Nedeľa, 17. december, 2017 | Meniny má Kornélia
Pridajte si svoje mesto

Ťažbou zničili tisíce hektárov lesa, vzácne rastliny a živočíchy

Za uplynulé roky padli vo východnej časti národného parku Nízke Tatry tisíce hektárov starých lesov za obeť ťažbe dreva. Žili v nich unikátne živočíšne či rastlinné druhy. Narušil sa tak jeden z najväčších komplexov prirodzených lesov na Slovensku.

Lesy národného parku sú plné holín.(Zdroj: MAREK JURIŠ)

VYŠNÁ BOCA. Potrebujeme ešte Národný park v Nízkych Tatrách? Pýtajú sa ekologickí aktivisti aj vedci. Národný park podľa nich nemá zmysel, ak neplní funkciu, pre ktorú ho v minulosti vytvorili.

Marián Jasík je bývalý riaditeľ Správy národného parku Nízke Tatry. Vysvetlil, že po vetrovej kalamite v roku 2004 vo Vysokých a Nízkych Tatrách si Slovensko neurčilo, čo chce s postihnutými územiami robiť. Národný park je v Nízkych Tatrách len na papieri.

„Od jeho vyhlásenia v roku 1976 sa prírodné hodnoty skôr strácajú ako uchovávajú a zveľaďujú. Je to chyba systému. Zmeny v rezorte životného prostredia napredujú veľmi pomaly. O zonácii TANAP-u sa debatuje už roky, ale o tom, ako sa bude hospodáriť v iných národných parkoch, vôbec nepočujeme. Keď som viedol správu národného parku, navrhovali sme, aby sa časť kalamity spracovala a väčšiu časť sme chceli nechať na prírodu. Vytvorilo by to základ, aby sa národný park mohol zónovať. Šanca sa premrhala,“ dodal M. Jasík.

Intenzívna ťažba

Typickým obrázkom takmer všetkých dolín od horského prechodu Čertovica až po Kráľovu hoľu sú takmer desať rokov po kalamite holé pláne po ťažbe.

„Napriek tomu, že sme presadzovali, aby niektoré cenné ekosystémy ostali bez zásahu, začala sa intenzívna ťažba s výnimkou niektorých rezervácií. Boli tam biotopy vzácnych živočíchov, preto územia zaradili do národných parkov,“ povedal Erik Baláž, ekologický aktivista z leso-ochranárskeho zoskupenia Vlk.

V minulosti sa v Nízkych Tatrách ťažilo drevo niekoľko storočí. Napriek tomu sa v nich zachovali rozsiahle lesné územia. Niektoré miesta boli ťažko dostupné, iné vyhlásili lesným zákonom za chránené.

„Desaťročia sa v lesoch nezasahovalo, našlo v nich útočisko množstvo vzácnych živočíchov. Tetrov hlucháň tam mal jednu z najlepších populácií na Slovensku. Neskôr začali lesníci zasahovať aj do chránených lesných porastov. Po vetrovej kalamite v roku 2004 lesníci situáciu využili. Zásahy v lesoch sú zatiaľ asi najväčšie, aké si v histórii Nízkych Tatier pamätáme. Môžeme právom hovoriť o jednej z najväčších ekologických katastrof za posledných sto rokov na Slovensku,“ konštatoval E. Baláž.

Lesníci podľa ochranárov vyrúbali vzácne lesné porasty, postavili nové lesné cesty a na likvidáciu lykožrúta používali aj pesticídy. „Všetko robili na území národného parku. Vo svete je národný park prísne chráneným územím a má veľký kredit. Nemali by sa v ňom robiť žiadne zásahy, ťažiť drevo, poľovať či budovať napríklad zjazdovky. Nízke Tatry v okolí Kráľovej hole sú v podstate lesným závodom. Výnimkou je len niekoľko rezervácií, zaberajúcich asi pol percenta z celkového územia,“ vysvetlil M. Jasík.

Chceli by to zmeniť

Na Slovensku máme približne dve percentá prísne chránených území.

„Slovenský priemer je lepší, ako v národnom parku. Chceli by sme to zmeniť. Vytvorenie veľkej rezervácie s rozlohou viac ako desaťtisíc hektárov by určite bolo riešením. Zvyšnú časť, približne dve tretiny východnej časti Národného parku Nízke Tatry, navrhujeme zrušiť, alebo zmenšiť. Prírodu by sme prísne chránili na menšej rozlohe, konkrétne na jednej tretine dnešnej výmery kráľohorskej časti NAPANT-u. Súčasný stav nie je dobrý, napriek tomu že územie je v národnom parku, chránených je len pol percenta z jeho celkovej rozlohy. Zatiaľ sme miesta zakreslili len v mape. Rezervácia, ktorú navrhujeme, je na štátnych pozemkoch, takže celý administratívny proces by mohol byť veľmi rýchly. Ak by štát s naším návrhom súhlasil, rezerváciu by určite dokázal vyhlásiť do pol roka,“ doplnil ekologický aktivista E. Baláž.

Veľmi dôležité je, aby Slovensko malo jasnú koncepciu, čo chce s národnými parkami robiť. „Máme deväť národných parkov, no ani jeden z nich nespĺňa medzinárodné kritériá. Chceme, aby boli slovenské národné parky medzinárodne uznané a budeme v nich prírodu skutočne chrániť,“ konštatoval M. Jasík.

Zaniká celý ekosystém

Ochranári a vedci sa zhodujú, že Tichá a Kôprová dolina sú jediným dostatočne veľkým územím, kde môžu pozorovať, čo sa po lykožrútovej a vetrovej kalamite udialo.

„Napriek tomu, že sa tam neťažilo, intenzita napadnutia lykožrúta je nižšia ako je priemer na územiach Štátnych lesov TANAP-u či v Nízkych Tatrách. Les sa prirodzene a zadarmo obnovil, sú tam päťmetrové stromy. Je to jediné územie, na ktorom rastie populácia tetrova hlucháňa, všade inde počet klesá,“ povedal E. Baláž

Michal Wiezik z Fakulty ekológie a environmentalistiky vo Zvolene hovorí o holoruboch ako o katastrofe.

„Zaniká v nich celý ekosystém. Les bez stromov sa zmení na lesostep. Keď sa holina zalesní, vyrastie umelý les, ktorý je prehustený. Často ho tvoria neprirodzené dreviny a je biologicky veľmi chudobný. Žije v ňom len málo organizmov typických pre prirodzené lesy. Dokonca jedna tretina z nich je viazaná na odumreté stromy. Povrch pôdy sa na rúbaniskách často prehrieva na šesťdesiat až sedemdesiat stupňov. Pôda sa mineralizuje, stráca potrebné živiny a znehodnotí sa. Regenerácia pôdy po ťažbe v týchto môže podmienkach trvať až tisícpäťsto rokov,“ vysvetlil Wiezik.

Ministerstvo chce dve zóny

Ministerstvo životného prostredia podľa hovorcu Maroša Stana zatiaľ návrh Lesoochranárskeho zoskupenia VLK nepozná a podobnými úvahami sa ani nezaoberalo.

„Envirorezort pripravuje prehodnotenie celej sústavy chránených území na základe odborných a medzinárodných kritérií. Bude postupovať komplexne a zohľadní aj reálny stav národných parkov,“ vysvetlil hovorca.

V súčasnosti je na Slovensku päť stupňov ochrany, tie rozdeľujú aj územia v národných parkoch. „V budúcnosti by mali fungovať dve zóny. Jedna by bola bezzásahová s obmedzeným prístupom a druhé pásmo by bolo riadené. Ministerstvo chce stanoviť jasné pravidlá, ako budú zóny fungovať. Nový pohľad na správu chránených území má priniesť nový zákon o ochrane prírody,“ dodal Stano.


  1. Tomáša zatkli pre drogy 2 498
  2. Do Korytnice vypravili vlak po štyroch desaťročiach 958
  3. Razenie tunela Čebrať chcú obnoviť vo februári Foto 639
  4. Zmeny v autobusoch 318
  5. Legendárna Kamenná chata aj po rekonštrukcii zostane kamenná 155
  6. Marek Uram zahviezdil aj v Rázusovie dome 96
  7. Do Korytnice vypravili vlak po štyroch desaťročiach 81
  8. Parkovisko pred stanicou otvoria pre všetky taxislužby v meste 54
  9. Železničnú zastávku na okraji mesta ničia najmä vandali Foto 52
  10. Projekt novej mestskej plavárne sa zasekol 36

Najčítanejšie správy

Mikuláš

Tomáša zatkli pre drogy

Vo štvrtok 14. decembra vo večerných hodinách vykonala polícia policajnú akciu, počas ktorej zatkla 26-ročného Tomáša z Liptovského Mikuláša.

Do Korytnice vypravili vlak po štyroch desaťročiach

Po viac ako štyridsiatich rokoch vypravili motorový vlak z ružomberskej hlavnej stanice na trať vedúcu do Korytnice. Ružomberskí nadšenci by boli radi, keby historický vláčik jazdil po trati pravidelne.

Razenie tunela Čebrať chcú obnoviť vo februári

Práce sa naplno rozbehnú až po tom, ako diaľničiari ukončia proces posúdenia vplyvov novej trasy tunela na životné prostredie.

Zmeny v autobusoch

Mala by sa zlepšiť nadväznosť na vlaky, uľahčí ľuďom dochádzanie za prácou, do školy a k lekárom.

Legendárna Kamenná chata aj po rekonštrukcii zostane kamenná

Kamenná chata pod Chopkom sa pre svoju neopakovateľnú atmosféru stala takmer kultovým miestom. V súčasnosti je zatvorená, majitelia ju zväčšujú a modernizujú.

Blízke regióny

Konečne! Kníhkaviareň aj v Martine

V rodnom Martine už ponúka svoje služby najnovší Martinus aj s kníhkaviarňou.

Mapa bola starovekým GPS, treba po nej prejsť prstom

Prvým GPS budú možno naši pravnuci nazývať mapy a atlasy, vďaka ktorým sme ešte nedávno dokázali precestovať celý svet. Túto a aj iné pravdy si môžete pozrieť na výstave Prstom po mape, ktorú sprístupnili v Literárnom múzeu SNK.

Tragická nehoda v Štiavniku. Žena nemala reflexné prvky

Polícia opakovane upozorňuje chodcov na potrebu používania reflexných prvkov.

Na Orave už niet hutníkov, firma siahla po cudzincoch

Nezamestnanosť láme pozitívne rekordy, čo zamestnávateľom komplikuje situáciu so získavaním pracovnej sily. Aj firmy na Orave sa musia obzerať po zahraničí. Už zamestnávajú takmer sto ľudí z krajín mimo Európskej únie.

Veľké dopravné zmeny v centre Žiliny. Nad železničnou stanicou postavia cestný nadjazd

Počas výstavby zostane križovatka ulíc 1. mája a Hviezdoslava v prevádzke. Práce potrvajú jeden a pol roka.

Všetky správy

Vidíte na obrázku cikcakovité čiary? Môžete zažiť slepotu

Zakrivená slepota nie je diagnóza, spôsobuje ju evolúcia.

Fico priznal, že kandidovať na prezidenta bola chyba. Kollára nazval pedofilom

Premiér tvrdí, že Smer má potenciál vyhrať ďalšie parlamentné voľby.

Fico otáča, odchod do penzie má dostať strop

V roku 2012 štát nastavil vek odchodu do dôchodku na strednú dĺžku dožitia.

Mimozemská loď? Pri čudnom objekte pochybujú aj vedci

Cez našu slnečnú sústavu preletelo teleso, ktoré prišlo z veľkej diaľky.