LIPTOV. Odborníci sa preto pravidelne stretávajú a hľadajú spoločné komplexné riešenie problematiky medveďov na Slovenku.
Medvedia problematika na Slovensku je podľa Erika Baláža z lesoochranárskeho združenia Vlk zložitejšia, ako sa na prvý pohľad zdá.
„Dôležité sú pohľady všetkých, ochranárov, poľovníkov, štátnych úradov, ale aj samospráv. Musíme sa veľa rozprávať a hľadať kompromisné riešenia," vysvetlil E. Baláž.
„Nebezpečným stretnutiam medveďa s človekom môžeme zabrániť nielen odstrelom, ale aj preventívnymi opatreniami. Medveď je inteligentné zviera. Keď dostane príležitosť, život si uľahčí. Otvorené kontajnery, plné odpadu, sú pre šelmu veľkým lákadlom. Preto by sme mu v tom mali včas zabrániť a nádoby s odpadom bezpečne zatvoriť. Podstatné je zabezpečiť všetky kontajnery v okolí, pretože keď sa medveď nedostane do jedného, bude hľadať ďalší. Odstrel by mal byť len krajným riešením, keď už šelmu nevieme zlozvyku inak odnaučiť,“ dodal E. Baláž.
Vytvoria pohotovostný tím
Poľovníci, ochranári, ale aj odborníci z ministerstva životného prostredia sa problematikou medveďov podrobne zaoberajú. Chceli by vytvoriť pohotovostný tím, ktorý bude na medvede špeciálne vytrénovaný.
„Zasahoval by vtedy, keď by sa medveď objavil blízko ľudských obydlí a ohrozoval ľudí. V súčasnosti problém ťažko riešime. Medveď je zákonom chránené zviera, ľudia často nevedia, čo môžu robiť a poľovníci musia čakať na výnimku na odstrel. Je to dlhý administratívny úkon. Pohotovostný tím by mal špeciálne kompetencie. Zasahoval by ihneď, vedel by reagovať na rôzne situácie. Šelmu by napríklad uspal, prípadne vyhnal alebo iným spôsobom zabránil, aby ľudom ublížila,“ doplnil E. Baláž.
Vytvorenie špecializovaného tímu je podľa ochranára dlhodobý proces. „Najprv potrebujeme základnú legislatívu, potom musíme vybrať vhodných ľudí a odborne ich zaškoliť. Zatiaľ sme si len teoreticky načrtli, čo by sme mali robiť, aby sa nebezpečné konflikty človeka s medveďom minimalizovali,“ dodal E. Baláž.
Ľudia im dávajú príležitosť
Medveďa neláka len odpad, často chodí na slivky, jablká, ale nepohrdne ani medom. „Ľudia by mu nemali dávať príležitosť. Záhrady či včelíny by si mali zabezpečiť,“ konštatoval E. Baláž.
Existujú rôzne preventívne opatrenia. Tatiana Čermáková, výskumná pracovníčka z Ústavu včelárstva v Liptovskom Hrádku, odporúča včelárom na zabezpečenie úľov pred medveďom elektrické ohradníky s nízkym napätím.
„Používame ho už roky, na Celiny chodí často medveď z Hradskej hory, no našich včelstiev sa nikdy nedotkol,“ dodala.
O preventívnych riešeniach chcú odborníci oboznámiť aj verejnosť. Prostredníctvom zástupcov asociácie horských sídiel sa snažia dostať osvetu aj do samospráv. „Musíme sa zamerať aj na rôzne vysvetľovacie kampane. Čiastočne ich robia mimovládne organizácie, ale aj ochrana prírody,“ doplnil E. Baláž.
Menšie skupiny sú slabšie
Z dlhodobého hľadiska je pre zdravú populáciu medveďa dôležitá nielen demografia, ale aj urbanizmus. E. Baláž povedal, že medveď potrebuje pre život prirodzenú potravu, dostatok priestoru, ale aj voľnú migráciu medzi pohoriami.
„Keď sa, napríklad výstavbou diaľnice, prirodzené koridory pretnú, rozdelia populáciu medveďov na menšie skupiny. Tie sú potom v dôsledku genetických porúch náchylnejšie na vyhynutie. Pri plánovaní by sme mali myslieť na biokoridory pre voľnú migráciu. Medvede nemajú rady ani kultúrnu krajinu bez stromov či lesa, obávajú sa stretnutí s človekom. K biotopom, v ktorých sa pohybujú, by sme sa mali správať ohľaduplne. Pre dlhodobé zdravé prežitie populácie medveďa je potrebných najmenej päťsto jedincov,“ vysvetlil.
Médiá podľa Rastislava Rabyniča, generálneho riaditeľa sekcie ochrany prírody z ministerstva životného prostredia, vnímajú problematiku medveďov často jednostranne.
„Väčšinou informujú len o konflikte medveďa s človekom. Vytvárajú skreslený obraz, že nebezpečných situácií je veľa. V praxi je však situácia iná. Tam, kde je medveďov viac, nemusí dochádzať k žiadnym konfliktom. Naopak, kde ich je menej, môžu byť stretnutia medveďa s človekom častejšie. Niekde do ich teritória zasahujeme viac, napríklad v meste Vysoké Tatry, inde menej," dozvedeli sme sa od R. Rabyniča.
„Dôležité je naučiť sa s medveďom žiť, nelákať ho na ľahko dostupnú potravu na poliach či v kontajneroch. Mali by sme ich zabezpečiť či ohradiť, aby sme šelmy nenaučili zlozvykom. Chýba aj objektívny prieskum verejnej mienky, aby sme poznali, do akej miery spoločnosť medveďa akceptuje. Stále častejšie sa stretávame s ľuďmi, ktorí šelmu nevnímajú negatívne. Niečo podobné urobili v Slovinsku či Chorvátsku,“ vysvetlil R. Rybanič.
Problémom je odpad
Alistair Batr z kanadskej univerzity v Newfoundlande má s medveďmi bohaté skúsenosti. Pracoval s nimi nielen v Kanade, ale aj v Bulharsku či Chorvátsku. V slovenskom tíme pracuje ako koordinátor.
„V Kanade žije niekoľko druhov medveďov a tiež máme s nimi rôzne problémy. Biele medvede trápia klimatické zmeny, niekoľko hnedých medveďov zahynulo pri kolíziách s vlakmi. Čierne medvede, podobne ako na Slovensku, tiež vyhľadávajú potravu v odpadkových košoch a ohrozujú ľudské obydlia. Na Slovensku ešte predtým, než sa začnete zaoberať problémovými medveďmi, musíte vyriešiť nakladanie s odpadom,“ povedal kanadský vedec.
Pre poľovníkov nie sú medvede problémovým zvieraťom. „Nemáme záujem ich nasilu loviť. Obavy máme vtedy, keď sa šelma pohybuje v blízkosti ľudských obydlí. Potom musíme zasiahnuť, lenže komplikuje nám to zdĺhavý legislatívny proces. Kým mám všetky zákonné postupy schvália, medveď sa stiahne a ľudí už neohrozuje. Zákony musíme preto upraviť, aby chránili ľudí, ale aj medvede,“ vysvetlil Peter Matejbus zo Slovenského poľovníckeho zväzu v Liptovskom Mikuláši.
