LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Pohyb teritoriálneho medveďa Vlada sledujú ochranári z Tatranského národného parku už dva roky pomocou telemetrického obojku.
So sledovaním kráľa západotatranských lesov začali na Vladimíru, podľa toho dostal dvadsaťročný medveď meno. Váži úctyhodných tristo kilogramov, vďaka čomu si vyslúžil titul najsilnejšieho medveďa Liptova.
Z údajov, ktoré ochranári zhromaždili, zistili, že Vlado sa pohybuje na území až 400 kilometrov štvorcových, navštívil okresy Liptovský Mikuláš, Ružomberok, Dolný Kubín a Tvrdošín.
Jeho teritórium vytvára trojuholník medzi Hrboltovou, Žiarskou dolinou a oravským Bielym Potokom. Počas prechádzok sa zastavil v takmer päťdesiatich krmoviskách, ktoré využívajú miestne poľovnícke subjekty na prikrmovanie jelenej a diviačej zveri.
V lete a začiatkom jesene s obľubou chodil do kukuričných a obilných polí.
Samec má rád sladkosti
Vladovi nasadili telemetrický obojok v jeseni 2010 v Zuberci. Do odchytového zariadenia ho vlákali na sladkosti. Už z prvých údajov ochranári vedeli, že má veľmi rád vodu, pretože k nej najčastejšie smerovali jeho kroky.
Dve zimy, počas ktorých Vlada sledovali ochranári, prespal v dvoch brlohoch nad hornou hranicou lesa, vzdialených od seba viac ako dva kilometre.
„Počas celého roka však používal ešte niekoľko prechodných brlohov a úkrytov,“ povedal zoológ Pavol Lenko zo Správy Tatranského národného parku v Liptovskom Mikuláši.
V čase párenia sú plaché
Po chladných mesiacoch, ktoré medveď trávil nepravým spánkom, nastalo obdobie párenia. „Skúsený odborník vie, ako a kde vo voľnej prírode pozorovať dospelé teritoriálne samce v sprievode rujných samíc. Pre bežného návštevníka sú takéto pozorovania otázkou šťastia alebo vecou náhody, pretože medvede sú v čase ruje mimoriadne opatrné a kontaktu s človekom sa radšej vyhnú,“ spresnil zoológ.
Platí to predovšetkým pri dospelých teritoriálnych samcoch, mimo obdobia párenia sú, podľa Lenkových slov, aktívne väčšinou v nočných hodinách.
Chcú zistiť presný počet
Okrem Vlada nosia telemetrické obojky ďalšie tri medvede. „Pomocou telemetrie a rozborov DNA by sme chceli spresniť počty medveďov na území celých Tatier,“ informoval riaditeľ Správy Tatranského národného parku Pavol Majko.
Ochranári pozorujú vo Vysokých Tatrách medvedice Zitu a Galinu a mladého medveďa Miša. „Sledovanie medveďov prostredníctvom obojkov v mnohých prípadoch vyvrátilo mýty a polopravdy o medveďoch, ktoré často šíria laici. Okrem toho sme sa dozvedeli veľa cenných informácií,“ opísal Lenko.
Vďaka telemetrii zistili, že medvede sa v zime prebúdzajú iba priebežne, najmä v noci, raz za osem či desať dní. Vyšli pred brloh, poprechádzali sa v jeho tesnej blízkosti a znova sa uložili do bezpečia svojho úkrytu.
Spali v dvoch brlohoch
Zaujímavé je, že obe sledované medvedice zmenili miesto zimoviska a zimu strávili v dvoch brlohoch. „Viac o tom, prečo sa takto správali, ukáže až náš terénny prieskum obidvoch brlohov, ktorý pripravujeme začiatkom tohto leta,“ vysvetlil Lenko.
Jedna z medvedíc niekoľkokrát navštívila mesto Vysoké Tatry. Z telemetrického sledovania ochranári vedia, že na prieskum sa vybrala vždy iba v noci a aj to sporadicky, sotva desaťkrát do roka. Predpokladajú, že vo všetkých prípadoch ju motivoval nešťastný zvyk vyberať nezabezpečené kontajnery z obdobia, keď ešte nemala obojok.
