Snaha poslancov, ktorí nechcú, aby drevenice zhoreli ako Krásna Hôrka, sa zrejme minie účinkom.
VLKOLÍNEC. Ružomberskí poslanci zakázali v štatúte mestskej časti Vlkolínec návštevníkom skanzenu ľudovej architektúry fajčiť a manipulovať s otvoreným ohňom.
Vystrašil ich najmä požiar hradu Krásna Hôrka, ale aj niekoľko požiarov priamo v skanzene.
Miestnych zmenený štatút nespomína. Vlkolínčania si dávajú pozor na oheň a poznajú jeho silu, tvrdí hovorkyňa mesta Michaela Milá.
Vo Vlkolínci trvalo žije 18 obyvateľov, Milá tvrdí, že fajčí len jeden. Denník SME za hodinu napočítal najmenej štyroch fajčiarov, z toho len jeden nebýva v skanzene.
„Ja som domáci. Môžem ich... To by už bolo, čo, keby som si doma nemohol zapáliť,“ hovorí muž pred domom vo Vlkolínci. Keď zistil, že hovorí s novinármi, pre istotu cigaretu zahasil.
„Zákaz fajčenia len pre návštevníkov je hlúposť,“ hovorí nefajčiar Peter, ktorý bol s priateľmi v rodičovskej chalupe.
Nariadeniu nerozumie ani návštevník Štefan Horínek. „Zrejme sú miestni uvedomelejší, viac si to vážia.“
Rodená Vlkolínčanka, 80-ročná pani Jolana opatrenie ocenila. Hovorí, že si občas zapáli, ale ona je tu doma. „Turisti sú nechutní. Ožratí zahodia ohorok hocikde.“
Nemali komíny
„Vlkolínec je pamiatková rezervácia ľudovej architektúry, je celá z dreva. Treba naň nahliadať ako na živé múzeum a galériu,“ hovorí Milá.
Zákon v takom prípade fajčenie zakazuje. Ani všetci miestni však presne nevedia, či fajčiť môžu, alebo zákaz platí pre všetkých.
„Na nás sa to aj tak nevzťahuje,“ povedala dcéra, ktorá pani Jolanu opatruje, a ukázala na popolník na stole pred domom, kde hasí cigarety.
Ďalšia fajčiarka z Vlkolínca hovorí, že dávajú veľký pozor. S mestom vraj už dávnejšie preberali, či môžu fajčiť v domoch, koľko metrov od domu a podobne.
Milá však tvrdí, že protipožiarne opatrenie nerozlišuje interiéry, exteriéry a nemá ani sezónne obmedzenia. „Najväčším posledným požiarom bolo vyhorenie chalupy bývalého primátora Čecha.“
Vlkolínčanka hovorí, že všetky ostatné požiare chalúp zapríčinil elektrický skrat.
„Drevenice mohli v minulosti tisíckrát vyhorieť. Nemali komíny. Dym z pecí išiel do podkrovia a odtiaľ von dymníkmi,“ ukazuje na malé otvory v streche a úplne čierne dosky pod strechou.
Štatút nemá silu
Advokát Martin Stoffa si myslí, že zákaz platí aj pre domácich. Zákon hovorí, že vlastníci musia kultúrne pamiatky chrániť.
O zákaze, ktorý dali poslanci do štatútu, pochybuje, či sa dá vôbec vynútiť. „Zakázať alebo obmedziť fajčenie musí obec formou všeobecne záväzného nariadenia.“
Keď vypukne požiar, až potom prichádzajú otázky, či sa urobilo všetko preto, aby sa mu zabránilo. Chceli sme takýmto situáciám predísť,“ hovorí Michaela Milá.
Zákaz fajčenia vo Vlkolínci pre návštevníkov platí už vyše troch týždňov. Pri vstupe, ani v areáli sme nenašli tabuľu, ktorá by naň upozorňovala.
Miestni sa sťažujú na návštevníkov
VLKOLÍNEC. Skanzen s pôvodnými drevenicami vo Vlkolínci je zapísaný v zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Navštívi ho niekoľko desiatok tisíc turistov ročne.
Takmer dvadsiati obyvatelia, ktorí tam zostali žiť, sú na ľudovú architektúru hrdí, ale nie úplne šťastní.
Okoloidúci si ich fotografujú na dvoroch ich rodinných domov, kde oddychujú či pijú kávu, pre lepšie zábery vchádzajú aj do dvora, pýtajú sa.
Domácim nepomáhajú ani výstražné cedule na nízkych plotoch s nápismi zákaz fotografovať, nevstupovať či Tu strážim ja s fotografiami psa.
„Sme tu ako cvičené opice. Samozrejme, že nás to obťažuje, ale čo máme robiť, keď tu chceme žiť,“ hovorí staršia Vlkolínčanka na dvore.
