LIPTOVSKÁ OSADA. Kostol priťahuje pozornosť nielen pre svoju jedinečnú architektúru a kalichy na priečelí a veži. Upúta hrdzavou strechou a ošarpanou omietkou, spod ktorej vykúkajú tehly. Havarijný stav unikátnej pamiatky sa zrejme tak skoro nezlepší. Chýbajú peniaze.
Biskup cirkvi českoslovesnkej hustiskej (CČSH) na Slovensku požiadal v roku 1990 vtedajšie vedenie Liptovskej osady o vrátenie kostola a fary. Obec odmietla nehnuteľnosti odovzdať a CČSH sa preto obrátila na súd. Po 15 rokov trvajúcom súdnom spore prešiel súdnym príkazom kostol do vlastníctva pôvodného majiteľa, teda cirkvi.
Za súčasný stav môže podľa jeho názoru obec, ktorá z kostola v priebehu desaťročí urobila sklad odpadu a zrúcaninu.
Súčasný stav je dôležitejší ako bývalé spory
„Nechcem hodnotiť kroky vtedajšieho vedenia obce, ani dôvody, pre ktoré sa moji predchodcovia súdili. Zaujíma ma súčasný stav. Keď sme kostol odovzdávali, biskup prisľúbil pred zastupiteľstvom, že do dvoch rokov sa zmení na naj-krajšiu nehnuteľnosť v obci. Dosiaľ sa nestalo nič, čo by tomu nasvedčovalo,“ povedal Róbert Kuzma, starosta Liptovskej Osady.
Jan Hradil, biskup CČSH na Slovensku, odmieta tvrdenia, že v kostole nič nespravili. „Dali sme zaviesť elektrický prúd a peniaze zatiaľ investovali do budovy fary, pretože tá je pre nás prvoradá. Okrem toho sme vyčistili priestory od odpadu a sutín,“ povedal biskup.
Kostol aj faru v blízkej dobe ohradia
Ľudia z Liptovskej Osady aj jej vedenie sa obávajú, že chátrajúci kostol môže spôsobiť škody na zdraví aj majetku. Vplyvy počasia a dlhoročnej nečinnosti zapríčinili, že sakrálna stavba sa pomaly rozpadáva.
CČSH ohlásila obecnému úradu v Liptovskej Osade oplotenie areálu kostola a fary. Čoskoro by mali ich priestory ohradiť, čím zamedzia pohybu ľudí v okolí.
Hradil nesúhlasí, že opadávajúca omietka ohrozuje ľudí. „Kostol stojí na našom pozemku a ľudia tam nemajú čo chodiť. Celý ho plánujeme na budúci týždeň oplotiť,“ povedal Hradil.
Podmienky predaja boli pre obec nevýhodné
Obec s biskupom rokovali o odkúpení budovy fary. Za peniaze, ktoré by cirkev predajom získala, by opravila kostol. Zo zámeru ale vzišlo.
„Podmienky predaja boli pre obec ale nevýhodné. Ani zákon nedovoľuje samosprávam investovať do objektov, ktoré im nepatria,“ vysvetlil Kuzma.
Hradil však považuje rokovanie s obcou o odkúpení fary za nejednoznačné. „Vedenie Liptovskej Osady by malo cítiť povinnosť prispieť na opravu kostola, pretože v plnej miere zodpovedá za súčasnú situáciu,“ uzavrel biskup.
K cirkvi sa v Liptovskej Osade už nikto nehlási
V Bratislave stavia CČSH svoje nové duchovné centrum, všetky financie investuje tam. Ak získa ďalšie peniaze, svoju pozornosť potom upriami na schátraný kostol v Liptove.
Hoci sa ani jeden obyvateľ Liptovskej Osady v súčasnosti už nehlási k Cirkvi československej hustiskej, biskup by si vedel predstaviť, že by kostol po oprave mohol slúžiť ako pútnické miesto. Nevylúčil ani, že by sa priestory mohli využívať na organizovanie koncertov.
Obaja, biskup aj starosta Liptovskej Osady, majú záujem na tom, aby unikátny kostol nestrašil miestnych a prechádzajúcich ľudí, ale každý úmysel stroskotáva na nedostatku peňazí.