LIPTOVSKÝ HRÁDOK, LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ. V Liptovskom Hrádku uložia na skládku tisícsedemsto ton tuhého komunálneho odpadu a vytriedia približne dvestopäťdesiat ton ročne.
Triedený odpad tvorí sklo, papier, plast, tetrapakové obaly, nebezpečný odpad a elektro odpad. V meste triedia aj stavebný odpad, ktorý sa po spracovaní druhotne využíva na stavbách.
Triedia podľa farby
Spracovanie odpadu je podľa primátora Branislava Trégera bez spolupráce ostatných obcí a miest nákladné.
„Niekedy sme vyzbieraný odpad triedili sami, ale bolo to neefektívne. Triediacu linku sme spúšťali jeden až dvakrát do týždňa. V súčasnosti spolupracujeme so spoločnosťou, ktorá triedi a spracováva odpad vo veľkom. Linku obsluhujú dve zmeny. Plastové fľaše triedia napríklad podľa farby, čo je pre odberateľa atraktívnejšie. Väčšie množstvo vytriedeného odpadu je efektívnejšie a na trhu sa potom ľahšie predáva,“ vysvetlil.
Za vytriedený odpad získavajú obce či mestá benefity. „Podľa vytriedeného množstva dostanú napríklad zberné nádoby či iné materiálne pomôcky, ktoré im separáciu uľahčia. Samosprávy dokážu ušetriť aj nemálo peňazí za likvidáciu, pretože keď zodpovedne triedia, na skládku uložia menšie množstvo odpadu,“ dodal primátor.
Množstvo každý rok rastie
Ján Bubniak vedie spoločnosť, ktorá zaviedla systém triedeného zberu medzi prvými na Slovensku. V Liptove spolupracuje s takmer päťdesiatimi samosprávami, so združením Čistý Liptov, Ekológ a Združením separovaného zberu so sídlom v Liptovských Sliačoch. Služby spoločnosti využíva aj Liptovský Hrádok.
„Triedený zber zabezpečujeme systémom približne ti-síclitrových kontajnerov na papier, plasty a sklo. Elektroodpad a kovové obaly zbierame do veľkokapacitných kontajnerov. Druhotné suroviny vytriedime na triediacej linke a zlisujeme do balíkov. Potom ich expedujeme ku konečným spracovateľom,“ vysvetlil konateľ spoločnosti.
Množstvá druhotných surovín z vytriedeného odpadu sa podľa J. Bubniaka každý rok zvyšujú. „Obce venujú triedenému odpadu veľkú pozornosť. Osvetu robia hlavne prostredníctvom ekologických združení,“ doplnil.
Ľudia triediť nevedia
Triedenie tetrapakových obalov spoločnosť v súčasnosti zabezpečuje iba cez základné školy.
„Vyzbierané obaly bývajú veľmi znečistené. Ich úpravou a čistením sa náklady na spracovanie podstatne zvyšujú. Pre samosprávy je preto triedenie tetrapakov z ekonomického hľadiska nerentabilné. Momentálne predkladáme projekt, aby sme mohli kúpiť eko kontajnery do každej obce, ktoré budú slúžiť na zber nebezpečných odpadov,“dodal J. Bubniak.
Veľmi dôležitým článkom pri triedení odpadu sú podľa Jozefa Klepáča, riaditeľa Verejnoprospešných služieb v Liptovskom Mikuláši, aj ľudia.
„Mnohí stále odpad nevedia triediť. Prípadne s úmyslom ušetriť vyhadzujú komunálny odpad do nádob s triedenými komoditami. Pri zbere a následnom triedení jednotlivých zložiek nám to spôsobuje problémy. Nevhodný odpad často tvorí takmer polovicu z celkového množstva. Pritom odberatelia napríklad tetrapakových obalov požadujú, aby obsah nevhodných prímesí nepresiahol tri percentá z celkového objemu. Nevhodný odpad na spracovanie likvidujeme na skládke,“ vysvetlil riaditeľ mestského podniku, ktorý zabezpečuje zber triedeného odpadu v Liptovskom Mikuláši a okolí.
Za rok Verejnoprospešné služby vyzbierajú len v meste takmer tritisíc ton triedeného odpadu.
