KVAČANY. S komplexnou obnovou farnosti a gotického kostola začali pred desiatimi rokmi. Práce by chceli dokončiť v priebehu dvoch rokov.
Rímskokatolícky kostol svätej Kataríny Alexandrijskej v Kvačanoch postavili začiatkom 14. storočia. Viackrát ho stavebne upravovali a súčasný interiér má ranobarokovú úpravu zo začiatku 18. storočia. V tomto období vznikol aj hlavný oltár.
Patrónkou celej farnosti je svätá Katarína. Svätica, ktorú mučili a lámali na kolese, je patrónkou všetkých povolaní, pri ktorých hrá koleso významnú úlohu. Sú to napríklad mlynári, kolári či lodníci.
Správca farnosti František Čureja začal s rekonštrukciou farnosti pred desiatimi rokmi. Všetky výdavky vraj nerátal, ale určite do nej investovali viac ako pol milióna eur.
„Najprv sme opravili fasádu, a potom sme pokračovali v interiéri. Vymenili sme elektroinštaláciu, opravili omietky, klenbu, zreštaurovali fresky a dva menšie oltáre. Opravili sme faru aj kaplnku. Momentálne reštaurátorské práce pokračujú na hlavnom oltári,“ povedal F. Čureja.
Objavili maľby starých krížov
Opravy a reštaurovanie farnosť hradí prevažne z vlastných zdrojov. Prispeli aj farníci, dokonca aj rodáci, ktorí už v obci nežijú. V rámci grantov získali časť peňazí aj z ministerstva kultúry.
„V interiéri kostola sme pri rekonštrukcii museli zachovať pôvodnú gotickú omietku. Pri prácach sme objavili maľby dvoch rozdielnych konsegračných krížov, ktoré dokazujú že kostol bol dvakrát vysvätený,“ doplnil správca farnosti v Kvačanoch.
Silu čerpal aj od miestnych ľudí
V minulosti urobili v kostole pri elektroinštalácii necitlivý zásah. „Za hlavným oltárom sú pôvodné fresky. Pri oprave sme zistili, že elektrický kábel išiel priamo cez ne. Elektroinštaláciu urobili neodborne a teraz máme problém aj so statikou,“ dodal F. Čureja.
Farníci vnímajú rozsiahlu opravu farnosti pozitívne. Správca Čureja povedal, že obec ňou doslova žije.
„Ľudia sa nám snažia pomáhať nielen finančne, ale aj inými darmi. Keď sme opravovali fasádu, do prác sa zapojila celá dedina, ženy nám dokonca varili aj obedy,“ dodal.
Ak by si to situácia vyžiadala, pustil by sa do rekonštrukcie opäť. „Bol v tom aj kúsok odvahy. Najdôležitejšie je, že ma v práci podporovali ľudia z dediny. V ťažších chvíľach sme sa spojili, navzájom motivovali a stres sme tak lepšie zvládali. Na záver by sme chceli zavolať biskupa, aby všetku našu prácu posvätil,“ doplnil správca.
S farníkmi veľmi dobre spolupracujú
Akademická sochárka Andrea Lipkovičová sa špecializuje na reštaurovanie drevených plastík a oltárnej architektúry. V kvačianskom kostole začala s reštaurátorskými prácami približne pre piatimi rokmi.
Spoločne s Katarínou Martinovičovou reštaurovali najprv mobilár, bočné oltáre a momentálne pracujú na obnove hlavného oltára.
„Ponuka z miestnej fary reštaurovať kostolné oltáre bola pre nás veľkou výzvou. Pri pohľade na takmer dokončené dielo máme z práce veľmi dobrý pocit. Spolupráca s miestnymi farníkmi je veľmi dobrá. Zo skúseností kolegov viem, že nebýva vždy ideálna. Plynulosť prác závisí predovšetkým od dostatku financií, ale tie v Kvačanoch, našťastie, vedia zabezpečiť,“ povedala akademická sochárka a reštaurátorka Lipkovičová.
Maľby na oltároch boli poškodené
Keď reštaurátorky prišli do kvačianskeho kostola, tabuľové maľby na oltároch boli veľmi poškodené a ťažko čitateľné.
„V minulosti ich niekoľko- krát premaľovali. Uvoľňovala sa z nich farebná vrstva aj s podkladom. Oltáre aj mobiliár napadol drevokazný hmyz, takže sme ich museli špeciálne ošetriť a konzervovať,“ vysvetlila reštaurátorka.
Reštaurátorky predpokladajú, že všetky práce na hlavnom oltári dokončia do dvoch rokov. Momentálne majú rozpracovanú tretiu etapu prác.
„Teraz reštaurujeme oltárnu architektúru a nadstavec. Odmontovali sme sochy a drevorezby, aby sme mohli dokončiť štít s nadstavcom. Potom zreštaurované sochy a drevorezy opäť namontujeme na oltár. V poslednej fáze nás čaká základ oltára a reštaurovanie najväčších sôch, štyroch svätých,“ doplnila A. Liptovičová.
