LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. Za projektom priamych prenosov z bocianieho hniezda stojí Správa Tatranského národného parku (S-TANAP), ktorá umiestnila kameru pred hniezdo bociana bieleho hniezdiaceho v areáli Základnej školy v Demänovej v Liptovskom Mikuláši.
„Prvé mláďa sa vyliahlo minulú stredu, počas ďalších dní sa vyliahli aj ďalšie malé bociany,“ povedal Pavel Ballo zo Správy TANAP.
V hniezde by mali byť tri malé bociany. Bociany sedia na vajciach približne 33 až 35 dní, kým sa z nich vyliahne nové potomstvo. Vlani tento bocianí pár vychoval štyroch potomkov.
Výchova a starostlivosť o potomkov
Pavol Ballo vysvetlil, že po vyliahnutí mladých bocianov bude v hniezde oveľa zaujímejší život. Hoci ani prílet bocianov do Liptovského Mikuláša, opravovanie hniezda či sedenie na vajciach nebolo bez mnohých zaujímavých momentov.
Svedčia o tom aj pozitívne ohlasy ľudí, ktorí sledujú život v hniezde bociana bieleho na internete. V najbližších troch mesiacoch bude môcť verejnosť sledovať výchovu a starostlivosť rodičov o potomstvo.
Medzi zložky potravy patria aj hlodavce
Ballo predpokladá, že aj vďaka online prenosu sa možno podarí odbúrať mýtus o bocianovi, podľa ktorého hlavnú zložku jeho potravy tvoria žaby. „Ten vznikol možno z toho, že potravu často zháňa v močiaroch, ale nie je to celkom pravda,“ dodal Ballo.
Asi najčastejšou zložkou potravy bociana sú hlodavce, myši alebo aj potkany. V močiaroch a zamokrených oblastiach vyhľadáva bocian najčastejšie rôzne larvy či iné živočíchy, ktoré sú bohaté na bielkoviny. Dôležitou zložkou potravy bociana sú aj ryby.
Mladým nosia vodu v zobákoch
Ľudia budú môcť sledovať aj to, ako rodičia nosia svojmu potomstvu vodu v zobákoch. Hlavne prvé dní po vyliahnutí sú pre mladé bociany kritické. Podľa Balla je ich najväčším nepriateľom počasie.
V chladnom počasí, o ktoré nie je pod Tatrami núdza, musia rodičia chrániť mladé pred zimou. Naopak, v prípade vysokých teplôt ich zase musia chrániť pred intenzívnym slnečným žiarením.
Pri lietaní využívajú termické prúdy
Mladé bociany musia najneskôr do polovice augusta nielen vyrásť a zmocnieť, ale aj sa naučiť lietať.
„Nejde o lietanie z komína na komín, ale musia sa naučiť využívať termické prúdy, aby boli schopné zvládnuť cestu na zimoviská, ktoré sú hlavne v oblasti horného toku Nílu,“ poznamenal Ballo.
Na zimoviská bociany putujú aj 5-tisíc kilometrov, niektoré zimujú až v Južnej Afrike, čo je približne 13-tisíc kilometrov. Bez využitia termického prúdenia by takú dlhú cestu nezvládli. A práve tomuto štýlu lietania sa musia naučiť.
Živý online prenos z hniezda bociana bieleho možno sledovať na internetovej stránke Správy Tatranského národného parku.
