieho učiteľa Zlatý Ámos vyhlásilo ministerstvo školstva už šiesty rok. Odborná porota prvý raz vyhlasovala aj najlepších učiteľov prírodovedných predmetov, s ktorými majú deti dnes najväčšie problémy.
Myšlienka na chémiu, fyziku alebo matematiku nemusí študentov vytrhávať z pokojného spánku. Dôkazom sú aj pedagogické schopnosti a postupy, ktoré využíva Daniela Komorová, učiteľka matematiky a biológie, ktorá pôsobila aj na Strednej poľnohospodárskej škole v Liptovskom Mikuláši, dnes učí na Evanjelickom bilingválnom gymnáziu.
Prácu oceňujú študenti veľkými maličkosťami
Ocenenie svojej práce však dostáva častejšie, ako z rúk ministra školstva. Najväčším zadosťučinením za snahu je pre ňu úsmev, ktorý sa objaví na mladej tvári študenta, keď pochopí nepochopiteľné, objaví jednoduchosť v zložitosti a keď si na ňu aj po rokoch s láskou spomenie.
Do súťaže ju nominovala bývalá študentka, ktorá pred tým, ako sa dostala učiteľke do rúk, nemala veľmi kladný vzťah k matematike. Neskôr sa jej vzťah k predmetu zmenil a dnes je úspešnou študentkou technickej vysokej školy.
„Každé ocenenie, od malého počnúc, končiac tým, aké sa mi dostalo teraz, človeka neskutočne naštartuje. Vnímam ho ako výzvu, aby som sa snažila svoju prácu zlepšovať a prekonávať prekážky, ktorých máme my, učitelia, v dnešnej dobe dosť,“ povedala najlepšia matematikárka.
Matematiku stačí iba pochopiť
Daniela Komorová, rodáčka zo Spišskej novej Vsi, vyštudovala prírodovedeckú fakultu v Košiciach, kde si urobila aj doktorát z prírodných vied.
V mladom veku tvrdošijne odmietala, že by svoje ďalšie vzdelanie venovala matematike. Jej snom bola biológia. Tam ju však neprijali, mohla ale študovať obľúbený predmet, avšak v kombinácii s matematikou.
„Neskôr som chcela prestúpiť. Už v druhom ročníku som ale zistila, že matematika sa mi učí ľahšie. Biológia sa musí memorovať, matematiku stačí pochopiť,“ opísala Komorová.
Študentov treba motivovať, začnú si viac veriť
Na dejepise, biológii alebo chémii si môže učiteľ uľahčiť vysvetľovanie použitím rôznych pomôcok, modelov, máp, pokusov. Na matematike je to ťažšie, jediná cesta k tomu, aby si študent potykal s matematikou vedie cez prácne počítanie, logické myslenie a premietanie si príkladov do praxe.
Je to ale iba jedna strana váh. Na druhej stojí trpezlivosť učiteľa a jeho schopnosť prekuknúť študenta. „Ak vidím, že má snahu a chuť pochopiť matematiku, staviam na nej. Postupne, malými krôčikmi sa potom dopracujeme k prvému úspechu. S prvým samostatne vyriešeným a pochopeným príkladom prichádza radosť študenta, ktorá ho povzbudí, začne si viac dôverovať a hľadať cestu k predmetu,“ vysvetlila Komorová.
Technika je pre vysokoškoláka istota
Technické a prírodovedné predmety dnes netrhajú priečky v obľúbenosti. Z vysokých škôl vychádza veľa právnikov, politológov, sociológov a iných odborníkov, ktorí sa na trhu práce nedokážu uplatniť. Absolventi technických smerov si síce odkrútia päť ťažkých rokov, potom sa im ale žije ľahšie.
„Technika je pre vysokoškoláka istota. Drvivá väčšina študentov má po skončení školy isté miesto,“ vysvetlila matematikárka.
Čím viac chápu, tým sa im žije ľahšie
Cesta k matematike vedie cez logiku, pochopenie súvislostí a neustále trápenie mozgových buniek.
„Matematika nie je o tom, že si niečo prečítam a naučím sa naspamäť. Musím odhaliť súvislosti a postupovať logicky. Bez logiky sa koniec koncov život nezaobíde, je aj v najjednoduchších denných činnostiach,“ povedala Komorová.
Učiteľka matematiky a biológie priznáva, že študenti aj ju bombardujú otrepanou otázkou: „Na čo mi to v živote bude? Kedy použijem napríklad taký logaritmus?“
„Možno ho nepoužiješ nikde, ale cibríš si mozog a budeš ho mať stále v pozore,“ odpovie im s overenou istotou.
