LIPTOVSKÝ HRÁDOK. Prales sa podľa Juraja Vysokého, riaditeľa FSC Slovensko, nachádzal v Nízkych Tatrách pod Veľkým Bokom v nadmorskej výške 1200 až 1500 metrov nad morom. Lesníci považujú územie za hospodársky les.
Vyťažený les v doline Prašivého potoka je na severe hlavného hrebeňa medzi Kráľovou Hoľou a Čertovicou. Hoci na Veľký Bok vedie turistický chodník, nepatrí medzi navštevované miesta. Rozloha pralesa podľa mapovania mimovládnej organizácie bola 24 hektárov.
Koryto potoka sa zmenilo na blatistú cestu
V oblasti rástol podľa Vysokého ešte donedávna smrekový prales. Na chudobnom kremencovom podloží sa zachoval zrejme aj vďaka ťažko prístupnému terénu.
„Po návšteve sme nechceli veriť vlastným očiam. Z pralesa zostala len časť a na väčšine územia je veľkoplošná holina. Stále tam ťažili, vyťažené stromy približovali lanovkou a potom sťahovali traktorom po potoku v doline. Potok sa zmenil na zabahnenú približovaciu cestu. Pohľad na to bol skľučujúci,“ opísal Vysoký.
Lesníci tvrdia, že na územiach nie je prales
Územie pod Veľkým Bokom obhospodarujú Lesy SR, odštepný závod v Liptovskom Hrádku.
Vysoký upozornil aj na to, že ťažbou dreva poškodili v roku 2010 prales na Smrekovici vo Veľkej Fatre, vlani prales Chmelienec v Nízkych Tatrách neďaleko Veľkého Boku.
Voči tvrdeniu mimovládnej organizácie sa lesníci ohradili. Les v treťom stupni ochrany napadol lykožrút a robili iba to, čo im prikazuje zákon.
„Dôrazne odmietame zavádzanie verejnosti zo strany organizácie FSC Slovensko. Máme záujem o zachovanie pralesov tam, kde takéto porasty skutočne sú. Preto všetky územia s možným výskytom pôvodných pralesov, o ktorých máme informácie, preveruje postupne odborná inštitúcia Národné lesnícke centrum,“ povedal Vlastimil Rezek, hovorca Lesov SR.
Ťažia iba tam, kde je hospodársky les
Veterná smršť v roku 2004 a následná lykožrútová kalamita zasiahli do vzhľadu lesnej krajiny v Nízkych Tatrách. Mimovládna organizácia poukázala na to, že odvtedy pribudlo takmer 5-tisíc hektárov holín, vznikli nové cesty a zvážnice s dĺžkou viac ako 125 kilometrov a ďalšie sú naplánované.
„Podnik rúbe v tejto časti najmä suché stromy, aby mohol bez rizika úrazu vyschnuté porasty znova zalesniť,“ zdôraznil Rezek.
Lesy SR považujú tvrdenia o budovaní rozsiahlej siete lesných ciest za klamstvo. „Naopak, dlhodobo sú orgánmi štátnej správy zamietané žiadosti na výstavbu lesných ciest v Nízkych Tatrách v oblastiach s tretím stupňom ochrany, to znamená v hospodárskych lesoch,“ uzavrel Rezek.
V Tichej a Kôprovej doline sa les spamätal
Michal Wiezik, prodekan Fakulty ekológie a environmentalistiky Technickej univerzity vo Zvolene si myslí, že pred verejnosťou sa odohráva veľkoplošná deštrukcia a devastácia hodnotných prírodných území.
„Zväčšujú sa holiny, vznikajú veľké požiare, hrozia povodne a zosuvy pôdy, kolabujú celé ekosystémy, miznú pralesy. Deje sa to v dôsledku takzvanej aktívnej starostlivosti v spojitosti s dodržiavaním zákona o lesoch. V zákone o ochrane prírody zakotvená nadradenosť ochrany prírody nad ostatné činnosti v národných parkoch v praxi zjavne chýba. Ako memento sa však stále pripomína dosah ničnerobenia na príklade Tichej a Kôprovej doliny," zdôraznil Wiezik.
Na Slovensku neexistuje oficiálna inštitúcia, ktorá by mohla určiť, ktoré územie je prales. Štátne lesy akceptujú zoznam pralesov, ktorý vznikol ešte na začiatku 90-tych rokov minulého storočia. Hoci ťažbou pod Veľkým Bokom neporušili zákon, nemusí to znamenať, že les nemal vlastnosti pralesa.
Väčšinu pralesov obhospodaruje štátny podnik
Slovensko sa podpisom niekoľkých medzinárodných dohovorov zaviazalo k ochrane lesov a pralesov. Súčasťou karpatského dohovoru je aj protokol, ktorý hovorí, že jednotlivé krajiny musia prijať opatrenia, ktorými identifikuje a ochráni prirodzené lesy a pralesy.
Mimovládna organizácia FSC Slovensko zmapovala územie Slovenska v rokoch 2009 a 2010. Určila 122 území s pralesmi s celkovou výmerou 10-tisíc hektárov.
Dve tretiny sa nachádzajú v prísne chránených oblastiach, na zvyšku môžu majitelia alebo užívatelia ťažiť drevo. Väčšinou sú to Lesy SR.
„Napriek opakovaným snahám z našej strany je zatiaľ výsledkom len ďalšie ničenie pralesov. Namiesto konštruktívnej diskusie sa Lesy SR sústredili na spochybňovanie výsledkov identifikácie pralesov, ktoré sme realizovali. Chceme však veriť, že sa postoj Lesov SR k najcennejším častiam slovenských lesov zmení,“ uzavrel Marián Jasík z FSC Slovensko.
