LIPTOV. Z pohľadu využívania riek na získavanie elektrickej energie je najzaujímavejší práve horný tok Váhu. Medzi Podturňou a Liptovským Hrádkom tesne nad kempom Borová Sihoť chce súkromná spoločnosť postaviť malú vodnú elektráreň.
Ministerstvo životného prostredia vypracovalo rozsiahlu koncepciu využívania hydroenergetického potenciálu vodných tokov. V nej označilo aj miesto medzi Podturňou a Liptovským Hrádkom. Zareagoval na to investor a v súčasnosti sa snaží získať povolenie pre výstavbu malej vodnej elektrárne.
Ostro ju kritizujú ochranári, rybári, vodáci aj majitelia kempov pre množstvo nejasností a najmä likvidáciu športovej plavby, pôvodných druhov rýb a cestovného ruchu.
Vybral miesto, ktoré nie je v zozname
Investor chcel pôvodne postaviť elektráreň na mieste, ktoré je v zozname profilov s hydroenergetickým potenciálom. Organizácie ochrany prírody aj ministerstvo životného prostredia opakovanie vydávali nesúhlasné stanoviská.
Preto sa investor začal zaujímať o polohu o dva kilometre bližšie k Podturni. Na tomto mieste by mala elektráreň vyrobiť desaťkrát viac energie, ako na mieste, ktoré označilo ministerstvo.
Michal Cákoci z ministerstva životného prostredia ale zdôraznil, že úsek, ktorý si vybral investor, dodatočne do databázy nezaradili.
Vraj vyrobí desaťnásobne viac energie
Práve nesúlad medzi plánom investora a koncepciou ministerstva označujú vodáci, rybári a podnikatelia v cestovnom ruchu za sporný. Nie je totiž jasné, na základe akého odborného posudku chce investor svojvoľne zmeniť polohu, ktorú vybralo ministerstvo ako potenciálne vhodnú pre svoje hydroenergetické vlastnosti.
Okrem toho výstavba vodného diela nie je v súlade s územnými plánmi Podturne, Liptovského Jána a vyššieho územného celku Žilina.
„Dôvodom posunu bolo dosiahnutie viac než desaťnásobného zvýšenia výkonu a ročnej výroby elektrickej energie malej vodnej elektrárne,“ vysvetlil investor v zámere.
Vodákom obmedzí právo na voľný pohyb
Úsek Váhu od jeho sútoku s Belou využívajú vodáci a v celom regióne Liptova je to posledná celoročne splavná časť. Na Slovensku sa dá splavovať už iba pri Strečne.
Vodné dielo vytvorí novú priečnu prekážku v súvislom toku Váhu a výrazne tak obmedzí právo vodákov na voľný pohyb po rieke. Tok rieky s priehradami s pomaly tečúcou alebo stojacou vodou s turisticky nezaujímavou scenériou so zregulovanými brehmi, namáhavým a nebezpečným prechodom hatí prestanú lákať vodákov a oblasť natrvalo opustia. Zánik vodáckej turistiky a regionálneho cestovného ruchu je podľa slov vodákov vidieť na úsekoch, kde elektrárne už stoja.
„Ďalším nemenej závažným dôsledkom likvidácie turistického ruchu na rieke je aj zánik požičovní člnov, kempov a služieb obyvateľstvu a v trhovom hospodárstve tak dochádza k bráneniu v slobodnom podnikaní, a to v dôsledku preferovania a zvýhodňovania jednotlivcov, v tomto prípade štátom, čo zakladá právne predpoklady na súdny spor,“ varovali vodáci.
Prieskum rýb robili, keď bol ešte sneh
Vo vodnom toku sa nachádzajú neresiská pôvodných druhov rýb. Rybári preto upozorňujú, že hať elektrárne nenávratne zničí ekosystém Váhu.
Nepozdáva sa im ani ichtyologický prieskum Váhu, ktorý je súčasťou žiadosti o vydanie povolenia na výstavbu elektrárne. Ichtyologický prieskum bol podľa nich vypracovaný tendenčne, v skorých jarných mesiacoch a so spochybniteľnou metódou lovu.
Navyše, spracovateľ posudku je povinný oznámiť prieskum užívateľovi rybárskeho revíru, teda miestnej organizácii Slovenského rybárskeho zväzu. O žiadnom prieskume zástupcov rybárov ale nikto neinformoval, a tí sú preto presvedčení, že došlo k porušeniu zákona o rybárstve.
Investor musí vplyvy vyhodnotiť podrobnejšie
Obvodný úrad životného prostredia v Liptovskom Mikuláši nariadil investorovi, aby vypracoval podrobnejšiu správu o hodnotení vplyvov elektrárne na životné prostredie, ekonomického dosahu na cestovný ruch, turistické a športové aktivity a odstránil nedostatky.
Pre získanie povolenia teda musí investor vypracovať celý rad posudkov, napríklad o ekonomickom prínose elektrárne v porovnaní so spoločenskými a hospodárskymi škodami alebo riadny ichtyologický prieskum a na základe toho navrhnúť účinný rybovod.
Rovnako musí preukázať efektívnosť využitia hydroenergetického potenciálu úseku Váhu, pretože investor uviedol, že je až desaťnásobne vyšší ako v databáze z dielne ministerstva.
Konečné slovo tak budú mať Krajský úrad životného prostredia v Žiline s obcami Liptovský Ján a Podtureň.
