LIPTOV. Ľudia často nepoznajú rozdiely medzi lekárskou službou prvej pomoci a urgentným príjmom. Na neznalosť môžu doplatiť, aj keď z etického pohľadu by mal každý lekár pomôcť človeku vo vážnom zdravotnom stave.
Pri návšteve cudzieho mesta je najlepšie neochorieť. Napriek tomu sa môže stať, že človek potrebuje pomoc lekára. Ale môže sa aj stať, že ho nebude vedieť nájsť. Skúsenosť mladého Mikulášana dosvedčuje to, že najlepšie je zavolať záchranku.
Nemocnicu našli v nádeji, že mu v nej pomôžu
Ľuboš cestoval v nedeľu podvečer domov cez Martin. „Začali mi tŕpnuť ruky, rozbúchalo sa mi srdce, zle som videl a ťažko sa mi rozprávalo. Nevedel som, čo sa deje, bál som sa, že mám porážku,“ začal opisovať.
Vedel, že cestu do Liptovského Mikuláša nezvládne, požiadal manželku, ktorá šoférovala, aby ho zaviezla do najbližšej nemocnice.
„Cestu som si matne pamätal, nemocnicu sme našli. Úplne náhodou sme ihneď natrafili na urgentný príjem,“ povedal Ľuboš, ktorého vtedy musela podopierať manželka. Obaja si mysleli, že v univerzitnej nemocnici nájdu pomoc.
Na pohotovosť sa mali spýtať ľudí na ulici
„Žena opísala sestričke, čo sa stalo. Zatvorila dvere a zakrátko nám oznámila, že lekár ma neošetrí a mám vyhľadať pohotovosť,“ priblížil Ľuboš. Sestričke vysvetlil, že mesto nepozná a cíti sa veľmi zle.
„Nepomohlo. Vraj sa máme na cestu opýtať vonku. Bolo to ako studená sprcha. Naozaj som veril, že ma ošetria. Všade počúvam, že o živote človeka rozhodujú sekundy a ja som bol dva metre od lekára s neistotou, či mi niekto pomôže, “ povedal Mikulášan.
Dehydratácia má podobné príznaky ako porážka
Po blúdení martinskými jednosmernými cestami a štvrtom opise cesty od ľudí na ulici sa mu podarilo nájsť nenápadný domček s pohotovosťou.
„Lekár na pohotovosti mi po opísaní ťažkostí pichol injekciu. Uľavilo sa mi, cestou autom domov som okamžite zaspal,“ opísal Ľuboš.
Mladý muž bol dehydrovaný. Na radu lekára potom v malých množstvách dopĺňal tekutiny. Odvodnenie organizmu sa môže prejaviť kŕčmi, závratom, ťažkou chôdzou alebo zvýšenou frekvenciou úderov srdca.
Človek nevie posúdiť vážnosť svojho stavu
„Nie som lekár, nevedel som rozlíšiť, či bol môj stav urgentný alebo nie. Vedel som, že mi je veľmi zle a potrebujem pomoc. Som človek, ktorý ide k lekárovi naozaj len vtedy, keď je zle,“ povedal Ľuboš.
Pre nepríjemné zastavenie v Martine si zapamätá dve veci. Dodržiavanie pitného režimu netreba podceňovať a ak bude mať on alebo iný človek vážne zdravotné problémy v cudzom meste, zavolá záchranku.
„Vyhnem sa tak stresujúcej situácii a nútenej úlohy lekára amatéra, ktorý musí rozhodnúť, či je situácia dostatočne vážna, aby sa ňou zaoberali na urgentnom príjme,“ uzavrel Ľuboš.
Záchranku treba volať pri pocite ohrozenia
Na urgentný príjem v martinskej nemocnici pacientov privážajú sanitky a lekár ich prednostne ošetrí.
„Pribúda však ľudí, ktorí prídu len z vlastného rozhodnutia. V takom prípade sa môže stať, že službukonajúci lekár po posúdení klinického stavu a subjektívnych ťažkostí pošle pacienta na lekársku službu prvej pomoci, teda pohotovosť,“ povedala Katarína Kapustová, hovorkyňa Univerzitnej nemocnice Martin.
Človek, ktorý má zdravotné problémy, by sa mal dať podľa Kapustovej vyšetriť svojím obvodným lekárom. Ak má problém, keď neordinuje a pacient môže chodiť, má ísť na lekársku službu prvej pomoci, takzvanú pohotovosť.
„Ak má pocit ohrozenia života, môže si zavolať rýchlu zdravotnú pomoc. Ľudia by nemali svojvoľne navštevovať urgentný príjem v nemocnici, komplikuje to prevádzku oddelenia. Pacienti zároveň zbytočne dlho čakajú na vyšetrenie, pretože prednosť majú tí, ktorých dovezie záchranka,“ uzavrela Kapustová.
