LIPTOVSKÝ JÁN. Ján Kalinčiak prišiel do Jána s rodičmi ako deväťročný. Bývali na fare, jeho otec bol evanjelický farár a v Jáne pôsobil 31 rokov. V obci chodil Ján Kalinčiak do ľudovej školy, kde vyučoval Janko Chalupka.
Z prostredia obce čerpal námet aj pre svoj najslávnejší romám Reštavrácia, v ktorom opísal predvolebnú taktiku a boj o moc dvoch zemianskych rodov - Potockých a Bešeňovských. Na motívy tohto románu vznikol známy film pre pamätníkov Zemianska česť.
Doopatroval Ľudovíta Štúra
Múdry kráľ Šalamún napísal asi štyritisíc prísloví, mnohé sú v Biblii. Jedno z nich: „Počiatok múdrosti je bázeň pred Hospodinom,“ bolo základom kázne evanjelického farára, Petra Tajáta na spomienkových službách Božích spojených s odhalením pamätnej tabule Jánovi Kalinčiakovi.
Pripomenul, že viera bola aj základom života Jána Kalinčiaka. Viac o ňom prezradil v svojej prednáške literárny vedec Miloš Kovačka z Národnej slovenskej knižnice.
Objasnil jeho vzťah k Ľudovítovi Štúrovi, ktorý bol najskôr jeho najobľúbenejším učiteľom a potom sa stali priateľmi. Zdôraznil, že Ján Kalinčiak má veľkú zásluhu na vzkriesení spisovnej slovenčiny a bol jedným z prvých, ktorí v nej začali písať svoje diela.
So Štúrom pripravoval koncepciu Slovenských národných novín s prílohou Orol tatranský a mal byť ich redaktorom. Počas štúdií v Halle však neodpísal hneď na Štúrov list, čo si Štúr vysvetlil ako jeho nezáujem a už s ním ako redaktorom nerátal.
Hoci Štúr a Kalinčiak nemali na všetko rovnaký názor a párkrát sa „pohnevali“, napokon sa vždy zmierili. Kalinčiak ho osobne opatroval po nešťastnom zranení v Modre, bol pri jeho smrteľnej posteli, staral sa o jeho hrob aj o siroty po jeho bratovi.
Múdry a láskavý učiteľ
Ján Kalinčiak bol nielen spisovateľom, ale aj múdrym a láskavým pedagógom. Bol profesorom a rektorom na gymnáziu v Modre a Těšíne, kde sa stretával s M. M. Hodžom, s Kuzmánym spolupracoval na projekte evanjelickej školskej sústavy.
Vyučoval po latinsky, maďarsky, nemecky a do života uvádzal aj spisovnú slovenčinu, čo sa nepáčilo maďarizátorom a germanizátorom.
Po predčasnom penzionovaní sa vrátil do rodného Turca, kde sa mu splnil jeho sen - vydával a redigoval literárny mesačník Orol.
Dlho sa však z neho netešil, zomrel ani nie päťdesiatročný 16. júna 1871 v Martine, kde je aj pochovaný.
Hral Pomazala v Belopotockého divadle
Pamätnú tabuľu na evanjelickej fare odhalili 23. júna starosta Liptovského Jána Juraj Filo a miestny evanjelický farár Peter Taját.
„Cirkevný zbor bol duchovným iniciátorom, oslovili sme obec a tá podporila našu iniciatívu finančne,“ povedal P. Taját.
„Sme hrdí na osobnosti, ktoré sú späté s našou obcou a ich pamiatku chceme zachovávať, lebo minulosť je aj naša budúcnosť,“ poznamenal starosta J. Filo.
Pri tabuli sa prihovoril aj riaditeľ Domu Matice slovenskej v Liptovskom Mikuláši Milan Stromko. Vypátral, že Kalinčiak si zahral aj v Belopotockého divadle v Liptovskom Mikuláši postavu Pomazala v Chalupkovej hre Starouš Plesnivec. Dodal, že Liptáci sú Kalinčiakovi veľa dlžní a málo poznajú jeho tvorbu.
Janko Hraško proti Supermanovi
Okrem románu Reštavrácia napísal Kalinčiak veľa prozaických diel a básní. V povestiach Mních, Knieža liptovské a Svätý duch čerpal námety z Liptova, zapisoval aj rozprávky.
V Dobšinského Prostonárodných slovenských povestiach nájdete napríklad Kalinčiakovho Jankovi Hraška v liptovskom nárečí.
„Urobme všetko pre to, aby si naša mladá generácia znova našla cestu k slovenským autorom, spoznávala hrdinov ich diel. Postavme Janka Hraška proti rôznym supermanom, spidermanom a rambom a stavme na naše ľudové tradície a kultúru,“ vyzval M. Stromko.
Ondrej Mrlian, dozorca Liptovsko-oravského seniorátu pripomenul, že evanjelická inteligencia bola kedysi pilierom duchovných hodnôt, kultúry, mravnosti a vzdelanosti slovenského národa a vyslovil želanie, aby mala aj dnes svojich nasledovateľov.
Pamätnú tabuľu majú aj Čajakovci
Na evanjelickej fare v Liptovskom Jáne je aj pamätná tabuľa dvom Jánom Čajakovcom - otcovi a synovi.
Ján Čajak st. bol kňazom a básnikom, zomrel tridsaťsedemročný. Jeho syna vychovával Pavol Dobšinský, ktorý sa oženil s jeho mamou.
Ján Čajak ml. sa neskôr odsťahoval na Dolnú zem do bývalej Juhoslávie, kde aj zomrel. Napísal veľa novinových článkov, poviedok aj román Rodina Rovesných, bol redaktorom, prekladateľom a urobil veľa pre dolnozemských Slovákov.
Jeho syn, tiež Ján, sa už narodil v Juhoslávii a tiež bol spisovateľom. Preslávil ho hlavne satirický román Zypa Cupák, ktorý bol aj sfilmovaný.
