RUŽOMBEROK. Vlkolínec je v Liptove jedinou kultúrnou pamiatkou UNESCO. V rámci Slovenska patrí medzi najznámejšie. Do zoznamu svetového kultúrneho dedičstva ho zapísali takmer pred dvadsiatimi rokmi spoločne s Banskou Štiavnicou a Spišským hradom. Mesto chce osadu využívať predovšetkým ako atraktívne lákadlo pre návštevníkov.
Vlkolínec podľa Martina Hromadu z ružomberského mestského úradu, zvyšuje návštevnosť celého regiónu, preto by sa mal aj ďalej rozvíjať ako jedinečné územie. Dôležité sú vraj kompromisy.
„Obyvatelia osady na jednej strane turistov vítajú, ale keď ich počet prekročí únosnú mieru, pristupujú k nim odmietavo. Často im narúšajú súkromie. Musíme preto hľadať spoločné riešenie. Jedným z možností sú určité úľavy pre domácich,“ povedal.
V minulosti mesto obyvateľom odpúšťalo napríklad daň z nehnuteľnosti, dostávali kompenzáciu za komunálny odpad či príspevky na kúrenie.
„Keďže náhrady neboli vždy v súlade zo zákonom a niekedy boli aj diskriminačné, zmenili sme štatút Vlkolínca. Kompenzácia by po novom mala priamo súvisieť s návštevnosťou. Náhrady by sme v budúcnosti chceli hradiť priamo z príjmov z turizmu,“ vysvetlil Hromada.
Dôležitý je rozvoj kvalitných služieb
Značka UNESCO je aj podľa Igora Kuhna, riaditeľa Oblastnej organizácie cestovného ruchu v Banská Štiavnica, veľmi atraktívna.
„Do mesta priťahuje predovšetkým zahraničných návštevníkov. Musíme sa snažiť, aby z neho nevymizol život. Dôležitý je predovšetkým rozvoj kvalitných služieb. Nesmieme zabudnúť ani na dobrú infraštruktúru,“ povedal.
Oprava a údržba ciest, chodníkov a schodov je v kopcovitom teréne Banskej Štiavnice veľmi náročná.
„Neodmysliteľná ja aj citlivá rekonštrukcia verejných, ale aj súkromných historických budov. Bez veľkých investícií, ktoré prišli do mesta v osemdesiatych rokoch minulého storočia, by sme mali dnes veľké problémy. Ak sa chceme pohnúť ďalej a plniť úlohy, ktoré nám z členstva UNECSO vyplývajú, musíme na to systematicky nadviazať. Veľmi by nám pomohlo, keby sme mali inštitúciu na čo najvyššej štátnej úrovni, ktorá by sa zaoberala špeciálne len problémami pamiatok UNESCO na Slovensku,“ doplnil Kuhn.
O problémoch začali hovoriť
Stretnutie v Ružomberku bolo podľa Mariána Mrvu z ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja dobrým signálom. Konečne sa vraj o problémoch v súvislosti so slovenskými pamiatkami USNECO začalo otvorene hovoriť.
„Skvelé je, že iniciatíva prišla zdola. Teší nás iniciatíva tých, ktorých sa to najviac dotýka. Štát sa musí snažiť vytvárať im čo najlepšie podmienky nielen pri obnove vzácnych pamiatok. Dôležité je pritiahnuť čo najviac turistov, pretože na Slovensku máme obrovský potenciál,“ skonštatoval.
Levoča je od roku 2009 najmladším členom v slovenskom zozname UNESCO. Ivan Dunčko, vedúci oddelenia cestovného ruchu a rozvoja mesta Levoča tvrdí, že slovenská legislatíva zatiaľ nepozná pojem manažment plánu lokality svetového dedičstva.
„Chýbajú nám manažéri, ktorí by sa mali naplno starať o to, čo sa v jednotlivých lokalitách deje. Doteraz to každý subjekt robí na báze dobrovoľnosti, čo rozhodne nestačí,“ vysvetlil.
Pomohla by spoločná propagácia
Michaela Severová je výkonná riaditeľka zväzu obcí českého dedičstva UNESCO. Značku UNESCO hodnotí veľmi pozitívne.
„So všetkými zástupcami obcí a miest, ktoré majú na svojom území pamiatku UNESCO, sa pravidelne stretávame a diskutujeme o problémoch. Radi by sme spoluprácu rozšírili aj o slovenské pamiatky UNESCO. Určite by nám spoločná propagácia pomohla, hlavne vo vzdialenejších destináciách. Napríklad japonskí turisti vnímajú Európu ako jeden celok. Nerozlišujú, či sú v Čechách alebo na Slovensku. UNESCO je istý punc kvality, predovšetkým zahraničným návštevníkom zaručuje, čo sa v krajine oplatí navštíviť,“ povedala Severová.
České dedičstvo UNESCO je dobrovoľný zväz obcí. Peniaze na chod získava z členských príspevkov, ale aj prostredníctvom projektov z Európskej únie a zo spoločného regionálneho operačného programu.
